AUTOR: Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej na dolnej Orave zo sedliackych rodičov. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Po skončení učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom bol päť rokov učiteľom vo svojom rodisku. Neuspokojil sa však s učiteľským zamestnaním a v roku 1884 odchádza na ďalšie štúdiá. Po zložení gymnaziálnej maturity študuje v Prahe medicínu. Z vtedajších slovenských spoločenských pomerov vyplývalo, že lekár slovenského národného presvedčenia nemohol nájsť zodpovedajúce miesto a tak v roku 1894 odchádza na ostrov Brač do mestečka Selce, kde žil 14 rokov. Zlé pomery, ktoré vládli v široko rozvetvenej rodine jeho manželky Chorvátky Perice Didolićovej, nútia Kukučína ďalej sa sťahovať. Preto v roku 1908 odchádza do Južnej Ameriky do mesta Punta Arenas. Do Európy sa vracia až po skončení svetovej vojny. Žije striedavo doma vo vlasti a v Juhoslávii, kde 22. Mája 1928 i zomiera v kúpeľoch Lipiku. Pochovaný je v Martine.
TÉMA: Poviedka je o osude chlapca, ktorého opustili rodičia a vychováva ho sestra jeho matky. Celý príbeh je o tom ako ho jeho okolie klame, do poslednej chvíle mu nechcú povedať pravdu, pretože si jeho najbližší myslia, že by ho to ranilo.
IDEA: Súcit všetkých ľudí i za cenu klamstva a „ťahania za nos“.
OBSAH: Ondráš Machuľa je husiarom. Jeho rodičia boli dobrí hospodári z Lenovca. Matka sa s tým, ako jej syn vyzerá zmierila, ale otec nie. Dohovárala mu, ale on to nemohol vydržať a šiel po prvý raz do krčmy. Keď sa vrátil začal doma všetko rozbíjať a chcel svojho syna zabiť. Matka ho však zachránila a spolu s Ondrášom utiekla k svojej sestre. Po matkinej smrti chlapec zostal pod opaterou totky. V škole sa dobre učil, čo bolo pre ňu i odplatou.
Ondráš mal detské správanie a asi aj preto mal medzi deťmi najlepších priateľov a bol medzi nimi obľúbený. Jedného dňa keď bol pásť husi, došla k nemu Zuzka Bežanovie a doniesla mu obed. Zuzka mu povedala, že sa rozišla so svojim nastávajúcim Janom Dúbravovie. Ondráš hneď, že si ju vezme on. Zuzka len tak zo žartu privolila. Ondráš pribehol domov a povedal totke, že sa ide ženiť. Ona nechce veriť vlastným ušiam, pretože niečo také sa ťažko uverí. Totka preto beží za Bežankou, aby povedala svojej Zuzke nech dá Ondrášovi pokoj.
Ondráš sa už začal chystať na svadbu. Hneď si zaplátal aj nohavice. Na paši začal pracovať, pretože si potreboval dať ušiť nové šaty na svadbu.

Vyrábal habarky, ktoré vymieňal s gazdinami za chumáče vlny, z ktorej chcel nové nohavice. Za tých pár habariek mal do týždňa dosť vlny na nové nohavice. Jednu habarku doniesol i k Bežanovcom, no odmenu za ňu si nezobral. Bežanka mu nechcela povedať pravdu o jeho ženbe, pretože by nerada videla v jeho rozradostených očiach smútok. Bežanka má vážny rozhovor so svojou dcérou a jediné rozumné riešenie sa javí čo najrýchlejšia svadba s Janom Dúbravovie.
V nedeľu po bohoslužbe sa nehovorilo o inom len o ohláškach Jana so Zuzkou. Ondráš o ohláške nevedel nič, pretože nebol nik, kto by s ním o tom hovoril. Ondráš pomaly zabúda na Zuzku a totka mohla byť len rada. Totka ho odhovárala od toho aby Zuzke nič nekupoval, ale on sa stále pripravoval na svoju svadbu. Od tohto večera mal dedinský krajčír množstvo práce. Je rád, keď za ním príde totka, zakazuje mu dokončiť Ondrášove šatstvo a dokonca mu pomôže s prácou. Čistou náhodou však dokončí Ondrášovu halenu. Hotové šaty totka zavrie do truhly. Ondráš ich nájde a je celý bez seba od šťastia. Keď prišla Bežanka s koláčmi za totkou, totka jej vynadá. Ukľudní sa a spolu kujú plány ako Ondráša nedostať na jeho svadbu.
Keď je už po sobáši a Jano Dúbravovie a Zuzka Bežanovie sú svoji, Zuzkin otec sa dozvedá o Ondrášovi a veľmi sa hnevá. U Bežanovcov je zábava v plnom prúde. Prichádza i Ondráš, ktorého totka zamkla do komory, myslí si, že zmeškal svoju svadbu a nechápe prečo sa Zuzka tak usmieva na Jana. Ondráš sa dozvedá pravdu. Tu zrazu niekto zakričí, že horí. Všetci spanikária a až po dlhšej dobe napadne ľudí, že majú oheň hasiť. Ondráša medzitým zviažu ako potencionálneho podpaľača no Zuzka ho vyslobodí. Úplne zabudol, že jeho svadba sa nekonala a ani sa konať nebude, ale i napriek tomu sa chce ísť ženiť. Ľudia zatiaľ hasia dom. Zuzka si spomenie, že ešte nezachránili jej najlepšiu hus. Ondráš neváha a ako jediný odvážlivec ide pre ňu. Hus stihne vybehnúť, ale na Ondráša sa zvalí celá povala.
OSOBY: Ondráš Machuľa – chlapec nie moc pekného vzhľadu, ale sám so sebou je spokojný. Zaľúbi sa do Zuzky a celý čas je klamaný, pretože ľudia by ho neradi videli pri jeho utrpení znova smutným.
Totka – sestra Ondrášovej matky. Po jej smrti ho vychovávala.
Zuzka Bežanovie – pekné dievča, ktoré je už sľúbené Janovi Dúbravovie. Vďaka nej tento zmätok
Bežanka – Zuzkina matka
Jano Dúbravovie – Zuzkin „pravý“ ženích
CITÁTY: „Ondráš Machuľa je veru biedny tvor boží. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Ako by Stvoriteľ chcel vzbudiť v ľuďoch obdiv, zasypúc ho všetkými nedostatkami.

Hlava veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré svojou nepoddajnosťou ponášajú sa na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči neobyčajne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozpľaštený na kabáč a ústa široké. Postava malá, nevyvinutá, shrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú ako cepy – celý človek málo ponáša sa na človeka.“
„Nad stajňou už niet povaly – prepadla sa i s hrubou vrstvou na nej rozžiareného sena. Oheň sa opäť vzňal – nedohorené seno dávalo mu množstvo potravy. Z úst gazdinej a chlapov vydral sa divý výkrik a všetci v nemom úžase hľadeli na dielo.“
VLASTNÝ
NÁZOR: Dielo ma zaujalo svojim príbehom. Ukázalo mi, že ľudia dokážu klamať nielen pre to aby z toho získali niečo pre seba, ale i pre to aby si sami narobili úplne zbytočné problémy, len aby urobili radosť niekomu inému. Ukázalo mi tiež, aké to je ťažké a zdĺhavé potom prísť s pravdou na povrch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Martin Kukučín Neprebudený