Honore de Balzac Otec Goriot

Životopis:

Honoré de Balzac sa narodil roku 1799 v Tours v rodine vidieckeho obchodníka. Na prianie rodičov vyštudoval právo a určitý čas pracoval v advokátskej kancelárii. Keď mal 20 rokov, rozhodol sa stať spisovateľom a finančne sa osamostatniť od rodičov. Aby sa uživil, začal najskôr písať brakovú literatúru, tzv. čierne romány. Venoval sa i tlačiarenskej a vydavateľskej činnosti. Vysokými životnými nákladmi a neúspešnými podnikateľskými aktivitami sa až do konca života zadĺžil, čo ho prinútilo k intenzívnej literárnej produkcii. Úmornou prácou sa mu postupne zhoršoval zdravotný stav, a to zapríčinilo jeho skorú smrť. Zomrel opustený v Paríži roku 1850 vo veku 51 rokov. Literárna činnosť:

Po desiatich rokoch anonymného spisovania brakových románov a rôznych príručiek napísal de Balzac historický román Vzbúrenci, ktoré tvorí východisko rozsiahleho prozaického cyklu Ľudská komédia (La Comédie humane), ktorá obsahuje asi 97 románov tvoriacich ucelený obraz ľudských vzťahov v spoločnosti ovládanej peniazmi. Jadro tohto cyklu tvorí voľná trilógia románov Otec Goriot (Le Père Goriot; 1835), Stratené ilúzie (Illusions perdues; 1837–39) a Lesk a bieda kurtizán (Splendeurs et misères des courtisanes; 1843–47). Tento rozsiahly románový cyklus rozdelil do troch častí – Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie. Medzi ďalšie významné romány patria Eugénia Grandetová, Bratranec Pon, Sesternica Beta, Šagrénova koža, Roľníci, César Birotteau, Plukovník Chabert, Tridsaťročná, Vidiecky lekár, Neznáme veľdielo, Hľadanie absolútna, Louis Lambert, Ľalia v údolí a iné. Nemenej známa je i poviedka Gobseck, tragédia Macocha ako i komédia Špekulant.

OTEC GORIOT

(Le Père Goriot; 1835)

Stručná charakteristika postáv vystupujúcich v diele:

Jean-Joachim Goriot – v minulosti bol zámožný obchodník s cestovinami, ktorý zbohatol počas Francúzskej revolúcie podnikaním na výnosnom trhu s obilím. Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy a sĺz chudobných. Za revolúcie sa dal zvoliť náčelníkom štvrte, aby mohol lepšie brániť svoje obchodné záujmy. Potom včas vystihol blížiacu sa núdzu a zavčasu skúpil obilie a cestoviny, aby ich potom predal za desaťnásobnú cenu. Za krátky čas mu zomrela manželka a nechala mu dve dcéry – Anastasie a Delphine. Milujúci otec začal všetku svoju bývalú náklonnosť k manželke prenášať na dcéry a splnil im, čo im na očiach videl.

