Honoré de Balzac: Otec Goriot

Narodil sa v roku 1799 v rodine päťdesiatročného štátneho úradníka sedliackeho pôvodu a jeho o tridsať rokov mladšej ženy. Po štúdiách na kolégiu odchádza do Paríža na „vysoké literárne štúdia“ a pokúša sa aj o právo. Rodina je ochotná platiť mu v hlavnom meste manzardku a vreckové,čakajúc za to ,že sa stane slávnym. Po mnohých neúspechoch má konečne už tridsať ročný Balzac aspoň malý úspech s románom Šuani(1829).Potom sa ďaľších dvadsať rokov svojho života venuje písaniu románov.Spolu napísal vyše 90 románov a noviel,hoci uznanie sa mu dostalo až po smrti. Poľská šľachtičná pani de Hańska s ktorou si písal sa stala jeho manželkou,ale iba niekoľko mesiacov pred jeho smrťou.Nesplnilo sa ani jeho prianie,aby po ťažkom a tvrdom lete nastala najkrajšia jeseň.

OTEC GORIOT
Hlavné postavy:Pán Goriot- cestovinár,ktorý pracuje celý život iba pre dcéry,aby sa mohli dobre vydať a byť tak v živote šťastné.Študent Eugen Rastignac-študuje právo v Paríži a príbeh otca Goriota mu nedá pokoja až kým nezistí,ako to vlastne je.V penzióne v ktorom si spočiatku o Goriotovi všetci mysleli,že je milenec slečny de Restaud.On napráva krivdu, ktorá sa Otcovi Goriotovi dostala a uvádza veci na pravú mieru.Stáva sa priateľom Goriota a opatruje ho až do jeho smrti.

Anastasia:dcéra otca Goriota,ktorá keď potrebuje peniaze ide za otcom a plače,len aby jej dal peniaze, lebo jej manžel jej málo prispieva. Má ju natoľko rád, že keď potrebuje zaplatiť zmenku s vysokou čiastkou,predá svoje posledné drahocennosti,len aby bola šťastná. Anastasia vždy mala aristokratické sklony a tak keď jej začal dvoriť de Restaud, vydala sa za neho. Keď jej otec už nedáva peniaze, tvári sa, že ho nepozná a hambí sa za neho.Delphine:mala rada peniaze a tak sa vydala za bankára Nucingena s ktorým vôbec nie je šťastná.Zapáči sa jej Rastignac,ktorý sa stáva jej milencom. Má otca radšej, ako jej sestra, ale ani ona sa za neho veľmi nepriznáva.Miesto deja: zobrazuje život vyššej vrstvy v Paríži.Téma diela: Autor sa snaží zachytiť a poukázať na lásku otca, ktorý obetuje všetok majetok pre dcéry.Parížske ženy zobrazuje ako navonok nevinné, ale každá z nich má svojho milenca, ktorého vydržiava.

Dejová línia: Román sa začína in medias res.Ako u všetkých Balzacovských románoch aj tu sa na začiatku diela objavuje siahodlhý dôsledný opis prostredia a detailný opis postáv. Opisuje penzión v ktorom sa ubytoval Rastignac i otec Goriot. Opisuje ho ako starý zatuchnutý plný hnusu s nemajetnými obyvateľmi s prevažne krutým osudom.Opisuje jednotlivé poschodia. Najmajetnejší boli ubytovaný v podkroví s najkrajšou izbou v penzióne.Keď majiteľka penziónu,pani Vauquerová, zistí aký je ročný dôchodok pána Goriota,snaží sa mu dostať do priazne. Ale Goriot si ju ani nevšíma,lebo žena jeho života umrela a tak sa cíti veľmi urazená. Pomstí sa mu tak, že o ňom po celom penzióne rozšíri samé hlúposti a od tej chvíle ho majú všetci za čudáka.On však na to nedbá, lebo jediné čo ho drží pri živote sú jeho dcéry,ktoré ho pár krát prídu navštíviť do penziónu. Vznikne podozrenie,že tie pekné dámy,ktoré ho navštevujú sú jeho milenky. Rastignacovi sa to nezdá a vidí v tom nejakú záhadu,ktorá mu nedá spať.V penzióne je ubytovaný aj bývalý galejník,ktorý bol veľmi priateľský ku všetkým a stále bol vysmiaty. Cítil istý odpor voči spoločnosti. Nechcel , aby sa Rastignac dopustil takých istých chýb ako on a tak sa mu začal venovať.

