1.Autor: Romain Rolland- francúzska medzivojnová literatúra
2.Literárny druh: epika
3.Literárny žáner: novela
4.Literárna história textu: Citová reakcia na historický fakt- bombardovanie kostola Saint-Gervais počas bohoslužieb na Veľký piatok 29. marca 1918, ktorému padlo za obeť 165 ľudí prevažne žien, detí a starcov.
5.Názov literárneho diela: Peter a Lucia- hlavní hrdinovia, ktorí sa do seba zamilujú
6.Čas: medzi 30. januárom 1918 a 29.marcom 1918
7.Priestor: Paríž

8.Základný konflikt: Láska medzi Petrom a Luciou, ich snaha prežiť vojnu, uskutočniť svoje sny
9.Téma: Vojnu odsudzuje takmer bez toho, že by ju menoval, ale o to účinnejšie. Obaja hrdinovia sú ešte celkom mladí. Neveľmi rozmýšľajú o vojne, ktorej hrôzy a hlúposť autor skôr evokuje ako priamo demonštruje. Láska mu slúži ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti vojne.
10.Kompozícia: Text nie je rozdelený na kapitoly. Je to jeden súvislý celok.
11.Postavy: Peter Aubier- otec bol úradník, brat o 6 rokov starší, typická francúzska rodina, meštianska, dobrosrdečná a ľudská, zbožňoval staršieho brata Filipa, mladý osemnásťročný, nechcel vojnu Lucia- pekná, milá, na jedlo si zarábala ako len mohla- maľovala gýčové obrazy známych maliarov, matka pracovala vo vojenskej tovární
12.Jazyk: slovenský, veľa prirovnaní „Aké je to teraz krásne, keď človek má zajtrajšok.“13.Dej: Peter cestoval vlakom a práve tam Luciu zazrel. Bola to láska na prvý pohľad. Nepozerala sa naňho. Ľudia sa začali tlačiť do vozňa. Práve nad mestom prebiehali boje, výbuchy. Všetci sa báli a Lucia sa chytila jeho dlane, keď všetko pominulo pustila sa a tvárila, že nič. Odvtedy na ňu nemohol zabudnúť. Povolali ho na vojnu. Nastúpiť mal o pol roka. Vedel, že pôjde na takmer istú smrť. Nechápal, ako niektorí jeho rovesníci sa teraz snažia čo najviac študovať a nikdy nebudú mať príležitosť si ich overiť. Jeho život začínal mať opäť zmysel. Bol zaľúbený a keďže vedel, že životom si nemôže byť istý, chcel opäť stretnúť to dievča z vlaku. Raz sa tak prechádzal centrom Paríža a stretol ju. V ruke mala skicár a usmiala sa na Petra. Pustili sa do neformálneho rozhovoru. Odvtedy sa stále stretávali.

Peter nebol nadšený, keď uvidel jej maliarske diela, ktoré boli gýčovou napodobeninou známych diel. Ona to však všetko robila pre to, aby sa uživila a mala čo jesť. Peter jej chcel pomôcť, no ona od neho peniaze nechcela vziať. Tak jej ponúkol, aby ho namaľovala. U nej v dome mu pri tom vyrozprávala celý príbeh, ako jej matka, ktorá pochádzala z bohatej meštianskej rodiny sa zaľúbila do gazdovského syna. Rodina sa postavila proti nim, no oni aj tak dali prednosť láske. Otec potom zomrel a mama musela začať dvakrát toľko pracovať. Stále sa stretávali a pri tom vôbec nemysleli na boje, na to, čo sa deje vonku, stačilo im, že majú jeden druhého. Dávali si sľuby a rozmýšľali o spoločnej budúcnosti, ale pri tom obaja vedeli, že sa nesplní. Keď sa Petrov brat vrátil na chvíľu domov, vycítil, že niečo nie je v poriadku. Čakal, že Peter sa bude okolo neho krútiť, hovoriť, čo je nové a zvedavo sa vypytovať. Zrazu nič. Potom ho však s Luciou zazrel v meste. Videl, aký sú šťastní a veľmi túžil, aby mohol vykúpiť ich šťastie. Dvojica sa rozhodla, že sa sebe oddajú ešte skôr ako ich oddelí ukrutnosť ľudí. Dohodli sa, že ešte do konca mesiaca vydržia a po veľkej noci sa to všetko uskutoční. Obaja mali veľmi radi hudbu a dohodli sa, že na veľký piatok pôjdu do kostola. Aj keď neboli pobožní, chceli využiť sviatok a počuť hudbu. Boli šťastní, že sú tam spolu, majú jeden druhého, keď v tom sa na nich zrútil mohutný pilier.