Autor: Viktor Hugo - predstaviteľ francúzskeho romantizmu
Hlavné postavy Esmeralda, Quasimodo, Claude Frollo, Phoebus, Pierre Gringoire

Charakteristika hlavných postáv

• Esmeralda: Krásne mladé 16-ročné dievča. Všetci boli presvedčení, že je cigánka, ale ju cigáni len vychovali. V detstve odcudzená svojim rodičom, dúfala, že sa jej ich podarí nájsť vďaka svojmu zelenému vrecúšku, v ktorom nosila topánočku z detstva. Jej najlepšia priateľka bola jej kozička Džali. Esmeralda mala veľmi dobré srdce. Vzala si za manžela Pierra Gringoira, len aby ho zachránila od šibenice. Skutočne však bola zaľúbená do Phoeba, ktorý sa s ňou len zahrával. Zistila to však až neskôr. Veľmi ju to ranilo. Nakoniec ju zabila láska k nemu.
• Quasimodo: Narodil sa ako mrzák. Ako 4-ročného ho mama odniesla do kostola. Ujal sa ho kňaz Claude Frollo, ktorý ho vychovával, učil a zamestnal ho ako zvonára v Chráme Matky božej. Quasimodo bol k svojmu vychovávateľovi veľmi oddaný, rovnako ako svojim zvonom. Mal dobré srdce, ale pre jeho vzhľad sa ho všetci báli. Bol zamilovaný do Esmeraldy. Keď videl, že ju idú obesiť, zachránil ju a odniesol do chrámu. Ochraňoval ju, aby jej nemohli ublížiť. Aj po jej smrti jej ostal oddaný a zomrel pri nej.
• Claude Frollo: Parížsky kňaz. Napriek tomu sa zamiloval do Esmeraldy. Vystupuje ako vychovávateľ Quasimoda. Navonok sa správa ako vyrovnaný so všetkým, ale v skutočnosti bol žiarlivý a rozporuplný. Pre Esmeraldu bol schopný aj vraždiť, čo sa prejavilo pri jeho pokuse zabiť Phoeba.
• Phoebus: Pekný mladý muž, pracoval ako veliteľ kráľovskej stráže. Bol zasnúbený s Ľalianou, no neváhal dať si schôdzku s Esmeraldou, ktorá bola do neho zaľúbená.
• Pierre Gringoire: Úbohý chudobný básnik. Manželstvo s Esmeraldou ho oslobodilo od šibenice. Esmeralda ho neľúbila, no on ju mal úprimne rád a chcel si získať jej priazeň.

Obsah
Príbeh sa odohráva v Paríži v 15. Storočí. Začína 6. januára v roku 1482 oslavou dvoch slávností spojených v jeden deň: sviatok Troch kráľov a slávnosť bláznov. Parížania sa schádzali na tri miesta: k ohňu radosti na námestie de Gréve, pred Braquovu kaplnku, kde sa mal stavať máj a do Súdneho paláca, kde sa mali hrať mystériá.Po čase ľudí mystériá začali nudiť. Navrhli súťažiť o najškaredšiu a najodpornejšiu grimasu. Quasimodova tvár upútala najviac a tak sa stal kráľom bláznov. Dav ľudí ho poobliekal do handier, vyzdvihol vysoko nad seba a takto napredoval parížskymi ulicami. Pozornosť upútalo aj niečo iné. Na námestí tancovala krásna mladá cigánka Esmeralda so svojou malou kozičkou Džali. Jej tanec očaril mnohých divákov.

Nešťastný Pierre Gringoire, ktorému jeho hra nevyniesla ani halier, sa večer vracal domov. Zrazu uvidel Quasimoda a Frolla ako sa pokúša uniesť Esmeraldu. Pierre neváhal a ponáhľal sa jej pomôcť. No Esmeraldin krik privolal aj kráľovskú stráž. Frollo ušiel a Quasimoda zajali. Veliteľ stráží, Phoebus, vysadil Esmeraldu na koňa a odviedol ju. Tá sa do neho zaľúbila. Po roztržke Pierre blúdil nočným Parížom. Zrazu sa ocitol medzi žobrákmi. Ich vodca, Krivý Šabliar - Cundrošík, chcel Pierra obesiť. Dal mu však šancu na záchranu: musel vybrať panákovi z vrecka mešec bez toho, aby na panákovi zacengal zvonček. Úlohu nesplnil. Poslednou šancou bolo, aby si ho jedna zo žien vzala za manžela. Žiadna však nechcela. Keď sa ho chystali obesiť, vošla Esmeralda a po chvíli povedala, že si ho vezme. No Gringoire bol pre ňu navždy len priateľ. Quasimoda za jeho prečin odsúdili na deň na pranier.

