Literárna forma: próza
Druh: epika
Žáner:psychologický román písaný denníkovou formou
Hlavné postavy: Ema Klaasová - je morálne čistá ,milujúca no aj nerozhodná. Ema ostala sama a úplne stratila vieru v druhých ľudí. V Tichej doline postupne začína ľudom veriť.
Milan Kališ- „Milan Kališ bol gymnaziálny výpomocný učiteľ. Ako mi rozprával, ťažko sa mu študovalo. Jeho otec, železničiar nemal peňazí na synove štúdiá, a preto Milan cez prázdniny robieval ako nádenník na trati, ešte aj ako vysokoškolák, a robieval na trati ešte aj ako výpomocný učiteľ, lebo plat dostával iba za odučené hodiny“ „Zaľúbil sa už dávno predtým do hôr, chodieval do Tichej doliny a v triaštyridsiatom roku sa rozhodol pre dobrovoľné vyhnanstvo.“ . „...K tomu záujmu, ktorý vo mne budil Milan Kališ, keď mi hovorieval: „ Človek je len vtedy človekom, ak niečo spraví zo svojho života. Niečo takého, po čom ako po moste budú kráčať k ľudskej budúcnosti. A čo je ľudská budúcnosť? Vek, v ktorom človek bude smietkou n adivom oceáne prírody ľudstva“ * človek ,ktorý hral nezastupiteľné miesto v Eminom živote ,naučil ju odísť zo samoty a tiež ,že nie všetci ľudia sú ako jej otec. Bojuje v povstaní a zomiera.
Ing. Jožo Solan - Emin manžel. Prispel k tomu ,že Ema začala dôverovať ľuďom. Bol dôkazom toho ,že Kališ nebol len výnimka ,v práci bol poctivý. Poskytol Eme pocit ochrany.

Zoltán Balla - Emin snúbenec ,nakoniec sa rozišli. Tretina- palier, neskôr stavbyvedúci na Úseku 5; „ Tretinu poznám už dosť dávno, ale nevedela som, že je to taký človek, ako sa mi javí teraz. Stará sa o mnohé veci, o ktoré by sa nemusel, znepokojuje ľudí, vyvoláva zbytočné škriepky- a myslím, že chce aj provokovať. Čudná záľuba.“ V Tichej doline si ľudia často dávali rôzne prezývky(„Milan Kališ, generál Laudon, Werner Stauffacher, Tirač Mir, Andreas Hoffer a nositeľ ešte viacerých mien, ktoré vznikli vo veselších chvíľach Chaty pod Veľkým vrchom, išiel Tichou dolinou a ja Emília Klaasová, Squaw Modré oko, Paloma nigra- aj Lucia- a Florigera Montana, som išla hore Tichou dolinou s ním.“) Alfonz Bednár sa vracia k obdobiu 2. svetovej vojny. Neopisuje však boje, snaží sa zrekonštruovať pocity generácie, ktorá bola priamo či nepriamo vojnou zasiahnutá.(„Nemec je vraj enormne dôkladný človek,“ povedal Pogáň. „Tu vraj boli v doline, zapálili chatu a čakali kým celkom nezhorí, a potom vraj podmínovali suterén. Odišli, až keď bolo všetko zničené“)

Konfrontuje povstaleckú minulosť(„Smutné na ňom bolo možno to, že mnohí nevedeli, za čo bojujú. Každý vedel iba, že bojuje proti Nemcom. Ale začo, málokto vedel.“) s budovateľskou prítomnosťou. Román má tri dejové línie. Základnou dejovou líniou je obdobie krátko po vojne - obdobie obnovy. V tomto čase píše hlavná hrdinka Eva Klaasová svoj denník, v ktorom spomína na svoju prvú lásku - partizána Milana Kališa, na snúbenca Zoltána Ballu a na svojho terajšieho muža Jozefa Solana.(„Také sú tri horské siluety môjho života. Jedna, sivobelasá, tá je z vojnových rokov, druhá, modrá - tá zo sedemaštyridsiateho - a tretia, terajšia, ten horský hrebeň, po ktorom zle je ísť. Ale sú z neho pekné výhľady“) Autor podáva vonkajšiu i vnútornú skutočnosť z hľadiska postavy na nej zúčastnenej, čím sa román stáva presvedčivejším. Rámcovú konštrukciu tvorí príhoda, keď Solan nájde po úraze Emy jej denník a číta ho až dovtedy, kým mu lekár neoznámi smrť ženy. Jednotiacim motívom celého románu je Tichá dolina, tá akoby tvorila ďalšiu postavu.

