Tento rozsiahly román obsahuje mnohé zvraty a odbočenia. Okrem hlavných postáv je zaľudnený parížskym obyvateľstvom z rôznych spoločenských vrstiev (od žobrákov až po kráľa). Dejová línia je občasne prerušovaná opismi a úvahami. Dej románu z 15. storočia sa odohráva v Paríži, najmä v prostredí kostola Notre-Dame. Do mladej cigánky Esmeraldy sa zaľúbi pokrytecký arcibiskup Claude Frollo. Ona však jeho city neopätuje, pretože miluje kapitána Pheoba de Châteaupers. Preto Frollo kapitána zraní, no všetci si myslia, že zomrel. Frollo z tohto činu obviní Esmeraldu. Pri ceste na popravisko ju však unesie Quasimodo, ktorý sa o ňu stará v Chráme Matky Božej. Obavy ostatných cigánov a žobrákov vedú až k zaútočeniu na Chrám. Vtedy dáva Frollo Esmeralde poslednú šancu a unesie ju na popravisko. Keďže Esmeralda s ním odmieta utiecť, Frollo ide oznámiť, že ju chytil. Vtedy Esmeralda spoznáva svoju matku a dozvedá sa, že ju ako maličkú uniesli cigáni. Esmeraldu popravia. Quasimodo pochopí, že za všetko môže jeho vychovávateľ Claude Frollo, a preto ho zhodí z veže. Sám zomiera pri mŕtvej Esmeralde.

Útvar: historický román           
Kompozícia: I. diel obsahuje 6 kníh
                    II. diel obsahuje 5 kníh

Postavy:

Esmaralda – 16-ročná krásna cigánka, ktorá je veľmi mravná a chráni si svoju čistotu medzi žobrákmi Paríža. Ako dieťa ju uniesli cigáni svojej matke a vymenili za ozrutné dieťa Quasimoda. Jej matka odišla do Paríža ako kajúcnica pod menom Gudula. Jej najlepšou priateľkou je malá kozička Džali, ktorá má pozlátené rožky a kopýtka. Claude Frollo ju označuje za bosorku. Esmeralda zachráni život básnikovi Pierreovi Gringoireovi tým, že sa s ním podľa zvykov hatmatilcov zosobáši na štyri roky. Keďže miluje udatného kapitána Phoeba de Châteaupers, s Pierrom je len dobrá priateľka. Nosí zázračný amulet, ktorý jej nájde cestu k pravým rodičom, ale len pod podmienkou, že si zachová svoju čistotu. Pre lásku k Phoebovi by sa však vzdala všetkého. Esmeralda sa bojí iba dvoch ľudí, a to Frolla a kajúcnice Guduli. Keď sa ale dozvedá pravdu o svojej matke, je veľmi šťastná.

Quasimodo – protiklad krásnej Esmeraldy. Nad týmto obludným tvorom, sirotou sa zľutuje mladý kňaz Claude Frollo. Vychováva ho a učí ho čítať a písať. Ako štrnásťročný chlapec sa stáva zvonárom u Matky Božej a ohluchne. Málokedy prehovorí. Dorozumieva sa len so svojím opatrovateľom vlastnou posunkovou rečou. Najradšej zo všetkého má svoje zvony. Jeho najväčší nazýva Mária. Keď je zvolený za kráľa bláznov, je na seba prvýkrát pyšný. Keďže je úplne oddaný svojmu vychovávateľovi, je schopný uniesť krásnu Esmeraldu. Za tento čin je potrestaný verejnou hanbou na pranieri, kde sa nad ním Esmeralda zľutuje. Vtedy svoj čin oľutuje a vzniká v ňom nežný cit ku krásnej cigánke. Osudovo sa tieto postavy stretávajú po druhýkrát. Práve on bol tým vymeneným a nechceným dieťaťom cigánov. Esmeraldu nakoniec unáša spod šibenice a ochraňuje ju v Chráme Matky Božej. Keď bola Esmeralda popravená, rozhodne sa umrieť po jej boku.

Claude Frollo – najrozpornejšia postava. Na začiatku vystupuje ako dobrý vychovávateľ znetvoreného dieťaťa, nad ktorým sa zľutoval a učiteľ básnika Pierra Gringoira. Neskôr však vystupoval ako zlomyseľný človek, ktorý bol navonok vyrovnaný, ale vo vnútri pociťoval bolesť z lásky k Esmeralde. Bol žiarlivý a pre Esmeraldu bol schopný aj zabíjať. Paradoxné je to, že nositeľ zlých vlastností je kňaz. Autor ho vykresľuje ako osudom zmietanú postavu, ktorého vášeň k žene môže zmeniť na netvora. 

Pierre Gringoire – spisovateľ bez úspechu, ktorého hra „Spravodlivý rozsudok Panny Márie“ sa hrala na začiatku románu. Vychovával ho kňaz Claude Frollo, ktorý mu neskôr závidí, že je ženatý s Esmeraldou. Esmeraldu má rád ako priateľku, lebo vie, že ona miluje Phoeba. Pierre si veľmi obľúbil Esmeraldinu kozičku Džali, na ktorej mu veľmi záleží. Spolu s Frollom unesie Esmeraldu z Chrámu Matky Božej. Svojou prítomnosťou v románe spája jednotlivé postavy a prostredia. 

Phoebus de Châteaupers – pekný mladý muž, ktorý pracoval ako veliteľ kráľovskej stráže. Napriek zasnúbeniu s mladou Ľalianou sa nebránil spoločnosti dievčat a návštevám krčiem. Zachránil mladú cigánku Esmeraldu, ktorá sa mu zapáčila a začal sa s ňou stretávať. Nemiloval ju však ani zďaleka tak, ako ona jeho. Dokonca si nevedel zapamätať jej meno a volal ju Similar. Nakoniec sa aj tak oženil s mladou Ľalianou. 

Gudula – pustovníčka, ktorej pred pätnástimi rokmi ukradli dieťa cigáni a vymenili za zmrzačeného chlapca Quasimoda.. Žila v opustenej cele tzv. Myšej diere. Gudule ostala po jej dcérenke len vyšívaná papučka. Odvtedy nenávidela cigánov, a hlavne Esmeraldu, ktorá bola vo veku jej dcéry. V závere však spoznáva svoju dcérenku v mladej cigánke Esmeralde, ktorú už nechce stratiť. Keď Esmeraldu chcú popraviť, Gudula sa postaví na odpor a zomiera.

Obsah:

Dej sa začína v Paríži na sviatok bláznov, keď sa vo Veľkej sieni hrala hra Pierra Grengoira, o ktorú diváci nemali záujem. Radšej navrhli súťažiť o najškaredšiu grimasu. Keďže Quasimodova tvár upútala najviac pozornosti, zvíťazil on. Dav ľudí ho vyzdvihlo vysoko nad seba a takto napredoval parížskymi uličkami. Medzitým upútala svoju pozornosť na námestí de Gréve krásna cigánka Esmeralda. Pozoroval ju aj sklamaný básnik Pierre Grengoire. Keď sa sprievod s kráľom bláznov dostavil až na námestie de Gréve, Quasimoda zbadal mních. Nečakane odišiel poslušne za ním. Pierre, ktorému hra nevyniesla ani len korunu, sa stal v jednej tmavej uličke svedkom únosu, tej krásnej cigánky, ktorá tancovala na námestí. Chceli ju uniesť dve osoby – jedna hrbatá a druhá bola nejaký mních. Pochopiteľne, bol to Quasimodo, ktorý mal na žiadosť svojho vychovávateľa Clauda Frolla uniesť Esmeraldu. Pierre sa chystal Esmeralde pomôcť, no jej krik privolal kapitána Phoeba. Únoscovia zatiaľ utiekli. Phoebus Esmeraldu vyložil na koňa a ona sa do svojho záchrancu okamžite zaľúbila.Po roztržke Pierre blúdil naďalej Parížom. Vtom sa dostal do uličky plnej žobrákov a zlodejov. Ich vodca ho chcel obesiť, no dal mu šancu: „Môže sa stať žobrákom, ak si ho niektorá zo žobráčok, zlodejok alebo cigánok zoberie za muža“. Žiadna ale takého muža nechcela, a tak bol jeho osud spečatený. Avšak vtom prišla Esmeralda a so sobášom súhlasila. Grengoire ale pre ňu ostal len priateľ.Quasimoda odsúdili. Musí si vytrpieť verejnú hanbu na pranieri a mučenie. Aj teraz Esmeralda preukázala svoju dobročinnosť a pomohla Quasimodovi, keď žiadal dobitý a smädný o vodu. Keď mu ju Esmeralda doniesla a dala mu napiť, prekvitol v ňom nežný cit k nej.  „Videl, ako rýchlo vystupuje po rebríku. Dusil ho hnev a zloba. Najradšej by bol zrútil pranier, a keby blesk z jeho oka mohol zabíjať, cigánka by bola bývala rozdrvená na prach, prv než by bola vyšla na plošinu.Mlčky pristúpila k odsúdencovi, ktorý sa márne zvíjal, aby jej unikol, odviazala si od pása čutoru a priložila ju jemne k úbožiakovým vyprahnutým perám.A tu bolo vidno, ako sa z toho dosiaľ suchého a blčiaceho oka vykotúľala  veľká slza a pomaly stekala po tej úbohej a zúfalstvom tak dlho zhúžvanej tvári.“ V tej chvíli uvidela Esmeraldu Gudula, a obviňovala za zmiznutie jej dcéry.            

Na Esmeraldu nezabudol ani Phoebus. Dohodol si s ňou stretnutie na večer. Opitý Phoebus to rozprával svojmu priateľovi Jehanovi, ktorých počul pri tom Jehanov brat Claude Frollo. Ten začal Phoeba prenasledovať. Po chvíli dobehol opitého Phoeba, s ktorým sa dohodol, že ho zoberie so sebou, aby sa presvedčil, že je to naozaj Esmeralda. Phoebus skryl kňaza do komory a čakal na Esmeraldu. Esmeralda došla, posadili sa na posteľ a zamilovane sa rozprávali. Keď sa však zaľúbenci chceli pobozkať, žiarlivý Frollo bodol Phoeba do chrbta. Esmeralda zamdlela. Keď sa prebrala, obvinili ju z vraždy. Pri súde Esmeraldu odsúdili na mučenie, až kým nepovie pravdu. Mučili ju a ona to nezvládla, a preto povedala to, čo chceli počuť mučitelia. Lenže Phoebus mŕtvy nebol.            

Esmeraldu odviezli na popravisko. Nikto ale netušil, že zo strechy všetko pozoruje Quasimodo. A práve sa keď mal jej život skončiť, skočil dole a Esmeraldu uniesol do Chrámu Matky Božej. Esmeralde tam nemohol nikto ublížiť, lebo chrám bol vyhlásený za jej azyl.           

Esmeralda sa s Quasimodom spriatelila. Keďže pri jej prítomnosti pociťoval strach z príliš veľkého rozdielu medzi nimi, daroval jej píšťalku, ktorou ho môže privolať. Raz do Esmeraldinej izbietky prišiel nečakane Frollo. Esmeralda sa zľakla a na píšťalku zapískala. Quasimodo Frolla napadol, nevediac o tom, že je to jeho pán. Vtedy ho Frollo zbil, a už sa v izbietke neukázal.           

Grengoire mal o Esmeraldu strach, a preto nahovoril žobrákov z Dvora divov, aby spoločne Esmeraldu zachránili. Rozhodli sa chrám napadnúť. Medzitým sa Grengoire dohodol s Frollom na vyslobodení Esmeraldy. Keď chrám napadli žobráci, zbadal to Quasimodo, ktorý ich zastavil. Do chrámu sa dostal len Grengoire s Frollom. Keďže Frollo bol zahalený, Esmeralda ho nevidela. Po boku Grengoira sa cítila bezpečne, a preto s ním a neznámym mužom odišla. Dostali sa až na námestie de Gréve, kde Esmeralda zostala len s neznámym mužom. Keď sa muž odhalil a navrhol Esmeralde spoločný útek, ukázal na šibenicu a povedal:  „Vyber si z nás dvoch.“ A Esmeralda mu nebojácne odpovedala: „Hrozím sa jej ešte menej ako Vás.“ 

Vtedy sa Frollo rozhodol, že ide zavolať stráž. Nechal Esmeraldu podržať pustovníčke Gudule, ktorá cigánov nenávidela. Vďaka papučke, ktorú Esmeralda nosila na krku, spoznala v bláznivej Gudule svoju matku. Gudula už nikdy nechcela prísť o svoju dcéru, a keď videla, ako sa blíži stráž, vtiahla Esmeraldu do opustenej cely. Stráž však Esmeraldu našla kvôli jej volaniu za Phoebom idúcim pod oknami. Kat ju zobral na šibenicu, ale nemohol sa zbaviť Guduli, ktorá sa jej pevne držala. Zhodil je z rebríka a Gudula bola v tom momente mŕtva. Medzitým Quasimodo zistil, že Esmeralda zmizla. Napadlo ho pozrieť sa zo strechy na námestie. Stál tam aj Frollo, ktorý sa tešil z pohľadu na šibenicu. Esmeraldu obesili. Frollo sa tomu len smial, a preto ho zo zúrivosti Quasimodo zhodil dolu. Po tomto dni Quasimodo zmizol. Grengoire zachránil kozu a mal úspech vo svojej tragédii. Neúspech mal však Phebus, ktorý sa oženil.

Po dvoch rokoch sa v pivnici, kde sa odniesli telá mŕtvych obesencov, našli dve posplietané kostry. Kostru obesenej ženy objímala kostra muža – mrzáka s pokrivenou chrbticou. Muž ale celkom určite obesený nebol. Prišiel sem zomrieť. „Pokiaľ ide o záhadné zmiznutie Quasimoda, mohli sme odhaliť len toto: Keď asi o dva roky alebo o osemnásť mesiacov po udalostiach, ktorými sa končí tento príbeh, prišli do pivnice na Montfaucone vyhľadať mŕtvolu Oliviera Daniela, našli medzi všetkými tými ohavnými kostlivcami dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhú. Jedna z nich bola kostra ženy, mala dosiaľ na seba niekoľko zdrapov šiat z látky kedysi bielej a na krku náhrdelník z adrezarachových zrniek s hodvábnym vrecúškom, ktoré bolo otvorené a prázdne. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala, bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatky a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach.“