Pôvod:

Božena Slančíková Timrava žila utiahnuto, bez živších stykov so svetom. No to, čo tým azda strácala, sa jej v inom ohľade viacnásobne vrátilo. Zúženie okruhu umožňuje preniknúť do hĺbky. A hoci ako ona sama, ani jej práce takmer neopustia rodný chotár, nemajú len miestnu platnosť, ale dotýkajú sa problémov celonárodných, ba celospoločenských. Nimi je autorka spätá so svetom a svet s ňou. Timrava upúta v diele Hrdinovia netradičnými názormi, ktoré narúšajú vtedajšie literárne postupy. Nepredstavuje dedinu ako harmonický celok; vidí rozpory, vidí trpiacich i tých, ktorí utrpenie spôsobujú. V jej žánrových obrázkoch s dedinskou tématikou niet nadmerného folklorizovania a lyrizovania. Neúprosná realistka ponecháva, len čo je nevyhnutné. Odromantizúva lásku. Svoje hrdinky vedie školou dezilúzie s ľahkou iróniou. Presviedča ich, že skutočnosť vždy zvíťazí nad rojčením. Najcennejšie sú jej prózy tým, že - hoci bola v nich až kruto pravdivá - povedala o ženskej duši a o ženskej otázke viac ako jej krasorečniace súčasníčky.

Dej:

Nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí 1. svetovej vojny. Všetci sú preľaknutí. Pred bubeníkom sa zíde celá dedina. Obyčajný ľud je zhrozený vojnou. Anča Demákovie je nešťastná, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. Anča Matvejovie je zúfalá, lebo jej milovaný muž Ďuro musí odísť na vojnu. Iba Zuza Pekovka cíti zadosťučinenie, že vojna rozdelila Matvejovcov tak, ako kedysi rozdelila Anča ju a Ďura a ona - Zuza bola odsúdená žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Páni sa poberú do kancelárií. Oduševňujú sa za vojnu. Vedia, že sa jej môžu vyhnúť, pretože majú peniaze. Medzi pánmi vyniká svojím oduševnením notár Baláň. Podľa neho nič iného nebolo treba, len vojnu, vojna, že je to, po čom túži každý vlastenec. Medzi pánmi bol aj prednotár Širický. On jediný sa nezapája do rozhovoru. To nedá Baláňovi, aby sa nespýtal, čo si myslí o vojne. Širický rozmýšľa, súhlasí s ľuďmi. Ale povie pánom to, čo čakali. Ospevuje vojnu a vlastenectvo. Keď páni odídu, od hnevu hodí o zem svoj kalamár. Musí stále myslieť na hrôzu vojny. Páni, a spočiatku i ľudia, sú presvedčení o skorej porážke nepriateľa. Vojna sa však predlžuje a odvedení sú i takí, ktorí boli spočiatku oslobodení od vojenskej služby. Ďuro Matvejovie zomiera, z čoho má veľkú radosť Zuza Pekovka. Baláň všetkých posmeľuje do boja, ale keď jemu príde povolávací rozkaz, je z neho úplne iný človek. Je bledý, vystrašený a celý chorý.