Rozprával mu o parížskej spoločnosti o pomeroch a všetkom čo mu mohlo byť užitočné.Rastignac mal v Paríži sesternicu,pani de Beauséant,ktorá mala dosť veľký vplyv v Paríži,ktorej na radu svojej tety poslal list.Pani mu odpovedal pozvánkou na ples, aby sa mohol zoznámiť s dôležitými ľudmi,ktorí by mu neskôr mohli pomôcť dostať sa do vyššej spoločnosti.Na plese sa nemohol nabažiť ligotu krásnych rób dám a takisto ho očarila neskutočná elegancia a prepych. Stretol tu jednu z najkrajších Parížaniek,grófku Anastasiu de Restaud,ktorá mu venovala dva tance.Bola to tá istá ,ktorá navštevoval Goriota. Po príchode do penziónu začul čudné zvuky a zbadal ako Goriot vaľká striebro,ktorým neskôr zaplatil zmenku svojej dcéry.Na druhý deň sa rozhodol navštíviť grófku,ktorá ho tak veľmi upútala. U grófky bol práve na návšteve aj jej milenec a tak sa mu nemohla venovať. Začal sa mu venovať pán de Restead,s ktorým si padli do oka a viedli zaujímavú diskusiu. Keď prišla grófka, tak sa jej Rastignac tak mimochodom spýtal niečo o jej otcovi.Dopustil sa veľkej chyby.

Po jeho odchode dostal sluha príkaz , aby ho už nikdy nepustil k nim, že nie sú doma.Cestou domov sa mu premietala pred očami všetká tá krása ktorá ho natoľko ohromila,že zatúžil sa stať súčasťou tejto veľkej nádhery.Rastignac sa túžil dostať do vysokej spoločnosti a tak mu jeho sesternica poradila, aby si našiel nejakú milenku,ktorú by mal rád a ktorá by mu opätovala svoje city.Samozrejme ako pekný švihák potreboval aj pekné oblečenie a na to potreboval 1500 frankov. Napísal teda svojej matke a pekne ju požiadal , aby mu poslala peniaze.Začali mu chýbať tie čisté duše plné ideálov a pravdovravnosti. Z peňazí si dal ušiť krásny odev ako pre pána. Jeho priateľ Vautrin mu poradil, aby začal dvoriť slečne Viktorii.Ona bola síce chudobná,ale jej otec mal kopu peňazí,jej však nedal ani halier.Vautrin poznamenal,že keby sa náhodou stalo niečo jej bratovi, určite by si ju zobral k sebe jej otec a ona by sa stala bohatá.Rastignac odmietol túto ponuku a odišiel sa poprechádzať do parku, aby mohol o všeličom premýšľať. V parku sa za ním otáčalo množstvo krásnych paní a Rastignacovi sa zdalo, že teraz keď už má pekný odev aj niečo znamená.Zamieril rovno k svojej sesternici.

Zastihol ju v zlej nálade, pretože jej milenec sa išiel ženiť a nič jej o tom nepovedal. Povedala mu nech príde na večeru. Pri večeri sa spýtala svojho muža, že či ju dnes nezavedie do divadla,ale odmietol a tak bol Rastignac pozvaný do talianskeho divadla. V divadle uvidel pani de Nucingen a nestále sa na ňu pozeral. Keď zbadal ,že jej manžel je na odchode,tak ho milenec jeho sesternice zaviedol do jej lóže. Začali sa rozprávať a zdala sa mu ako anjel prichádzajúci z neba.Rozprávali sa o všeličom,dokonca aj o jej otcovi. Veľmi sa mu zapáčila a začal si ju navrávať.Pozvala ho na večeru ešte pred plesom. Po príchode z divadla ho čakal otec Goriot a opytoval sa ho ,aká bola jeho dcéra, či bola pekne oblečená a či sa mu páčila.Pozval ho do svojej izby a potom sa rozprávali o jeho dcérach a vzniklo medzi nimi priateľstvo.Poobeede sa Rastignac ide prejsť von a spytuje sa sám seba, či je to správne využiť takú peknú mladú dámu na to,aby sa mohol dostať do vysokej spoločnosti, kde existujú samé plesy a večierky.V ten istý deň mu príde list od pani de Nucignen a pozýva ho do divadla.

Prichádza po neho koč a po príchode k Dephine vidí aká je zarmútená a nešťastná. Zdôverí sa mu,že nemá peniaze a tak ho posiela do kasína , aby jej tie peniaze vyhral.Na druhý deň sa konal ples na ktorom mu všetky ženy prorokovali šťastný život. Začína si zvykať na tento krásny život plný radostía začne viesť márnotratný život plný rozmarov.Nakoniec sa nechal nahovoriť Vautrinom, aby sa začal zaliečať slečne Viktorii. Ratignac to teda urobil, a Vautrin mu povedal, že nechá zabiť Viktoriinho brata v súboji s istým pánom, a keď bude mŕtvy ,všetok majetok bude jej a on veľmi ľahko príde k peniazom. Raz sa v parku jeho 2 spolubývajúci z penzióna stretli v parku s istým pánom od polície. Začal sa ich vypytovať, či s nimi býva aj istý Jacques Collin. Povedal im, že je to nebezpečný chlap s prezývkou Oklamsmrť, že ušiel z galejí a musia mu pomôcť ho dolapiť.Pani pristúpila na jeho plán a ak by sa plán vydaril získala by 3000 frankov.V ten večer sa mal uskutočniť súboj v ktorom mal byť porazení Viktoriin brat. Rastignac chcel ísť varovať Taillefovcou, ale vtom ho chytil Otec Goriot a chcel ho rozveseliť. Rastignac bol nepokojný a keď sa otočil chrbtom,tak starec využil chvíľu a na kozub položil škatuľku s hodinkami od pani de Nucignen..