Aj tu Esmeralda preukázala svoje dobré srdce, keď pred očami všetkých ľudí, ktorí sa mrzákovi posmievali, priložila k jeho vyprahnutým perám čutoru s vodou, aby sa mohol napiť. V tej chvíli Esmeraldu zbadala Gudula a prekliala ju. Gudula nenávidela Esmeraldu, obviňovala ju zo zmiznutia jej dcérky. Phoebus na krásnu cigánku nezabudol. Dohodol si s ňou stretnutie na večer. Keď sa o tom rozprával so svojím kamarátom, rozhovor si vypočul aj kňaz Claude Frollo a začal Phoeba sledovať. Dobehol ho a povedal mu, nech ho vezme so sebou, aby sa presvedčil, že je to naozaj Esmeralda. Podnapitý Phoebus skryl kňaza do komory a odišiel po dievčinu. Zamilovane sa rozprávali. No keď sa chceli pobozkať, žiarlivý Frollo im to prekazil. Bodol mladého muža nožom do chrbta. Esmeralda zamdlela. Keď sa prebrala, obvinili ju z vraždy. Mučili ju a ona to nevydržala. Priznala nepravdu.

Lenže Phoebus nebol mŕtvy. Bol však príliš ľahkomyseľný, aby Esmeralde pomohol. Odviezli ju zviazanú ku chrámu, kde sa mala kajať. Potom ju chceli obesiť. Nikto si nevšimol, že na toto všetko sa zo strechy chrámu pozerá Quasimodo. A práve vo chvíli, keď sa mal Esmeraldin život skončiť, skĺzol po dlho lane a uniesol ju do chrámu, ktorý bol vyhlásený za azyl, takže jej nikto nemohol ublížiť. Esmeralda sa s Quasimodom spriatelila. Daroval jej píšťalku, ktorou ho mohla kedykoľvek privolať. Raz jej do izby nepozorovane vošiel Frollo. Esmeralda zapískala, Quasimodo prišiel na pomoc. Nevediac o tom, že je to jeho pán, Frolla napadol. Ten mu za to vynadal ale za Esmeraldou už neprišiel.

Zatiaľ Pierre Gringoire chcel Esmeraldu z chrámu zachrániť. Presvedčil tulákov, žobrákov a Esmeraldiných priateľov z dvoru divov, aby mu pomohli. Keď ich Quasimodo zbadal, myslel si, že chcú Esmeraldu zabiť. Na niektorých z nich zhodil ťažký trám, oni si však z neho spravili barana. No mrzák chrám ubránil. Dnu sa podarilo dostať len kňazovi a Gringoirovi. Frollo dal Esmeralde poslednú šancu rozhodnúť sa: on, alebo smrť. Vybrala si smrť. Kňaz dal Esmeraldu naschvál podržať Gudule, lebo vedel, že ju nenávidí. Tá však vďaka topánke, ktorú Esmeralda nosila vo vrecku na krku, spoznala v nej svoju stratenú dcérku. Gudula totiž vlastnila druhú, rovnakú topánočku do páru s Esmeraldinou. Gudula ju chcela zachrániť, tak ju schovala. Keď však Esmeralda volala Phoeba idúceho pod oknami, vojaci ju začuli a chytili ju.

Kat držal Esmeraldu a nemohol sa zbaviť Guduly, ktorá sa ich pevne držala. Zhodil ju z rebríka. Ona sa postavila, pohrýzla kata do ruky a potom zomrela. Medzitým Quasimodo zistil, že Esmeralda zmizla. Bol veľmi nešťastný. Všetko prehľadal, ale nenašiel ju. Pozrel sa na námestie. No už bolo neskoro. Esmeraldu obesili. Frollo, ktorý stál vedľa mrzáka, sa tomu smial. Quasimodo ho zhodil dolu. Potom Quasimodo zmizol. Phoebus sa oženil, Gringoire mal úspech v tragédii. Po dvoch rokoch sa v pivnici, kde uchovávali pozostatky obesencov, našli dve čudne prepletené kostry. Kostru obesenej ženy objímala kostra muža - mrzáka s pokrivenou chrbticou. Muž však celkom určite nebol obesený. Prišiel tam zomrieť.

Použité typické znaky romantického diela: Uplatňuje sa tu harmónia kontrastov, napr. krásna Esmeralda vs. ohyzdný Quasimodo. Taktiež hrdinovia sú romantickí - trpia pre lásku a pre naplnenie ideálov. Tragický a sentimentálny koniec je tiež pre romantický dielo typické.