Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837) pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Po ukončení štúdia na petrohradskom liceu sa z neho stal štátny úradník. Na tomto poste sa však dlho neudržal, kvôli svojmu proti cárskemu zmýšľaniu. Nakoniec musel odcestovať do vyhnanstva, kde strávil 6 rokov. Keď sa vrátil z vyhnanstva, cár si z neho spravil svojho poskoka. V tomto období sa Alexander Sergejevič Puškin sa oženil s Natáliou Gončarovou. Puškina hmotne otázky neveľmi zaujímali, ale jeho žena bola presný opak. Kedže bola veľmi krásna vzbudila záujem cárskeho dvora a aj samého cára. Jej sa to veľmi páčilo a tak musel Puškin míňať veľa peňazí na jej oblečenia a doplnky. Nakoniec jej na plese začal otvorene dvoriť francúzsky barón Dantez. Puškin to nemohol zniesť a vyzval ho na súboj. 8.2. 1837 sa odohral súboj v ktorom Dantez nečestným spôsobom vyhral. O dva dni na to Puškin zomrel.

Okolo jeho hrobu sa vystriedalo asi 50000 ľudí. Vlada ktorá sa obávala demonštrácii na poslednú chvíľu zmenila miesto pohrebu. Diela: Kaukazsky zajatec –vyhnanstvo na juh Cigáni –na pozadí krásnej prírody vystupujú vydedenci spoločnosti Boris Godunov –história Ruska Piková dáma –romanticky príbeh Kapitánova dcéra –povesť ,zobrazil v nej ľudové povstanie Eugen Onegin Eugen Onegin: vrcholne A. S. Puškina , v diele pozvoľne prechádza od romantizmu až do realizmu, v diele prevládajú individuálne konflikty, rozpor medzi snom a realitou, uplatňujú sa kontrasty, príbeh ma jednoduchý dej: 1 časť: ľúbostný list Tatiany a krutá odpoveď Onegina –otvára sa smutný osud Tatiany 2. časť: ľúbostný list Onegina a odpoveď Tatiany –koniec nádeji Onegina na lásku Tatiany , medzi 1 a 2 časťou je rada veci ,ktoré ich majú navždy rozdeliť- smrť Lenskeho, svadba Tatiany , dej je pomaly- prevaha monológu autora + dialóg na spestrenie deja, autor v diele vyjadruje svoje myšlienky , epiku niekedy striedajú lyrické opisy prírody a psychiky postav, autor sa s Oneginom stotožňuje a porovnáva, prvé riadky diela napísal v roku 1827 dokončil ho o 7 rokovObsah: Puškin v diele zobrazuje zbytočného človeka, ktorý nebol schopný urobiť šťastným seba ani iných- Eugen Onegin je mladý aristokrat, ktorý ma dosť petrohradskej spoločnosti, vyhýba sa plesom a večierkom.

Po smrti strýka, odcestoval na vidiecke sídlo, ktoré po ňom zdedil. Snaží sa tam naist zmysel života. Zoznámil sa s Lenskym. Stavajú sa priateľmi napriek tomu, že sú to opačné povahy. Lensky ho zoznámil s pani Larinovou a jej dcérami : Oľgou- veselou, peknou a dobrou a Tatianou jej presným opakom nie veľmi peknou, opatrnou a utiahnutou. Lensky miluje Oľgu a Tatiana Onegina a on ju tiež. Tatiana sa odváži na prvý krok a pošle mu ľúbostný list ,na ktorý však Onegin odpovedá kruto. Prišla zima a Lensky pozval Onegina na večierok k Larinovcom. Onegin tam uvidí smutnú Tatianu a zo zlosti začne dvoriť Oľge a ta mu podľahne. Lensky to nemôže zniesť a vyzve Onegina na súboj. V deň súboju si Onegin uvedomuje, ako ma Lenskeho rad a ,že by mal súboj odložiť, ale boji sa výsmechov. Kedže Lensky nemal ešte ani jeden súboj a Onegin už niekoľko tak Lensky prehráva. Vtedy si Onegin uvedomuje, že stratil výborného priateľa a ,že nemá už prečo zostať na vidieku a tak cestuje po celom Rusku. Nakoniec sa vráti do Petrohradu . Medzičasom sa Oľga aj Tatiana vydali. Onegin stretáva Tatianu na plese.

Opäť sa do nej zaľúbi a pošle jej ľúbostný list. No Tatiana ho odmietne, z dôvodu ,že chce zostať verná svojmu manželovi. „Stačilo vám ku šťastiu tak málo – natiahnuť ruku, osud ma však inde zavial. Milujem vás, no napriek tomu mužovi vernosť zachovám“.Autor sa s Oneginom stotožňuje, porovnáva, napríklad „Mal som zlosť, on už ani to.“ alebo „vášeň nás do hry vtiahla, život chytil nás do lasa“. Eugen Onegin sa skladá z 8 hláv pričom autor ich povodne napísal 10 ale posledne 2 zničil. 10 kapitola bola najkontroverznejšia pretože obsahovala premenu slečny Tatiany na dámu Tatianu a obsahovala revolucionárske a politické názory. Eugen Onegin je veršovaný román. Myšlienka: všetko zlé sa nám raz vráti.