Rastignac bol pozvaný k Delphine na večeru. Ale Vautrin bol taký rozradostený,že dnes večer sa uskutoční súboj a tak dal doniesť víno s práškom na spanie, aby Rastignac nemohol ísť varovať Taillefovcov. A tak pili a hodovali ,až keď sa ráno zobudili, zistili ,že brat slečny Viktorie je naozaj mŕtvy. Eugenovi prišiel list od Delphine s výčitkami, prečo neprišiel,ale ani sám to nevedel. V penzióne mu už vraveli, aby si vzal za manželku slečnu Viktoriu, ale on to rázne zamietol. Oklamsmrťovi spolubývajúci na dnes chystali zradu,ktorá mala vyzerať asi takto: do vína mu dali prášok na spania a narafičili to tak, aby to vyzeralo, že ho chytila porážka.Keď mu plesli po pleci a uvideli znak, ktorý dokazoval, že je to naozaj Oklamsmrť,rýchlo to išli oznámiť polícií. Po príchode žandárov sa galejník naozaj vystrašil a keď sa začal vzpierať,tak si uvedomil,že ho môžu zabiť a radšej sa dal zatknúť dobrovoľne.Kým sa toto odohrávalo v penzióne Otec Goriot spolu s Delphinou zariaďovali byt pre Rastignaca,kde nábytok bol podľa najnovšej módy a všade to voňalo novotou. O deň neskôr bol pozvaný na večeru k Dephine aj s Otcom Goriotom. Bolo mu čudné, že kočiš ich nevezie k nej , ale niekam inam. Keď ho priviedli do jeho nového bytu,bol šťastný a nakoniec sa od dojatia rozplakal. V jeho byte sa nachádzala izba aj pre Goriota, aby mohol byť so svojou dcérou keď príde navštíviť Rastignaca.

Celý večer otec Goriot vystrájal ako „mládenec“. Bozkával dcére nohy,díval sa jej do očí a obtieral sa o jej šaty.Bol taký šťastný,že sa to ani opísať nedalo. Na druhý deň dostal Rastignac pozvánku od vikomtesy-jeho sesternice na ples, ktorý sa mal konať u nej. Bol celý naradostený,, lebo na ples nedostal pozvánku Dephinin manžel, ale on. V tej chvíli si uvedomí aká je láska, keď vraví: „Láska je ako náboženstvo,ale jej kult je nákladnejší ako kult iných náboženstiev.“ Na druhý deň sa otec Goriot a Rastignac začnú sťahovať a Rastignac mu rozpráva ako bolo včera u jeho dcéry. Do penzióna prichádza Anastasia a vedie s otcom Goriotom rozhovor, ktorý si vypočuje náhodou Rastignac. Hovorí mu o tom, že potrebuje 100 000 frankov. Predala rodinné diamanty, len aby mohla zaplatiť zmenku jej milenca,ktorý prehral túto sumu v kartách a musí ich vrátiť inak ho zabijú.Jej manžel to zistil a teraz ju doma čaká peklo.O chvíľu prichádza Delphine a rozpráva mu o tom, že jej manžel dal všetky jej peniaze do nejakej kúpy majetkov a ona teraz nemá žiadne peniaze. Zrazu sa ich zdanlivo pokojný rozhovor mení na hádku sestier. Delphina vytýka Anastasii,že ona sa vždy vyvyšovala nad ňou a dala zavrieť pred ňou všetky dvere u ľudí,korí niečo znamenajú.

