Božena Slančíková Timrava Hrdinovia

Pôvod:

Božena Slančíková Timrava žila utiahnuto, bez živších stykov so svetom. No to, čo tým azda strácala, sa jej v inom ohľade viacnásobne vrátilo. Zúženie okruhu umožňuje preniknúť do hĺbky. A hoci ako ona sama, ani jej práce takmer neopustia rodný chotár, nemajú len miestnu platnosť, ale dotýkajú sa problémov celonárodných, ba celospoločenských. Nimi je autorka spätá so svetom a svet s ňou. Timrava upúta v diele Hrdinovia netradičnými názormi, ktoré narúšajú vtedajšie literárne postupy. Nepredstavuje dedinu ako harmonický celok; vidí rozpory, vidí trpiacich i tých, ktorí utrpenie spôsobujú. V jej žánrových obrázkoch s dedinskou tématikou niet nadmerného folklorizovania a lyrizovania. Neúprosná realistka ponecháva, len čo je nevyhnutné. Odromantizúva lásku. Svoje hrdinky vedie školou dezilúzie s ľahkou iróniou. Presviedča ich, že skutočnosť vždy zvíťazí nad rojčením. Najcennejšie sú jej prózy tým, že - hoci bola v nich až kruto pravdivá - povedala o ženskej duši a o ženskej otázke viac ako jej krasorečniace súčasníčky.

Dej:

Nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí 1. svetovej vojny. Všetci sú preľaknutí. Pred bubeníkom sa zíde celá dedina. Obyčajný ľud je zhrozený vojnou. Anča Demákovie je nešťastná, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. Anča Matvejovie je zúfalá, lebo jej milovaný muž Ďuro musí odísť na vojnu. Iba Zuza Pekovka cíti zadosťučinenie, že vojna rozdelila Matvejovcov tak, ako kedysi rozdelila Anča ju a Ďura a ona - Zuza bola odsúdená žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Páni sa poberú do kancelárií. Oduševňujú sa za vojnu. Vedia, že sa jej môžu vyhnúť, pretože majú peniaze. Medzi pánmi vyniká svojím oduševnením notár Baláň. Podľa neho nič iného nebolo treba, len vojnu, vojna, že je to, po čom túži každý vlastenec. Medzi pánmi bol aj prednotár Širický. On jediný sa nezapája do rozhovoru. To nedá Baláňovi, aby sa nespýtal, čo si myslí o vojne. Širický rozmýšľa, súhlasí s ľuďmi. Ale povie pánom to, čo čakali. Ospevuje vojnu a vlastenectvo. Keď páni odídu, od hnevu hodí o zem svoj kalamár. Musí stále myslieť na hrôzu vojny. Páni, a spočiatku i ľudia, sú presvedčení o skorej porážke nepriateľa. Vojna sa však predlžuje a odvedení sú i takí, ktorí boli spočiatku oslobodení od vojenskej služby. Ďuro Matvejovie zomiera, z čoho má veľkú radosť Zuza Pekovka. Baláň všetkých posmeľuje do boja, ale keď jemu príde povolávací rozkaz, je z neho úplne iný človek. Je bledý, vystrašený a celý chorý.

Určovanie vhodných kandidátov na odvod má v právomoci lekár, pred ktorým sa Baláň ponižuje, len aby ho nevybral. Nakoniec, keď ho nepovolajú, ako keby sa znova narodil. "Nesúci! Baláňom trhlo. Vrelá krv prebehla mu telom za minútu a obliala i temeno, že očervenel celý. Veľká radosť ohlušila ho, že teraz už od nej nemohol sa pohnúť." Lenže už o chvíľu neskôr sa vracia jeho odhodlanie bojovať za vlasť, ale vyhovára sa, že je nesúci. Snaží sa "upokojiť" Širického, ktorý sa odvodu nevyhol. Širický neukáže Baláňovi, že nechce ísť na vojnu.
Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ i mnohé starosti (Demákovci), rozrušuje šťastie (Matvejovci) a ničí ľúbosť. Širický ešte predtým, než bol povolaný, chcel vyznať Líze lásku, ale keď počuje jej tvrdú reč na dedinských ľudí, vráti sa a je veľmi smutný. Líza sa s ním nakoniec príde rozlúčiť, ale ho ani nepobozká, pretože mamka jej Širického zakazovala. Širický odchádza vyrovnaný na vojnu. Po troch rokoch od odchodu Širického je v dedine nevôľa z dlhotrvajúcej vojny. Dokonca aj páni, ktorí sa toľko odušovňovali za vojnu, sú tiež za čo najrýchlejšie ukončenie vojny. Práve v tomto období prichádza Paľo Dubovie.
"Raz po bitke, keď sme zahnali nepriateľa, jeden ranený stenal a volal o pomoc. Nik nechcel k nemu, lebo paľba, hoc poriedku, ešte trvala - oni šli. Dosť sme ich prosili, aby ho nechali, že je to aj tak nie náš ranený, ale ich - nedbali nič. Šli k nemu a ako si kľakli, kde ležal, že mu pomôžu, viac ani nevstali. Tam ich guľa trafila do čela." Širický umiera pri záchrane nepriateľského vojaka. V dedine sa smúti za príjemným podnotárom. Tým sa končí príbeh Hrdinov.

Vlastný posudok:

V Hrdinoch bolo niekoľko hlavných postáv. Každá z nich mala iný charakter:

Štefan Širický - mladý podnotár, ktorý bol úplným opakom Baláňa. Odsudzoval klamstvo, falošnosť, bol tichej, uzavretej povahy, nikdy sa nevystatoval. Od počiatku odsudzoval vojnu ako zlo. A hoci sa jej musí sám zúčastniť ako frontový vojak, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní nepriateľského vojaka, a to i za cenu vlastného života.
Laci Baláň - okresný notár, veľmi pretvarovačný, zbabelý, podlízavý. Rád sa vychvaľoval. Bol "odvážny" i najviac oduševnený za vojnu len vtedy, keď mu nič nehrozilo. A až keď bolo nebezpečenstvo (pre neho) zahnané, vychvaľoval a odušovňoval sa ďalej.
Líza Malinská - mladá, pekná učiteľka, ktorá sa páčila Širickému a on jej. Vybral si ju spomedzi všetkých dievčat, ktorým sa páčil. Líza bola sebavedomá i rozmaznaná, lebo chcela za každú cenu dosiahnuť len a len svoje, a to hlavne plačom.

Keďže bola pekná, bola i pyšná, namyslená a samoľúba. Širickému sa znepáčila preto, lebo si robila posmech z trpiacich ľudí, na ktorých strane stál Širický.

Význam diela a jazykový štýl:

Novela je kompozične usporiadaná na princípe kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnúcej moci sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký vlastenecký čin. Kontrast sa prenáša aj do oblasti charakteristiky postáv. Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický, na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Laciho Baláňa vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, berúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate zbabelca a egoistu. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený ironicky. Podnotár Širický si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny, jej protiľudový charakter. "Čo pre mňa a pre tento ľud z toho? Čo zavinil tento ľud a čo dobrého kynie preň za to?" Rozdiel vo vrstvách sa spája v momente, keď sa Líza posmieva ľudu, v nevedomej prítomnosti Širického.
Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného ruského vojaka a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu myšlienku zápasu ľudskosti s antihumánnou podstatou prvej svetovej vojny. Timravina novela Hrdinovia bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským literárnym dielom s jednoznačným protivojnovým postojom.