Zápisky v denníku hneď pokračujú spomienkami na druhý deň pobytu v Tichej doline v roku 1947. Prechodná chata sa Eme páčila. Po niekoľkých dňoch prišli do chaty štyria lyžiari, ale Zolo medzi nimi nebol. Boli to traja mladí muži a jedno bielovlasé dievča. Pretože chata bola plná českých lyžiarov, sadli si k Eminmu stolu. Počas nasledujúcich dní sa jej postupne zoznamovali. Volali sa Mišo Pogáň, Solan - jej terajší manžel, Števo Klečka a Jana Sališová. Mišo zvykol rozprávať rôzne zážitky zo starej chaty z obdobia vojny. Ema ich najskôr nepočúvala, ale potom spozornela, lebo niektoré príbehy sa jej zdali známe. Často používal meno generál Laudon. Tušila, že to meno nejako súvisí s Milanom Kališom. Spomienky na večer s lyžiarmi sú prerušované prítomnosťou. Eminmu mužovi sa nezdá, že Ema sa pozná s Tretinom. Obaja ho začínajú podozrievať, že vyvoláva na stavbe zbytočné škriepky. Emin otec sa prihlásil za Nemca a pravdepodobne udal svoju ženu a dcéru gestapu a narukoval na front.

Matka zahynula, ale Eme sa podarilo ujsť do Tichej doliny, kde žila až do konca vojny. Po nej ju však známi jej otca udali ako dcéru nemeckého nacistu. Zachránil ju Zolo, ktorý hľadal slúžku pre svojho brata. Začala pracovať v jeho firme, ale Zolo si robil zásluhy za tento dobrý skutok. Chvíľami Emu ľúbil, chvíľami ju nenávidel. („Zo svojho dobrého skutku si robil veľké zásluhy o mňa, veľké hrdinstvo, najmä predo mnou- a zo svojej obete si spravil úradníčku. A neskôr sa stalo to, čo som ani vo snách nečakala. Aj Zolo sa stal obeťou svojho dobrého skutku, rozvili sa v ňom sympatie ku mne a potom náladovosť a nenávisť, ktorá sa mu vpletala od sympatií.) Bola rada, že s ňou nešiel do Tichej doliny. Načúvala ďalším historkám Miša Pogáňa. Bola si istá, že pozná Milana Kališa. („Milana Kališa som aj tak všade cítila, cítila som ho aj z príbehu o generálovi Laudonovi. Zdalo sa mi, že som to všetko od Milana počula, keď sme sa rozprávali...“ )

Obaja manželia Solanovci plánujú cestu do Tichej doliny. Ema pletie svojmu mužovi sveter, do ktorého schováva svoj denník. Nemajú záujem o nový byt, vždy ustúpia rodinám s deťmi. Solanovci deti nemajú. Ema nemôže mať deti, ale jej muž to nevie. Bojí sa, že ju nepochopí. Verí, že v Tichej doline sa dá všetko do poriadku. Tam ľudia chápu problémy inak. Väčšinu času trávila Ema v Tichej doline s Jožkom Solanom. Dostávala od neho každý deň čerstvé krokusy a rozprávala mu niektoré zážitky a rozprávky, ktoré poznala od Milana. Napríklad rozprávku o Sklenom vrchu, podľa ktorej Kališ pomenoval Veľký vrch nad chatou. Vtedy im českí turisti prišli povedať, že našli hrob s krížom, na ktorom nie je meno. Všetci vedeli iba, že je to hrob neznámeho partizána. Ema sa dozvedela, že na stavbe Tretina rozpráva, že nový život sa nedá budovať s inžiniermi, ktorí len rozkazujú a ich ženy sedia vo vykúrených kanceláriách.