Otec Goriot sa cíti naozaj zle,keď vidí, že jeho dcéry nie sú šťastné. Každé slovo ich hádky, akoby bola sekera, ktorá sa mu čím ďalej tým viac zarývala do hlavy. Musí zastaviť tú hádku a rozkáže im,nech to už nerobia, lebo mu puká srdce. Chce im pomôcť, no nenachádza východisko. Nemá už peniaze,lebo všetky dal Delphine na to, aby zariadila Rastignacovi byt.Rastignac si to všetko vypočul a rozhodol sa im dať zmenku podpísanú Vautrinom. Rozhovor sa opäť prudko strháva,no otec Goriot to už ďalej nevydrží a zrazu sa zvalil na posteľ a nehýbal sa. Obe dcéry veľmi vystrašené nevedeli čo majú robiť.Eugene vyriešil situáciu a pomohol strarčekovi prísť k vedomiu. Keď zaspal,Delphina mu povedala,že ho čaká v divadle. Jeho priateľ Bianchon, medik ktorý praxoval v istel parížskej nemocnici vyšetril Goriota a povedal, že na to nie je nijaký liek,jeho smrť sa dá iba oddialiť správnou starostlivosťou. Rastignac nemal už žiadne peniaze, ale predal všetko čo mu zostalo a zaplatil nájom za seba a za Goriota.Stará sa o neho ako vie,dáva mu horčičné zábaly,ale to všetko nestačí.Je mu čoraz horšie. Na druhý deň sa mal konať ples a tak musel Rastignac opustiť otca a ísť sa venovať Delphine,ktorú nezaujímalo to ,že jej otec umiera.V tej chvíli bolo pre ňu dôležité to, že sa konečne dostane do domu vikomtesy a zároveň sa jej dostane do priazne. V ten večer sa vikomtesa musela zmieriť s tým, že jej milenec dnes podpísal manželskú zmluvu a ona sa rozhodla po skončení plesu potajomky odísť do Normandie,zabudnúť na všetkých,utiahnuť sa do seba a modliť sa k Bohu.

Zavolala si ho do svojej izby.Požiadala ho o to, aby išiel po jej ľúbostné listy k jej milencovi. Keď sa sála vyprázdnila vikomtesa sa vzdialila a navždy odišla aj napriek prosbám jej vernej priateľky. Ráno Bianchon oznámil Rastignacovi, že už nie je vôbec žiadna nádej na záchranu Goriota. Rýchlo poslal listy obom dcéram, aby sa čo najskôr dostavili,lebo ich otec umiera. Neprišla ani jedna, lebo Anastasia riešila spory so svojim manželom o peniaze a Delphine spala po plese.Prišli tam lekári a povedeli,že sa nič nedá robiť,nech nu dajú aspoň čisté plachty.Lišiacka majiteľka penziónu si aj za túto službu vypýtala peniaze. Otec Goriot vo svojom blúznení hovoril o tom, že on dávno vedel, aké sú jeho dcéry,,ale nechcel si to pripustiť.Počul ich hlasy a stále sa vypytoval kde sú.Jeho posledné želanie bolo ich vidieť,a potom by mohol pokojne opustiť pozemský svet. Keď ani jedna neprichádzala, rozhodol sa,že pôjde po ne sám, ale Anastasia bola na tom psychicky zle po hádke s manželom a Delphine,tá vraj bola chorá. Ale keď jej povedal, ako je jej otcovi začala sa obliekať.Rastignac bol nútený predať svoje hodinky, ktoré dostal od Delphine,aby mohol zaplatiť výdavky spojené s pohrebom. Študent sa vrátil do penzióna,ale otec Goriot bol už mŕtvy. Onedlho pribehla Anastasia a keď videla otca mŕtveho omdlela. Rastignac spolu s Bianchonom sa rozhodli povybavovať veci potrebné na pohreb.

Prišli na obed a spolustolovníci sa tvárili akoby sa nič nestalo,bolo im jedno či Goriot zomrel alebo nie.Samozrejme potreboval ešte nejaké peniaze na pohreb a tak sa vybral k sestrám, ale strážnici mali prísne pokyny a nikoho nepúšťali dnu.Tak Rastignac vystrojil veľmi biedny pohreb s drevenou truhlou a pár modlitbami,ktoré si musel zaplatiť. Obrad trval 20 minút a zúčastnil sa ho iba on a sluha z penziónu. Jeho dcéry sa nezúčastnili obradu a poslali tam len svoje prázdne koče,ktoré sprievod nasledovali na cintorín.Keď sa ocitol Rastignac sám na cintoríne,vyslovil výzvu:“A teraz uvidíme kto z koho!“,a išiel na večeru k Delphine.Môj názor: Myslím si, že Balzac čitateľovi veľmi dobre podal parížsku spoločnosť,jej mimomanželské vzťahy nad ktorými sa nikto nepozastavoval. Ľudia v tejto spoločnosti mali už vopred premyslené ťahy,ako niečo získať a niekoho si omotať okolo prsta.V závere ma tak trochu zarazilo to, keď otca Goriota odvážali z penzióna a slúžka si privlastnila bezdôvodne jeho náhrdelník upletený z jemných vlasov jeho dcér, ktorý pre Goriota veľa znamenal. Zarážajúca bola aj chladnokrvnosť s akou prijalo jeho smrť jeho okolie.Nepochopiteľné boli aj dôvody, prečo ho neprišli pozrieť jeho dcéry keď bol na smrteľnej posteli.