Rodina Mateho Beraca
Mate-bol námorník,ale keď sa mu zunoval tento život,stal sa težakom.on ako otec bol prísny,ale spravodlivý,vždy dobre poradil a riešil si sám nezhody v dome,vedel potešiť,ale aj veľmi ukrivdiť. Mal ženu Jeru,ktorá bola veľmi pracovitá,pomáhala mužovi,ako vedela.Spolu veladili majetok a stále ho posilňovali v základoch,vypracovali si to svojimi vlastnými rukami.Syn Ivan: za ženu si vzal Baricu,ktorá začne svojej svokre odvrávať a tak nastane doma zvada.Má dvoch synov.Chce odísť do Ameriky,ale otec mu povie múdro,že keďodíde,kto sa bude starať o ich majetok a ku koncu diela sa rozhodne byť taký ako jeho otec.Dcéra Matija:je v službe v meste a je milá a dá si poradiťDcéra Katica:je miláčikom otca,pretože je najmladšia.Slúži v meste v istej domácnosti.Po príchode z mesta sa jej doma zdá všetko také podradné a tak sa ocitá vo svojom vysnívanom svete,má ambície,už nechce byť težačkou,túži sa dostať do vyššej vrstvy.Je pekná a je na to pyšná,je spurná a má v sebe pretúrovskú hrdosť.Je veľmi pochabá a nikdy nedá na seba dopustiť.Rodina Mateho Beraca patrí medzi nižšiu vrstvu,ale zato,že bol taký pracovitý,nahonobil si nejaký majetok vlastnými rukami.Rodina

LUKU DUBCICA
Luka:bol to otec Nika,za života nahonobil majetok,a rád sa oň staral.Po jeho smrti začala spravovať toto gazdovstvo jeho žena šora Anzula,Niko:mladý krásny muž,ktorého by chceli za manžela všetky dievky z mesta a každá po ňom rada pokukovala.Anzula: Je prísna,lebo spravuje gazdovstvo zdedené po svojom manželovi,snaží sa ho spravovať čo najlepšie,ale tým čo robí jej srdce zatvrdne.Obrat v jej správaní nastane,keď sa jej syn zdôverí, že sa zaľúbil a keď vidí aký je úprimný,zmäkne i jej srdce.Paško Bobica- ľúbi Katicu a ona sa mu pred odchodom do služby v meste sľúbi, ale po návrate sa jej nezdá dosť dobrý.Dorica- dcéra krsného otca Nika,ktorá ja vychovávaná pre neho v kláštore.Dej: Zápletka sa začína tým,ako sa obe dcéry Mateho vyberú na dedinskú zábavu do Bobicovho dvora.Katica tam uvidí Paška Bobicu,ktorého ľúbila prv než odišla do mesta a dokonca sa mu aj sľúbila.Ale teraz sa jej zdal neohrabaný.Keď ju pozval do tanca,odmietla ho a tak sa sestry rozhodli čím skôr odtiaľ odísť.Katica prehovorí svoju sestru,aby išli iba cez okienko nakuknúť na zábavu pánov. Zbadá ich Niko Dubčič a pozýva ich dnu.Katicu pozve do tanca a na druhý deň keď ju uvidí chce sa s ňou rozprávať.Povie jej,že ju ľúbi a myslí to úprimne ,je rozhodnutý vziať si ju za manželku,ale iba pod tou podmienkou,že by sa už nevrátila do mesta. Niko večer oznámi mame,že koho ľúbi,ktorá veľmi dlho bojuje s touto myšlienkou,no napokon si povie,že niet čomu brániť,keď sa skutočne ľúbia.