Ničím Tretinovi neublížila. Iba mu pomohla stať sa palierom za to, že nebude nikomu hovoriť o Tkáčikovi. Ema sa bála Tretinu, mena Tkáčik i svojej minulosti. Nechcela ublížiť svojmu mužovi, ale nedokázala mu svoju minulosť vysvetliť. V Tichej doline sa od Miša Pogáňa dozvedela, že Milan Kališ mu rozprával o nej aj o ,,pichľavých bodlinách'', ktoré mu ostali v srdci, keď odchádzal. Ema sa začala vyrovnávať s faktom, že Milan je mŕtvy. Pomáhal jej v tom Jožo Solan. Každý deň trávili spolu a snažili sa byť čo najviac sami. Solan začína mať na stavbe problémy. Tretina ho verejne na schôdzi obvinil zo zle vykonávanej práce a zo sabotáže a Emu obvinil, že počas Povstania zapríčinila smrť jedného partizána. Doma sa pohádajú, lebo Jožo nevie, o čo ide v Eminom prípade a ona mu nechce nič vysvetľovať. Odvtedy sa nevedia priateľsky zhovárať. Do chaty raz vošli nejakí chlapi.

Pogáň ich poznal. Jeden z tých chlapov začal rozprávať o osude toho neznámeho partizána, ktorého hrob videli. Spomínal ako ho Nemci odvliekli a potom zabili a celú chatu podpálili a vyhodili do povetria. Doložil však ešte, že vo Valaskej žije človek, ktorý poznal toho zastreleného partizána a mal aj nejaké jeho veci. Volá sa Tretina. Neskôr Eminho manžela preložili na Úsek 4. Tretina dosiahol, čo chcel. Začal pracovať namiesto Solana. Je pondelok a Pogáň s priateľmi cestuje späť do Bratislavy. Jožo Solan sa rozhodol, že ešte pár dní zostane. Všetkým bolo jasné, že sa do Emy zaľúbil. Na rozlúčkovom večierku sa zoznámila s Tretinom. Solanovi sa na úseku 4 páči, práca sa mu darí. Povedal Eme, že keď dokončí sveter, pôjdu do Tichej doliny. Znova sa pýtal na Tkáčika. Ale uznal, že nikto nemá právo na minulosť toho druhého. Ema sa rozhodla, že v Tichej doline svojmu mužovi všetko vysvetlí.

Chatárov pomocník priniesol ukázať Jožovi a Eme oznámenie o svadbe. Hovoril o snúbencoch, ktorí sa tu zoznámili a teraz budú mať svadbu. Snúbenec sa volal dr. Zoltán Balla. Ema bola zasnúbená so Zolom. Ešte nedávno jej písal, aby sa vrátila z Tichej doliny, lebo všetko je už pripravené na odchod do Ameriky. V roku 1944 sa zmenila Tichá dolina aj Milan. Povedal jej, že teraz bude často dlho preč. Prikázal jej ukryť sa pod skalami. Doubkovci jej pomôžu. Raz, po atentáte na Hitlera, začali robiť Nemci razie po horách. Odviedli chatára so ženou. Videla to z diaľky, a tak sa už neodvážila vrátiť do chaty. Trávila dni v úkryte. Po nejakom čase sa pridala k nejakým partizánom. Potom sa dostala do rodiny Kristovcov vo Chvojnici, ktorí ju presvedčili, že bude lepšie, keď si dá vziať dieťa, ktoré čakala s Milanom. Preto teraz nemôže mať deti a Jožo o tom nevie. Tretinov úsek sa zosypáva. Vo februári zasiahla stavby na regulácii potoka snehová kalamita. Ľudia pracovali na tri smeny a zdalo sa im, že všetko je zbytočné. Strechy sa prevalili. Sneh zničil stroje. Solan nahlas uvažuje pred svojou ženou, že mali podať na Tretinu žalobu hneď vtedy, keď ich verejne obvinil. Už mali začať stavbu podľa nových projektov, ale niet ich.