Ovplyvňuje osudy postáv. Predstavuje pre nich určitú istotu v tomto neistom svete ,prameň lásky a porozumenia ,hrdinstva a ľudskej solidarity, pokoj a útočište; jednak v dňoch vojny, jednak pri riešení osobných problémov. („Milan Kališ a Tichá dolina patrili k sebe aspoň vo mne a ja som ich nijako nevedela oddeliť, ale vtedy patrili k sebe už iba veselšou stránkou“; „Tichá dolina okrem svojej nádhery mala v sebe aj skryté ešte aj iné vlastnosti. Mala svoju minulosť, a tá vo mne rozohrávala spomienky na Milana na všetko, čo bolo kedysi vôkol neho“) Názov románu "Sklený vrch" je podmienený rozprávkou, ktorú Eme rozprával kedysi Milan a ktorú ona hovorila svojmu mužovi. (Rozprávka o kráľovčíkovi, ktorý sa rozhodol hľadať si nevestu na sklenom vrchu. Na tom rástol strom s citrónmi a v jednom z nich bola skrytá jeho láska. Kým našiel sklený vrch, prešiel dlhú cestu. Navštívil olovený, strieborný a zlatý zámok, v ktorých bývali obry. Pred každým z nich ho vítali ježibaby, ktoré ho schovali pod obrovskú metlu(olovenú, striebornú a zlatú), aby ho obor nezjedol.

Od každého z obrov nakoniec dostal obrovské tvrdé(olovené, strieborné a zlaté) halušky. Keď sa mu po dlhom putovaní podarilo nájsť sklený vrch, nevedel ako naň vyliezť, lebo bol celý hladký. Rozčúlený doňho hádzal halušky, ktoré sa naň lepili a poslúžili mu ako schody. Vyšplhal sa hore, kľakol si, citróny mu samé spadli do náručia a vrch spľasol.)Sklený vrch však predstavuje aj snahu človeka prekonať prekážky a dostať sa k cieľu.Miesto deja: Tichá dolina, stavenisko hydrocentrály v údolí pod horami neďaleko dediny Malé Lúky.Dej:V nedeľu pred večerom inžinier Solan chodil po izbe a vtom si všimol nový tmavomodrý sveter, ktorý mu uplietla jeho žena na dovolenku. Keď po ňom siahol, vypadol z neho hrubý čierny zápisník, ktorý písala jeho manželka Ema. Začína sa 5.12.1951 vetou, ktorú Ema v poslednom čase viackrát počula od svojho manžela: ,,Poďme do Tichej doliny.''

Obaja cítili potrebu odísť do iného kraja a na chvíľku zabudnúť na rušný život na stavbe vodného diela.Ema si spomína na rok 1947, keď mala odísť do Tichej doliny so svojím snúbencom Zolom Ballom. Na stanicu prišli neskoro a vlak zmeškali. Zolo bol za to na ňu nahnevaný, a tak ju nechal na stanici a odišiel domov. Tak sa Ema rozhodla cestovať sama. Zo spomienok sa vracia späť do prítomnosti. Navštívil ich palier Tretina, ktorý sa sťažoval na nekvalitný materiál na stavbe. Nepáči sa mu, čo sa deje okolo. Povedal, že by sa z toho ani Tkáčik netešil. Keď ale na Solanovi videl, že nevie o kom je reč, rýchlo to zahovoril. Tretina ponúkol Eme novú funkciu- vedúcu závodného klubu a knihovníčku, s čím súhlasila. Záznamy z ďalšieho dňa sa týkajú podpisovania stalinských záväzkov a plnenia plánu na stavbe. Ema spomína svojho prvého milého, Milana Kališa, s ktorým sa stretla v Tichej doline v roku 1943. Značkovali spolu turistické trasy a po každej značke sa pobozkali. Milan hovoril aj o vojne. Tušil, že čoskoro ju pocítia aj ľudia v horách.

Raz jej povedal: ,,Počuj, ako bude, tak bude, ale o štyri roky, 25.augusta o štvrť na dvanásť - ak nebude pršať - zídeme sa tuto v Tichej doline.'' Koncom augusta Milan odišiel a vrátil sa pred Veľkou nocou roku 1944. O stretnutí o štyri roky sa už nezmienil. ,,Nešla som ta po štyroch rokoch. Nie celkom. O niekoľko mesiacov prv. Ale i tak, hoci som nebola v Tichej doline 25.augusta o štvrť na dvanásť, nešla som nadarmo do tej peknej doliny, ktorá leží pod Veľkým vrchom.'' Milan Kališ ho nazval Skleným vrchom ako v tej rozprávke pre deti. Keď Ema pricestovala na chatu bez Zola, zistila, že zo starej chaty zostala iba chatárska pamätná kniha. Ema si ju občas pozerá a dozvedá sa o rôznych udalostiach, ktoré zažili turisti. Vynárajú sa jej často slová: "Kde si ,Milan ,Kde si? Prídi a budeme dvaja!" V prvú noc v spoločnej nocľahárni spomína na Milana, ako jej zvláštnym spôsobom vyznal lásku. Z jej sna sa dozvedáme, že pochádza z Bratislavy. Matka bola Slovenka a otec Nemec. Bol oddaným obdivovateľom Hitlera. Ďalšie zápisy v denníku sú o pracovných problémoch na stavbe, o tom, že jej muža začína ktosi obviňovať zo sabotáže. Ona tomu však neverí, lebo vie, že Solan bol oddaný svojej práci.