Niko chodí za ňou každý deň.Uvedomuje si ,že sa lepšie cíti v dome težaka,ako na panskom.Svoju lásku sa rozhodnú ukázať celému svetu,keď sa spolu v nedeľu vyberú do kostola.Tento výjav spôsobí veľký rozruch. Večer keď sa vracia od Katici,naháňajú ho a hádžu po ňom kamene Paškovi kamaráti a on na čele s nimi. Niko ani len netuší,že sa kedysi Katica slúbila Paškovi.Keď sa to dozvie ide sa osobne spýtať Katici,že či to tak naozaj bolo. Katica vidí,že mu to ryje hlavou a tak sa rozhodne ísť za Nikovým kamarátom Zandomem a poprosí ho nech Paškovi ponúkne službu v meste ,nech mu dohovorí,že ak sa chce o Katricu biť musí mať najprv nejaký majetok.Niko a Katica sú spolu veľmi šťastný a zaľúbený,dokonca ju predstaví svojim poddaným ako svoju budúcu manželku. Zvrat v deji nastáva ochorením jeho krsného otca Ilju Zorkovica.Chodí tam často,dokonca častejšie ako pod Grabovik.Zorkovic si ako posledné želanie pýta,aby ešte raz videl svoju dcéru Doricu.Ona bola v kláštore vychovávaná pre Nika. Na výchvu ju tam dala Nikova mama,ktorá si myslela,že mu bude dobrou manželkou.Nikova mama posiela svojho syna do prístavu,aby ju išiel čakať.Keď ju zbadá nemôže od nej oči odtrhnúť,od prvej chvíle sa na do seba zaľúbia.Často chodí ku krsného posteli,kde si s Doricou vymieňajú významné pohľady,ktorým často uhýba.Keď sa jeho krsný otec uzdraví ,pozve šora Anzula k nim na obed Zorkovičovcou a Doricu vyzve,aby u nich v nedeľu uvarila obed.Niko sa už dávno neukázal v Mateho dvore,a už sa mu to tam začalo hnusiť,nemal síl sa tam vrátiť,vnútorne bojoval.

Ľúbil krásnu a v jeho dome tak sebeistú Doricu,ale už dal svoj sľub Katici,ktorý nechce porušiť,ale on ju už neľúbi.Anzula na obed pozvala aj Katicu,ktorá svojim príchodom spôsobí sklesnutie nálady a nikto ani slovko neprerečie.Dorica sa ju snaží zachrániť svojou láskovosťou,ale K.sa cíti veľmi ponížene a trápne. Po obede sa Katica a Dorica vyberú na terasu,kde sa slovne pochytia a povie Dorici,ktorá o ničom netušila,že ona je príčinou jej nešťastia.Niko ich začuje a povie jej nech neobviňuje ju z toho čo sa stalo. Katica s plačom odchádza domou a uzatvára sa do seba. Niko má výčitky svedomia,aký je slaboch,že nedokázal dodržať sľub,ktorý jej dal.Stretne sa s jeho priateľom Zandomem a ten mu povie,že ona si niekoho už len nájde.Povie mu ako sa vypracoval Paško Bobica na mladého elegantného pánka a myslí si,že aj on by to mohol byť.Pod Grabovikom sa stane ešte jedna vec,ochorie Mate.Po prvej návšteve lekár vie,čo mu hrozí a tak aj sám Mate začína tušiť čo ho čaká.Každý deň pomaličky sa prechádza cez svoje pozemky a cíti potrebu sa s nimi rozlúčiť.Čím ďalej je to s ním horšie a raz ho príde pozrieť šora Anzula. On je rád,že ju vidí a povie jej,že nech ho príde ešte aspoň raz pozrieť celá jej rodina.Kým on leží v posteli,Katica sa zo svojej izby ani nepohne a stále iba plače kvôli Nikovi.Otec vidí jej trápenie a tak pozve k sebe aj Paška Bobicu.

Šora Anzula prichádza na návštevu aj so Zorkovičovcami,keď už Mate leží na smrteľnej posteli.Paško Bobica ide za Katicou s myšlienkou požiadať ju o ruku,ale ona je priveľmi pyšná na to,aby si priznala chybu z minulosti a tak sa pohádajú.Po ňom ide za ňou Niko a žiada ju o odpustenie a keď mu odpustí spadne z neho veľký kameň ťarchy.Nakoniec prichádza za otcom k smrteľnej posteli aj Katica a v návale plaču mu sľubuje,že si vezme Paška,ale nie z povinnosti,ale z lásky. Každého si vtedy prizve k sebe a dá mu poslednú užitočnú radu.Dielo končí smrťou a pohrebom Mateho,na ktorom každý plače.Každý si ho ctil za to aký bol dobrý težak a vždy usilovný a pracovitý.Záver nie je harmonický,pretože končí smrťou.Môj názor: Dej tohto diela je „spomalený“ rozsiahlymi opismi krásnej Bračskej prírody.Práve preto je dielo tak rozsiahle a spomínané opisy môžu čitateľa odradiť od prečítania tejto dobrej knihy.Autor nám tu načrtáva situáciu,kde sa do seba zaľúbia dvaja mladý ľudia nerovného pôvodu,námet je to dosť zaujímavý,ale Kukučín ako autor nemusel tak dopodrobna opisovať všetko čo sa dalo.Ale kniha sa dala čítať,dosť dobre sa mi pri nej zaspávalo.