Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Karel Čapek R.U.R.

Harry DOMIN – generálny riaditeľ HELENA GLORYOVÁ
Ing. FABRY – technický riaditeľ NÁNA
Dr. GALL – riaditeľ fyziologického oddelenia roboti
Dr. HALLEMEIER – psychológ
BUSHMAN – komerčný riaditeľ
ALQUIST – šéf stavieb

Predohra
Helena Gloryová navštívi Domina v továrni s prosbou, aby jej ukázal a povedal niečo o výrobe umelých ľudí. On neodolá jej pôvabu a na prvý pohľad sa do nej zaľúbi. Rozprávajú sa o robotoch. Ona má z toho zlý pocit, že robotov všetci iba zneužívajú, že nemajú cit a sú ukrátení o všetky pocity. Do kancelárie vstúpia FABRY, GALL, HALLEMEIR, BUSHMAN a ALQUIST. Helena si ich pomýli s robotmi a rozpráva s nimi o tom, aké je to nespravodlivé, že musia iba pracovať a nepociťujú lásku. Chce, aby sa s robotmi jednalo ako s ľuďmi. Keď vysvitne pravda, Helena sa cíti trapne a povie, že vlastne prišla v mene Ligy humanity za oslobodenie robotov. Oni jej vysvetlia ako práca robotov znižuje ceny výrobkov, napr. chlieb a látka. Všetci sa do nej na prvý pohľad zaľúbia. Keď v kancelárii zostanú opäť iba Helena a Domin, Domin ju požiada o ruku.

Prvé dejstvo - o niekoľko rokov neskôr
Helena je vydatá za Domina a je presne 10-ty rok, čo prišla na Rossumov ostrov. Od všetkých dostala nejaký dar a od Domina veľkú loď. Helena si veľmi praje odísť niekam preč aj spolu s ostatnými. Keď je potom s Nánou, čítajú si noviny: ŽENY PRESTÁVAJÚ RODIŤ DETI, ZA POSLEDNÝ VÍKEND ANI JEDEN PôROD.
Nána: Už se lidi nerodej. To je trest, to je trest! Hospodin poranil ženský neplodnosti.
Helena: Mlč, Náno, prosím te! Udelala jsem ti neco? Udelala jsem neco tomu tvému zlému Pánubohu?
Nána: Nerouhat se! – Von dobre ví, proč vám nedal díte!
Helena prežíva kríz a nenávidí to, ako sa s robotmi jedná, že sú iba umelý, chce aby aj oni mohli cítiť a byť ako ľudia. Helena spáli celý RUKOPIS STARÉHO ROSSUMA – tajomstvo výroby
Helena: Horí to, Náno? Pusť, já musím tohle všechno spálit.
Nána: Co je to?
H: Staré papíry, hrozne staré. Náno, mám to spálit?
N: Není to k ničemu?
H: K ničemu dobrému.
N: Tak to spalte!
H: Co bys ríkala, Náno kdyby to byly peníze. Ohromné peníze.
N: Spalte to. Moc velký peníze sou špatný peníze.
H: A kdyby to byl nejaký vynález, ten nejvetší vynález na svete?
N: Spalte to! Všechny vymyšlenosti jsou proti Pánu bohu. To je samý rouháni, chtít po nem zlepšovat svet:
Konečne priplávala veľká loď Amália. Všetci sú v nadšení.

Ale ono to je vlastne loď, ktorá priniesla iba veľa balíkov letákov a robotov, ktorí prišli na povstanie. „Roboti sveta! My, první organizace Rossumových Univerzálních Robotu, prohlašujeme človeka neprítelem a psancem ve vesmíru. Narizujeme vám, abyste vyvraždili lidstvo. Nešetrte mužu. Nešetrte žen. Uchovejte továrny, dráhy, stroje, doly a suroviny. Ostatní zničte. Pak sa raťte do práce. Práce se nesmí zastaviť. Vykonat ihned po dodáni rozkazu:“