Solan požiadal ženu, aby zistila, či ešte neprišli. Pohádali sa. Odišiel z bytu a vrátil sa opitý. Bolo to prvý raz, čo prišiel v takom stave. Kričal na ňu, prečo nechce mať deti. Ema je nešťastná a celú noc preplače. Dozvie sa, že Tretina všade rozširuje, že všetko zavinil inžinier Solan. Na stavbe vládne napätie a tak isto i v Solanovej rodine. V marci je Ema presvedčená, že do Tichej doliny už nepocestujú, i keď jej to muž stále sľubuje. Odcestoval do Bratislavy, aby požiadal o stranícku kontrolu všetkého, čo sa na stavbe deje. V práci ju krivo obvinili ju, že schovávala nové projekty, na ktoré čakal jej muž i Tretina. V posledné dni pobytu v Tichej doline sa Ema s Jožom ešte viac zblížili. Jožo sa s ňou nechcel rozísť. Pri chate ju pristavil Tretina a začal jej rozprávať o Martinovi Tkáčikovi. Keď bol s partizánmi v Tichej doliny, sa k nim pridal Martin Tkáčik. Chcel ísť na starú chatu, lebo tam boli ešte partizáni. Odhovárali ho, ale on odišiel. Bolo to na jeseň roku 1947. Chytili ho pritom Nemci a doviedli na miesto, kde je terajší hrob partizána, a tam ho umučili k smrti.

Tretina mal pri sebe kúsky rôznych dokladov, ktoré pozbierali skôr ako mládenca pochovali. Svoje rozprávanie ukončil prekvapujúco. Medzi papiermi po nebohom partizánovi sa našla aj Emina fotka, ktorú kedysi darovala Milanovi Kališovi. Už vedela, kto je pochovaný v hrobe neznámeho partizána pod Veľkým vrchom Na stavbe sa koná veľká a vážna schôdza pred závodnou radou. Vyšlo najavo, že dokumenty o novom projekte zámerne ukrývali Tretinovi spoločníci, ktorí predávali potajomky materiál zo stavby. Robili všetko tak, aby bol za všetko zodpovedný Solan. Tretinu zneužili na svoje ciele. Tretina Emu obvinil zo smrti nejakého partizána. Tretina tvrdí, že mu Ema poslala odkaz, aby prišiel za ňou, hoci vedela, že v doline sú Nemci. Mal dokonca pri sebe kúsok papiera, na ktorom bolo napísané Eminým rukopisom, že má prísť. Ema vysvetlila, že Milanovi žiadny odkaz neposlala. Vo svojom úkryte napísala v slabej chvíli, keď jej bolo smutno a bála sa, vetu, v ktorej volala Milana. Keď úkryt opustila, papier tam ostal. Zrejme vtedy ho Milan našiel a snažil sa ju vyhľadať.

Obvinila Tretinu, že zneužil veci po Kališovi pre svoje nečestné ciele. Všetko sa vysvetlilo. Tretina zatiaľ ostal robiť vedúceho úseku 5. Ema, aj napriek všetkému, čo sa stalo, žiada svojho muža, aby mu pomáhal.Posledné spomienky na Tichú dolinu sú spojené so spoločným odchodom so Solanom. Vtedy jej sľúbil, že ani v Bratislave sa nerozídu a on si ju vezme s celou jej neznámou minulosťou a Tichou dolinou. V Bratislave navštívila Zola, ktorému zablahoželala k sobášu. Tvrdil, že sa nekonal a stále má záujem o ňu. Snehy sa začali topiť a na hrádzi začali nebezpečné záplavy. Všetci pracovali vo dne - v noci. Jedného dňa ich prekvapili doma ich priatelia z Tichej doliny Mišo Pogáň, Jožo Klečka a Janka Klečková. Čakali ich v Tichej doline, kde bolo dohovorené, že sa stretnú. Keď neprišli, zastavili sa u nich zo zvedavosti. Solan dočítal Emin denník v pondelok ráno. Zazvonil telefón, v ktorom mu suchý lekárov hlas oznámil, že jeho žena zomrela. Ema išla nakúpiť a po ceste cez hrádzu počula čudný zvuk strojov. Nákupy položila, pohla sa, stúpila na miesto s drôtmi s vysokým elektrickým prúdom.