Karel Čapek Krakatit
Autor Narodil sa v roku 1890 v Malých Svatoňovicích, detstvo prežil v Úpici, gymnázium vyštudoval v Hradci Králové, Brne a Prahe, kam sa rodičia presťahovali v roku 1907. Pochádzal z rodiny vidieckeho lekára. Vyrastal v prostredí, kde bol literárne činný i jeho o tri roky starší brat Josef a o štyri roky staršia sestra Helena. Študoval na pražskej filozofickej fakulte, v Nemecku a Francúzsku. V časopisoch publikoval od roku 1904. Po dokončení štúdií a získaní doktorátu bol na krátky čas knihovníkom a šľachtickým vychovávateľom. Od roku 1917 pracoval ako novinár v Národních listech a od roku 1921 až do smrti v Lidových novinách. Zomrel na zápal pľúc 25. 12. 1938. Diela: Vzrušené tance, Francouzská poezie nové doby, Krakonošova zahrada, Zářivé hlubiny a jiná próza, Boží muka, Trapné povídky, Loupežník, R. U. R., Továrna na absolutno, Věc Makropulos, Krakatit, Adam stvořitel, Ze života hmyzu, Italské listy, Anglické listy a ďalšie. Téma Román je o vynálezcovi, ktorý vynašiel trhavinu, s ktorou sa dá zničiť svet. Idea Robiť radšej malé a užitočné veci pre ľudstvo ako veľké, ktoré by ho zničila. Obsah Román sa začína stretnutím bývalých spolužiakov Prokopa a Jirka Tomeša. Prokop práve vynašiel trhavinu – krakatit. Jirko ho vzal do svojho bytu, kde z Prokopa dostal informácie o tejto výbušnine a zmizol. Prichádza neznáma slečna so závojom, ktorá poprosí Prokopa, aby odovzdal Tomešovi jednu obálku. Prokop sa teda vydal na cestu za zmiznutým do Týnice. Keď sa tam dopotácal k otcovi Jirka Tomeša, zrútil sa ne zem a zobudil sa o dvadsať dní. Nič si však o krakatite nepamätal a ani pán Tomeš o svojom synovi už dlhší čas nič nevedel. Zaľúbil sa do Anče, Jirkovej sestry. Postupom času sa mu pamäť vracala. V novinách sa čím ďalej, stále častejšie objavoval inzerát: „KRAKATIT! Ing. P. nech oznámi svoju adresu. Carson, hl. p.“ Prokop sa rozhodol, že Jirka nájde. V Prahe sa mu ho nájsť nepodarilo. Skontaktoval sa s pánom Carsonom. Pán Carson sa od Tomeša dozvedel o krakatite a chcel ho od Prokopa kúpiť za akúkoľvek sumu. Prokop odmietol, ale Carson sa odradiť nedal a naliehal, aby s ním išiel do Balttine, kde majú továreň, laboratóriá, strelnice, atď. Spolu prichádzajú na to, že krakatit exploduje, len keď nieje chránený v porcelánovej nádobe pred antivlnami, ktoré vysiela neznámi vysielač vždy v utorok a v piatok približne o pol jedenástej v noci. Na druhý deň sa objavuje ďalší pán Carson z Londýna.
Prokop hľadá aj dámu v závoji, do ktorej sa zaľúbil, podáva inzerát, ale ona sa neozve. Prokop odišiel do Balttine za Carsonom, ktorému ponúkol akúkoľvek inú výbušninu okrem krakatitu, za informáciu o Tomešovi. Keď prišiel, Carson ho oboznámil s celím gigantickým areálom továrne a zoznámil ho aj princeznou Wille. Chcel sa z areálu dostať, ale nakoniec zisťuje, že sa z veľmi dobre stráženého areálu len tak ľahko nedostane, kým neprezradí tajomstvo výroby krakatitu. Prokop sa behom toho dlhého pobytu v továrni naučil jazdiť na koni a zapríčinením princeznej si zlomil nohu. Z jej púdru sa mu dokonca podarilo vyrobiť výbušninu. Po tom všetkom sa do seba zamilovali, ale ani jeden z nich si láskou toho druhého neboli stopercentne istý. Prokopove pokusy o útek sa opakovali (kvôli tomu dostal aj osobného strážcu Holtza), ale ich periodicita sa postupom času zmenšovala, pretože chcel byť s princeznou. Dostal pridelené laboratórium, ktoré protestne vyhodil do vzduchu. Hneď potom dostal iné, blízko obytných častí s malými deťmi a chcel to zopakovať, ale Prokop nemal to srdce deti ohroziť. Prokop obkľúčil počas návštevy bývalého následníka trónu s nefunkčnými výbušninami zámok. Pri tomto „útoku“ ochorel a u princezné sa začala prejavovať tuberkulóza. Obaja si dopisovali. K Prokopovi sa dostala správa, že ho chcú transportovať na iné miesto kvôli princeznej. Ona sa preto rozhodne, že ho z továrne dostane a aj sa tak stalo. Odviezla ho pár desiatok kilometrov od Balttine a tu sa stretne s Daimonom d’Hémonom. Dozvie sa, že práve on je majiteľom vysielača antivĺn. Nechal ho permanentne zapnutý, keby sa niekto pokúsil pripraviť krakatit. Preto sa Prokop urýchlene musí dostať k Tomešovi, ktorý sa o to pokúša. Konečne ho nájde v prachárni v meste Grottup, ale nestretne sa s ním aby ho varoval. Pošle mu po laborantovi obálku od „neznámej dámy v závoji“. Rýchlo uteká z mesta, pretože cíti, že Tomešovi sa krakatit podarí pripraviť. Po dlhom behu v diaľke vidí veľkú explóziu. Na konci románu sa stretáva so starým pánom, s ktorým sa o tomto všetkom rozpráva. Odrazu si nevie spomenúť na výrobu krakatitu. Neskôr prichádza na to, že to je jeho otec. Prichádza na to, že človek by mal robiť malé veci pre ľudstvo ako veľké pre jeho zničenie. Postavy Prokop – chemik, ktorý sa zaoberal vynaliezaním výbušnín. Objavil krakatit, výbušninu s obrouskou silou, o ktorý prejavil záujem nejeden záujemca. Prokop odmieta všetky ponuky na predaj postupu výroby krakatitu až kým ho k tomu nedoženie láska. Jeho milá princezná Wille mu v tom však zabráni. Wille – princezná, ktorú miloval Prokop.
Láska ju zmenila, tak ju obetovala kvôli možnej skaze ľudstva. Carson – tvrdohlavý záujemca o postup výroby krakatitu. Bol tak tvrdohlavý, že Prokopa nezákonne držal, aby si to s predajom rozmyslel. Citát A teraz nech sa už stane, čo sa má stať. Vydáš zbraň do rúk tých, čo ju uplatnia. Tisíce tisícov zhynú. Len pozri, či je to nie pred tebou ohromné pole trosiek? Toto bol kostol a toto dom; toto bol človek. Ukrutná je sila a všetko zlé pochádza z nej. Nej je zlorečená sila, zlá a nevykúpená duša. Ako krakatit, ako ja, ako ja sám. Vlastný názor Kniha je zmesou detektívky, dobrodružstva, sci-fi, romantiky a všeličoho iného. Ukazuje aké je nebezpečné, keby sa moc hoci i nad celým svetom dostala do rúk jedného človeka. V postave Prokopa autor ukázal akýsi ideál humanizmu, ktorý i napriek vidine moci alebo veľkého množstva peňazí nepodľahne týmto predstavám.
|