Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Názov diela: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
2.Meno a priezvysko autora: Janko Kráľ
3.Stručné poznámky o spisovateľovom živote (odkiaľ pochádza, v ktorom období žil a tvoril, jeho najvýznamnejšie diela)Janko Kráľ (1822-1876) bol najsubjektívnejším a súčasne najrevolučnejší básnik Štúrovej školy. O jeho živote sa zachovala málo biografických údajov. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Študoval v Kežmarku a v Levoči. Potom prišiel do Bratislavy na lýceum, kde sa dostal do kruhu Štúrovej mládeže. Tam napísal prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v 2. ročníku almanachu Nitra. Cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky rodného Liptova. Bol medzi tými, čo po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora demonštratívne opustili Bratislavu. Jeho reakciou na túto udalosť bola báseň Duma bratislavská.

4.Kompozícia diela (z koľkých častí sa skladá, koľko má kapitol)3 časti 1. subjektivizovaná časť = je písaná v prvej osobe singuláru– predhovor; opis prostredia– 13 slabičné verše, rým a a b b c c2. časť – balada ľudového typu – 7 – 10 slabičné verše, rým a b c b =povera o zakliatej panne 3. časť – obraz mŕtveho Janka na brehu Váhu – 12 slabičný verš, rým a a b b c c

5.Tematicko–motivické zameranie lyrického diela, resp. Dejová línia a stručný obsah cého alebo dramatického diela:Literárny druh: lyrika Literárny žáner: balada Téma: právo človeka na vlastnú identitu Idea: autor prežíva sklamanie z doby, ktorá nemá pochopenie pre uskutočňovanie veľkých snov a ideálov Nešťastný Janko zahynie vo Váhu, lebo sa pokúsi zachrániť zakliatu pannu.Janko hovorí o nepokoji, ktorý ho sužuje. Spomína si na svoj kraj, na pastierika, ovečky, na bystrých chlapcov, na mamičky, ktoré večer rozprávajú svojím deťom rozprávky a hádanky. Autor začína rozprávať o domčeku pri Váhu, v ktorom žije jeden manželský pár. Majú jedného syna Janka, ktorého nadovšetko ľúbia a dali by mu naozaj hocičo. No Janko je zvláštny – vždy je smutný, hrdý, samotársky, nikoho si neváži.

V ľudoch nehľadá lásku.Je Vstúpenie – nedeľa, čas ísť do kostola. Každý sa ponáhľa, len Janko sedí pri Váhu a nie je ani len sviatočne oblečený. Keď sa zotmie, príde domov na večeru, nikoho nepozdraví a ani nepoďakuje. Potom si zoberie klobúk a bez jediného slova odíde. Príde k priekope, tú preskočí a túla sa ďalej. Príroda sa búri v očakávaní niečoho zvláštneho a zlého.Druhá časť sa začína poverou,alebo lepšie povedané povesťou, v ktorej sa hovorí, že na Vstúpenie sa vo Váhu zjavuje zakliata panna. Vyslobodiť ju môže len ten mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí doprostred Váhu. Podľa povery mu potom odkliata panna vyplatí všetko zo stiebra a zlata. No Zakliata panna vraj už aj “do dediny chodí,že vartáša dusila”.Blíži sa polnoc a Váh sa búri. Vo Váhu sa zjaví panna, mesiac ju osvieti a Janík je rozhodnutý zachrániť ju.

Junák na holé kľakne kolená,zaspieva bohu pesničku -krížom sa žehná, na nebo pozriea bozká čiernu zemičku. /str.64Ešte sa krížom tri ráz' prežehná,pobozká krížik, pátričky -vtom „Ameň“ povie a z brehov hodísa do vody vzbúrenej vodičky./str 65No Janko sa utopí- zabudol si “prevrátiť muď” .V tretej časti autor opisuje pastierika, ktorý ide do dediny so zlou správou o Janíkovej smrti. Hlavné postavy (stručná charakteristika)Divný Janko (za ktorým sa skrýva sám autor)Janko „je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde ta ísť smelý; nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dnes, či zajtra hniť.“ Janko je zvláštny – vždy je smutný, hrdý, samotársky, nikoho si neváži. V ľuďoch nehľadá lásku. Hľadá vlastnú identitu. Hľadá sám seba.6.Vedľajšie postavybásnik, mamička, deti, manželia, zakliata panna, Jankove sestry, strýčko, pastieri, chlapci

7.Forma diela (jazykový štýl, viazaný verš, rýmy, voľný verš, symbolické, alegorické a asociačné postupy, charakterizačné dobové prvky, retrospektíva, karikatúra, lyrizácia prozaického textu,využívanie prvkov humoru, absurdity, čierneho humoru, ľudových a nárečových prvkov...)1.časť– 13 slabičné verše, rým a a b b c c2.časť– 7 – 10 slabičné verše, rým a b c b3.časť-12 slabičný verš, rým a a b b c c8.Umelecké výrazové prostriedky (uviesť aspoň 5 príkladov, napr. Na metaforu, metonymiu, personifikáciu, prirovnanie,anaforu, epiforu...)V tomto diele sa najčastejšie vyskytujú zdrobneniny (pastierik, dolinôčka) – zjemňujú pochmúrny dej , prirovnania (...pole ak` jedna čierna šatka...), personifikácie (rozišli sa mraky), stupňovanie=gradácia („Jedenásť bilo, trištvrte sú preč, dvanásť sa blíži pomaly...“), metafory (rosa života) a anafory. prirovnanie – zaspí ak´v oleji, ak´ dve halúzky žijú, vrchy sa zdajú ak´dáke záriakymetafora – spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie, v tak biednom stave moja duša letíepitetá – tichá dolinka, radostné kraje, biednička mamička, večný pokojzdrobneniny – mamička9.Tri citácie z diela (zaujímavé, oslovujúce myšlienky...)KRÁĽ, Janko- Jarná pieseň , Bratislava, TATRAN 1976Trebárs ich je päťdesiat, ako jeden žijú,má jeden groš lebo dva, to všetci prepijú.Všetci sú za jedného, hocaj v akom kríži…/ str.58A vraj práve na Vstúpenie,keď odíde preč stríg zhon,a keď tanec držia čerti,tá panna vychádza von. / str.61Videl som sokola, videl som zbitého:videl som Janíčka na Váhu mŕtveho.Išiel Janík, išiel paničku odklínať -ale nemal šťastia, musel tam zakapať.Do vodičky skočil, múď si neprevrátil -Janík mladuštičký svoj život utratil.Tam ho voda zniesla k háju zelenému,by šumotu svrčín načúval tichému.Hora, voda hučí, vetríček podúva -Janík pod svrčinou na brehu načúva./str. 65