Druhé dejstvo
Všetci sú obkľúčený na Rossumovom ostrove, za plotom okolo sa zhromažďujú roboti. Fabry natiahol vedenie a napojil plot na elektriku. Bushman počíta účty a Helena hrá na klavír, ale všetci sa popritom rozprávajú o ich konci, o tom kto môže za to, že roboti ovládajú celý svet. „Copak si myslíte, že pánem výroby je reditel? I toto, pánem výroby je poptávka, Celý svet chtel mít své roboty. Panečku, my jsme se jen vezli na té lavine poptávky.. a každá mizerná, kramárská, špinavá objednávka pridala k lavine kamínek.“
Gall sa prizná, že zmenil robotov, zmenil ich povahu, iritabilitu (schopnosť reagovať na vonkajšie podnety), prerábal ich na ľudí. Ale to by nemalo mať vplyv na ich povstanie, lebo na niekoľko miliónov bol len jeden reformovaný. Dohodnú sa, že sa vykúpia predaním Rossumovho rukopisu, ale Domin ho nemájde v trezore. Helena sa prizná a ľutuje toho. Bushman si spomenie, že pri účtovaní zistil, že majú 520 000 000 bankoviek. Ide za robotmi aby s nimi vyjednával, ale dotkne sa plota a zomrie. Nato roboti obsadia elektráreň a vypnú elektriku. Zabijú všetkých okrem Alquista.

Tretie dejstvo - o niekoľko rokov neskôr
Alquist je v laboratóriu a snaží sa znova vynájsť „tajomstvo života“. Všetci roboti mu slúžia, lebo si uvedomujú, že iba on môže zabrániť ich chátraniu. Na celom svete nie je žiaden človek. Alquist: Rekl jsem – rekl jsem, že máte nalézt lidi. Jen lidé mohou plodit. Obnovit život. Vrátit všechno, co bylo. Roboti, prosím vás proboha, hledejte je!
Robot: Všechno jsme prohledali, pane. Není lidí.
Alquist: Ó – ó – ó, proč jste je zahubili!
Robot: Chteli jsme být jako lidé. Chteli jsme se stát lidmi. Chteli jsme žít. Jsme schopnejší. Naučili jsme se všemu. Dovedeme všechno. Dali jste nám zbrane. Museli jsme se stát pány. Musíte zabíjet a panovat, chcete-li být jako lidé.

Čtete dejiny! Čtete lidské knihy! Musíte panovat a vraždit, chcete-li být lidmi!
Alquist: Ach, Domine, nic není človeku cizejšího než jeho obraz.
Robot: Vyhyneme, nedáš-li nám rozmnožiti se.
Robot Damon (to je ten vrchný) rozkáže, že Alquist má robiť pokusy na robotoch, a tak Alquist dá príkaz, aby zobrali práve Damona a vyzliekli a poližili ho na stôl. Damon nenamietal, lebo je robot a nepociťuje strach zo smrti. Ale Alquist nemá odvahu a pokus odvolá. Neskôr spozoruje robotov Primusa a Helenu. Chvíľu ich pozoruje a zistí, že sa správajú ako ľudia a cítia k sebe lásku, pre ktorú by boli schopní zomrieť.
Požehnaný dni! Svátku dne šestého! Nyní propustíš, Pane, služebníka svého – svého nejzbytečnejšího sluhu Alquista. Rossume, Fabry, Galle, velicí vynálezci, co jste vynalezli velkého proti té dívce, proti tomu chlapci, proti tomu prvnímu páru, který vynašel lásku, pláč, úsmev milování, lásku muže a ženy? Prírodo, prírodo, život nezahyne! Kamarádi, Heleno, život nezahyne! Zase se začne z lásky, začne sa nahý a maličký, ujme se v pustine a nebude mu k ničemu, co jsme delali a budovali, k ničemu mesta a továrny, k ničemu naše umení k ničemu naše myšlenky, a prece nezahyne! Jen my jsme zahynuli. Rozvalí se domy a stroje, rozpadnou se systémy a jména velikých opadají jako listí, jen ty, lásko, vykveteš na rumišti a sveríš vetrum semínko života. Nyní propustíš, Pane, služebníka svého v pokoji, neboť uzrely oči mé – uzrely – spasení tvé skrze lásku, a život nezahyne!.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk