1.Úvod 1.1 literárny druh : epika1.2 literárny žáner : román1.3 prostredie : Martin1.4 čas : 19. storočie1.5 téma : život a osudy detí Eleny Maróthy - Šoltésovej1.6 idea : zobrazenie vrúcneho materinského citu matky k jej deťom, drobných detských zážitkov ako aj strata oboch detí1.7 kompozícia: Prvá časť - 4 kapitoly Druhá časť – 7 kapitol2.Elena Maróthy – ŠoltésováPredstaviteľka slovenskej realistickej literatúry. Narodila sa v roku 1885 v rodine štúrovského básnika Daniela Marótyho v Krupine. Svoje detstvo strávila na Ľuboreči. Navštevovala školy pre dievčatá v Lučenci a vo Veľkej. Po vydaji v roku 1875 za Ľudovíta Šoltésa sa presťahovala do Martina, kde vyvíjala všestrannú kultúrnu a spoločenskú činnosť. Do slovenského kultúrneho života vstúpila črtami Na dedine a Prípravy k svadbe, ktorými svojim dôrazom na opis patrili k značnému realizmu slovenskej literatúre, ale ťažisko jej práce sa čoskoro prenieslo do aktivity spolku slovenských žien Živena. Spolupôsobila pri vydávaní almanachu Živena a Letopisov Živeny od 1898 prispievala zásadnými článkami do prvého slovenského ženského časopisu Dennica. Okrem noviel realizovala svoj umelecký zámer v románe Proti prúdu, ktorý ideálny realizmus s funkciou zemiansko-inteligentského národného vodcovstva odmietol Martin Kukučín. Posledné obdobie literárnej činnosti charakterizuje už úsilie o dôsledný realizmus. Výsledkom je najvýznamnejšie dielo Moje deti a memoáre Sedemdesiat rokov života. Svoj názor uplatňovala aj ako kritička. Hoci časťou tvorby stála po boku Vajanského, pripravovala i spolutvorila novú fázu realizmu v slovenskej literatúre. Jej dielo vyšlo súborne ako Sobranné spisy I-VI, výber z článkov ako Zlatá cesta a Pohľady na literatúru. 3. SujetPRVÁ ČASŤDrobné obrázky z matkinho denníka :Začínajú sa rokom 1879. Elenka ma tri roky a je veľmi múdre dievčatko, len po zdravotnej stránke je akási zoslabnutá. Spolu s otcom sa zabáva a spieva pesničky. Začína prejavovať záujem o čítanie, knižky, pričom sa učí spoznávať písmenká. Má obdivuhodnú pamäť, čomu sa čudujú najmä dospelí. Zdala sa byť zázračným dieťaťom. Tiež prejavuje záujem o bračeka Ivanka, ktorý má necelý rok. Deti sa spolu hrávajú, pričom každé z nich má obľúbenú hračku, Elenka -bieleho, umelého psíka Dunajka, bábiky a Ivanko- to, čo práve schytí do ruky. Ivan začína robiť prvé kroky. Deti sú veľmi živé a niekedy si s nimi nevedia dať rady ani rodičia. Dostávajú novú spoločnicu – tetu Belku, ktorú neustále zamestnávajú množstvom otázok. Spolu s rodičmi chodievajú na prechádzky, kde sa zoznamujú s novými ľuďmi. Ivan sa učí na vlastných chybách, začína byť zdvorilý, lebo vie, že sa mu to vypláca. Ráno, Ivan svojím milým hláskom prebúdza celú rodinku. Večer ,často deti ani nechcú počuť o tom, že je čas už ísť spať. Matka má s nimi kopec roboty , kým sa jej podarí ich utíšiť a dostať do postele. Čoraz viac si uvedomuje aká je ťažká výchova detí. Chce z nich vychovať dobrých ľudí a každý večer prosí Boha o silu pri ich výchove.Svetlá a tiene:Ako deti rastú, stávajú sa horšími, než lepšími. Matka si začína všímať aj ich negatívne vlastnosti. Ivan je hnevlivý, ale sám sa priznáva k zlým činom, niekedy aj keď ich neurobil. Neraz sa ich hra končí s Ivanovou päsťou pritlačenou na Elenkinom chrbátiku. Elenka si nikdy nepripustí vinu a neodprosí ako Ivan. Matka ich učí zodpovednosti za svoje skutky, preto sa nikdy nevyhnú primeranému trestu. Elenka rozmýšľa o všetkom možnom i nemožnom. Často rozmýšľa o smrti, čo matku znepokojuje. Myslí si, že v nebi jej bude lepšie. Praje si zomrieť spolu s matkou. So zmenou počasia deti ochoreli. Škriepia sa a vadia, preto medzi ne musí matka stále zasahovať. S príchodom jari ustupuje aj choroba. Ivan svojou milosťou rozveseľuje každého.Od požiaru v Martine, ktorý zasiahol aj ich dom, matke nezostáva čas na zápisky. Deň po požiari ich prichýlili na fare a hneď sa pustili do stavby nového domu. S deťmi sa pre množstvo práce vídavajú menej, ale svojou milotou ich vždy dokážu rozveseliť. Väčšie deti, väčšia starosť :Presťahovali sa do nového domu. Pre množstvo práce zanedbáva zápisky. So zmenou bývania sa im zmenil aj život. V pondelok 16: apríla sa z Elenky konečne stala žiačka. Eleka do školy chodieva s radosťou a s očakávaním. Spomedzi detí vyniká, keďže vie čítať, písať i počítať. V dome je tichšie, pokojnejšie, čomu sa teší najmä stará mať. Deti nečakane prišli o psa, preto im otec zaobstaral nového – sučku Lunu. Luna bola hravá a neraz vyskakovala po deťoch, čoho sa bál najmä Ivan. Preto neraz skončil v maminom náručí. V Ivanovi sa začína prebúdzať túžba po chlapčenskej slobode. Ivan s otcom a s Elenkou sa vybrali na návštevu k tete Belke do Dobronivej, preto mala matka viac času na zápisky. Po príchode domov Ivan s otcom rozprávali zážitky. Obe deti dostali osýpky. Ivan doma , Elenka v Dobronivej. Okrem toho Elenke prepadla aj zápalu prsnej blany, čo ju veľmi oslabilo. Ivan už začína chodiť do školy. Po návrate domov je Elenka veľmi smutná, pretože pre neustupujúcu horúčku nemôže chodiť do školy.Prečo? Prečo? :Elenka už úplne prepadla chorobe. Matka sa obáva straty svojej dcéry. Ako je Elenka chorá aj Ivan je lepší. Zdá sa akoby chcel všetkým trápenie uľaviť. Nad Elenkou choroba víťazí a už sa jej asi nikdy nepodarí vrátiť sa späť do školy. Nakoniec 19. Decembra v piatok o pol tretej ráno si vzal Boh dušu Elenky.Matka si neustále kladie otázku Prečo? Verí, že Elenke je v nebi lepšie. Ďakuje bohu za ňu a prosí ho, aby jej opatroval všetkých známych, verí, že sa raz stretnú.