Ernest Hemingway: Zbohom zbraniam

Postavy: Frederick Henry – sanitár, pôvodom Američan, mal rád dievčatá a nemal v úmysle zaľúbiť sa do CatherineRinaldi – Frederickov priateľ, chodil s ním za dievčatami, robili spolu blbostia chodievali spolu do krčmyCatherine Barkleyová – sestrička, bola milá a keď bola zaľúbená, spravila by pre Fredericka čokoľvek a stále sa uisťovalaFergusonová – Catherinina priateľka, nemala rada Fredericka, lebo zneuctil Catherine a ovplyvňoval juDej tohto diela sa odohráva v Taliansku, počas druhej svetoj vojny. Hlavnou postavou je sanitár Frederick Henry, ktorý je pôvodom američan, ale bojuje v talianskej armáde. Na jar prišiel na front, zvítal sa s porúčikom Rinaldim, ktorému sa páčila slečna Catherine Barkleyová. Išli spolu do Lazaretu.

Zameral sa na Catherine, chodil za ňou, hovoril jej, ako ju má rád, ale ona ho prekukla. „Vedel som, že Catherine Barkleyovú nemám rád, ani som nepomýšľal, že ju budem mať rád. Toto je hra ako bridž, lenže miesto vyhadzovania karát hovoríš to i ono. Ako pri bridži musíš sa tváriť, že hráš o peniaze alebo o nejaké stávky. Nikto nespomenul, o akú stávku ide. To sa mi hodilo.“(27) Po pijatike s priateľmi išiel mierne opitý za Catherine, ale bolo jej zle a nestretli sa. „Vyšiel som von a zrazu som sa pocítil osamelý a prázdny. Návštevu u Catherine som bral veľmi naľahko, trochu som sa opil a temer som zabudol prísť, ale keď som sa s ňou nezišiel, cítil som sa osamelý a prázdny.“(36) Na druhý deň išiel znova za ňou, dala mu Svätého Antonka, aby ho opatroval. Išiel na front ošetrovať ranených. Bol spolu so štyrmi šoférmi v okope a zasiahla ich mína. Passini umrel, Frederick bol zranený na nohách. „Koleno som tam nemal. Ruka mi zbehla nadol a koleno som mal na holeni. Ruku som si utrel o košeľu a opäť pomaly zišlo nadol ďalšie plávajúce svetlo a ja som si pozrel na nohu a veľmi som sa zľakol. Ó, Bože, povedal som, odneste ma odtiaľto! Ale vedel som, že sú tam ešte traja. Štyria šoféri boli. Passini je mŕtvy. Ostali traja.“(48) Gordini ho zobral a ošetrili ho. Odviezli ho do poľného lazaretu, kde za ním prišiel jeho priateľ Rinaldi. „Tešil by som sa, keby si už bol medzi nami. V noci nemá kto chodiť do záletov.

Nemám koho naťahovať. Nemám si od koho požičiavať peniaze. Nemám pokrvného brata ani kamaráta na izbe. Prečo si sa dal zraniť?“(56) Povedal, že za ním pošle Catherine. Na druhý deň išiel do nemocnice v Miláne. Jeho príchod v nemocnici nečakali, tak museli veľa pripravovať. Bol jediný pacient. Pani Walkerová, ktorá ho privítala, ale nehovorila po taliansky, slečna Van Campenová – nemali sa navzájom radi, slečna Gageová, ktorá sa starala oňho. Čakali na doktora, ktorý bol v Logo di Como. Ráno za ním prišla Catherine a zaľúbil sa do nej. „Keď som ju videl, zaľúbil som sa do nej. Všetko sa vo mne prevrátilo. Pozrela ku dverám, videla, že tam nikoho niet, sadla si na posteľ a nahla sa nado mňa a bozkala ma. Privinul som si ju a bozkal a cítil som, ako jej bije srdce.“(75) Popoludní prišiel doktor, zröntgenovali mu koleno a traja ďalší lekári navrhli, aby počkal šesť mesiacov, nech sa projektil opúzdri. Frederick nebol spokojný, dal si zavolať lekára, s ktorým si vypil a na druhý deň ho operoval. Noc pred operáciou bola s ním Catherine a rozprávali sa spolu. „Ja poviem, len čo ty budeš chcieť, a vykonám, len čo ty budeš chcieť, a potom nebudeš už chcieť iné dievčatá, pravda nie? Dívala sa na mňa natešene. Vykonám, čo budeš chcieť, a poviem, čo budeš chcieť, a tak budem veľmi úspešná, pravda budem?“(86) Operácia sa podarila, Catherine mávala nočné služby a bola s ním.

V lete chodievali do mesta, Frederick si ju chcel formálne vziať, ale Catherine nechcela, stačil jej len ich svadobný sľub. Frederick sa zotavoval a Catherine mu povedala, že je tehotná. „Budem mať dieťa, milý môj. Už sú tomu bezmála tri mesiace. Netrápiš sa, však? Prosím, netráp sa! Nesmieš sa trápiť!“(112) Posledný večer, pred tým, ako Frederick odišiel na frontu, išli s Catherine do hotela. Večer sa zdvihli a Frederick odišiel na vlak. Keď prišiel na frontu, zvítal sa s Rinaldim, kurátom a rozprávali sa o vojne. Prišiel rozkaz na ústup, lebo Rakušiaci a Nemci začali útočiť. Začalo sa všetko baliť, poľné lazarety, Frederick a ďalší traja šoféry vyrazili smerom na Pordenone. Všetci štyria ostali stáť v kolóne, Piani s Frederickom, Bonello mal v aute dvoch ženijínych čatárov, Aymo dve sestry. Rozhodli sa odbočiť, na lesnej ceste zapadlo Aymovo auto do blata. Snažili sa ho odtial dostať, ale nepodarilo sa im to. Dvaja čatári chceli odísť, ale jedného Bonello zastrelil a druhý utiekol. Neskôr zapadli aj s dvoma ďalšími autami, išli teda pešo do Udine, dievčatá poslali s peniazmi k davu ľudí. Chceli prejsť cez most, z neho videli nemecké štátne auto a pochodujúcu nemeckú armádu. Keď utekali, Ayma zastrelili Taliani, ktorí strieľali po všetkých.

Utekali cez pole a našli príbytok, v ktorom chceli zostať. Išli ho prehľadať, Bonello ušiel, Piani zostal s Frederickom a doniesol mu niečo pod zub. V noci sa vydali na cestu a bez problémov sa dostali do Udine. Pridali sa k pochodu a keď prechádzali cez most, dôstojníci a carabinieri volali k sebe dôstojníkov, ktorí opustili svoj pluk a zastrelili ich. Zavolali aj Fredericka, ale utiekol a skočil do rieky. Vyplával na breh a skočil na prichádzajúci vlak. Ležal na dlážke medzi delami, chcel sa dostať do Mestre a poriadne sa najesť. Vystúpil v Miláne, bol sa najesť, majiteľ mu chcel poskytnúť úkryt a pomoc, ale Frederick odmietol. Išiel za Simmonsom, dal mu civilné oblečenie a prenajal si izbu v hoteli. Od barmana zistil, kde je Catherine a išiel za ňou. Večerala s Fergusonovou, ktorá žiarlila na Fredericka. On odišiel s Catherine, strávili spolu noc a rozprávali sa o budúcnosti, že pôjdu do Švajčiarska. Frederick išiel s barmanom na ryby, spolu s Catherine a Fergusonovou obedovali. V noci ho prišiel varovať barman, že ho ráno prídu zatknúť. Poradil mu, nech ide člnom do Švajčiarska, tak sa pobalili a odišli. Vyrovnali sa s barmanom, ale za čln mal poslať peniaze neskôr. Veslovali celú noc, ráno prišli do Švajčiarska a dali si raňajky. Potom ich zatkli, išli na políciu a vymýšľali si.

Dostali prechodné víza a nasťahovali sa do Montreux. V meste sa im žilo dobre, chodili do krčmy, Catherine ku kaderníčke, spolu na prechádzky v snehu. Zhoršilo sa počasie a odišli do Lausanne. Dieťatko už bolo na ceste. Raz v noci sa Frederick zobudil, Catherine mala bolesti a išli do nemocnice. V nemocnici chcela byť Catherine striedavo s ním a potom ho vyháňala. On si išiel dať raňajky. Vrátil sa, Catherine už bola na sále, bola v bolestiach a lekár jej dával plyn na upokojenie. Pôrod trval dlho a Frederick bol z toho nervózny. Presviedčal sa, že Catherine neumrie. Doktor navrhol cisársky rez a Catherine bola za. Operácia sa podarila, lekár niesol dieťa von. „Nič som k nemu necítil. Akoby nemal nič spoločné so mnou. Nemal som k nemu nijaký otcovský cit.“ (257) Chlapec bol mŕtvy. Frederick išiel na večeru a keď sa vrátil, Catherine krvácala. Mohol ísť k nej, zhovárali sa a Catherine si bola istá, že umiera. Bol s ňou, až kým neumrela. Lekár chcel Frederickovi nejako pomôcť, ale on odmietol. Išiel sa naposledy rozlúčiť s Catherine a odišiel do hotela.