Autor
Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine 30. marca 1820, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Živil sa súkromnými hodinami v meštianskych domoch. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Roku 1840 prišiel študovať na lýceum do Bratislavy. Tu sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku. Školský rok 1843–1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Heglova estetika, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety v rodine Dušanovej. Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ. Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radovani, kde aj zomrel.
Obsah
Detvan je lyricko-epická skladba, ktorá sa skladá z piatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka.
Prvá skladba začína opisom Poľany a Detvy. Uprostred poľa porodí matka svojho syna Martina, ktorý hneď prvé videl Poľanu. V jednu nedeľu boli na lúke dievčatá, medzi nimi aj Elena, prichádza Martin a zatancuje si s najkrajšou z nich. Po tanci sa pustí do hory. Zbadá sokola, ako útočí na bezbranného zajaca. Boj sa mu zdá nerovný a tak svoju blýskavou valaškou zabije sokola a vraví. Z výšin zbojníckej Poľany hučí hlas gájd, básnik cíti v piesni hlas nových osudov, tušenie nových časov pre slovenský národ. Martin váha, či zbehnúť dolu, kde čaká rodina, alebo nasledovať volanie gájd. Cíti v srdci túžbu po sláve.
V druhom speve autor opisuje poľanu pod ktorou je „sto dolín, sto dedín“. Na poľane pri vatre sedia mládenci s bačom a s baranom, ktorý je na ražni. Hostina sa začína. Tichosť zavládla nad poľanou, len zbojníci snoria po okolí, zajmú Elenu, ktorá hľadala Martina. Elena narieka, nevediac, kam ju zbojníci vlečú. Martin sa zatiaľ prizná kamarátom, že zabil sokola. Zbadajú, že sokol má na nohe krúžok, aký mávajú kráľovské sokoly. Martin sa rozhodne čestne priznať a poberie sa domov. Cestou natrafí na zbojníkov, ktorí vlečú plačúcu Elenu. Po boji Elenu oslobodí a dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine.
V tretom speve kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, rád by videl, ako ľud žije a zabáva sa Kráľ po ceste povie, že chce potrestať sprisahancov proti jeho kráľovskej moci. Všetci okolo mu volajú na slávu.