Zabezpečil im vysokú rentu a obrovské veno, čím sa stali obzvlášť zaujímavé pre šľachticov. Anastasie sa neskôr vydala za grófa de Restaud a dostala sa do najvyššej parížskej spoločnosti. Mladšia Delphine si vzala staršieho alsaského bankára de Nucingen. Otec najprv vychádzal so zaťmi výborne, no po čase, keď mu dcéry čoraz viac odčerpávali majetok a začal chudobnieť, zaťovia ním začali pohŕdať a neskôr ho vyhodili a začali ignorovať. Schudobnený Goriot, ktorý nechcel, aby sa za neho museli dcéry hanbiť pre jeho profesiu, si v roku 1813 našiel ubytovanie v malom penzióne pani Vauquerovej, rodenej de Conflans, kde sa i začína odohrávať dej románu. Zámožný mešťan sa postupne stane takým chudobným, že musí bývať v najúbohejšom byte penziónu a každý si z neho robí posmech. Dcéry ho občas chodili navštevovať, no proti zatvrdnutosti ich manželov, ktorí už prakticky operovali s ich majetkom, mu nemohli pomôcť. Goriot ich tak miluje, že ich prosby o peniaze splní čímkoľvek, i keď tým veľmi trpí. Eugène de Rastignac – chudobný študent šľachtického pôvodu, ktorý prišiel do Paríža študovať právo. Býva tak isto v penzióne pani Vauquerovej. Keď sa dozvedel, že jeho vzdialená sesternica je vysokého spoločenského postavenia a tvorí jadro parížskej šľachty na predmestí Saint-Germain, začne využívať tieto styky a postupne sa svojou ctižiadostivosťou, šarmom a úspechom u žien dostane do vysokých parížskych kruhov a po čase spozná sa s obidvoma dcérami Goriota. Tieto styky mu pomohli dostať sa i napriek jeho zlej finančnej situácii do spoločnosti predmestia Saint-Germain. Po tom, ako sa spozná Goriotovými dcérami a dozvie sa smutný údel ich otca sa stane jeho najlepším priateľom. Po čase sa zaľúbi do pani Delphine, čomu sa starý cestovinár veľmi raduje, lebo je nešťastný z toho, ako s dcérou manipuluje jej bezcitný manžel. Pani Vauquerová, rodená de Conflans – majiteľka meštianskeho penziónu v Novej ulici svätej Genovévy. Penzión jej patrí už 40 rokov. Milotu v správaní k svojim nájomníkom prispôsobuje výške ich ročnej renty a mesačnému poplatku za ubytovanie. Je dosť lakomá a cynická vo svojich dialógoch.

Vautrin / Jacques Collin – ďalší z obyvateľov Vauquerovského domu. Bývalý trestanec, ktorý ušiel z galejí. Svoj majetok nadobudol spravovaním majetku zajatých väzňov počas ich väznenia.

Victorine Tailleferová – chudobné dievča, ktoré otec vydedil a celý jej majetok zaistil synovi Frédéricovi.

Victorine im to ako dobrá kresťanka odpustila, hoci otec sa k nej správa úplne odmerane.

Pani Couturová – vdova po hlavnom komisárovi Francúzskej republiky, príbuzná Victorinej matky. Opatruje Victorine ako vlastnú dcéru. Obidve žijú v penzióne pani Vauquerovej.

Slečna Michonneauová – bývalá kurtizána a kupliarka. Zanedbaná starena žijúca v penzióne. Pán Poiret – starec, ktorý bol kedysi štátnym úradníkom. Je si veľmi blízky s pani Michonneauovou. Vikomtesa Clara de Beauséant – vzdialená sesternica Eugèna de Rastignaca, ktorého i neskôr uviedla do parížskej spoločnosti. Mala milenca markíza d’Ajuda-Pinto. Grófka Anastasie de Restaud – staršia dcéra pána Goriota. Mala milenca grófa Maxima de Trailles. Barónka Delphine de Nucingen – mladšia dcéra pána Goriota. Neskoršie milenka de Rastignaca. Na rozdiel od jej sestry ju dosiaľ neprijali medzi šľachtu z predmestia Saint-Germain. Gróf Maxime de Trailles – milenec grófky de Restaud. Svojou hráčskou vášňou si narobil vysoké dlhy, o ktorých splatenie neskôr žiadal Anastasie. Keď ich zaplatila z lásky k nemu z otcových peňazí, Maxime ušiel a nechal ju. Markíz Miguel d’Ajuda-Pinto – milenec vikomtesy de Beauséant, ktorý jej do poslednej chvíle tají svoje plány na manželstvo s pani de Rochefide. Keď sa s ňou tesne pred záverečným plesom zosobáši, vikomtesa je tým otrasená a rozhodne sa odísť do Normandie do kláštora. Vojvodkyňa Antoinette de Langeais – najlepšia priateľky vikomtesy de Beauséant. Šialene bola zaľúbená do generála de Montriveau, no ten ju vraj opustil. Obsah románu:

Dej románu sa začína v chudobnom Vauquerovskom penzióne opisom domu a jeho obyvateľov. Autor postupne oboznamuje s postavami, najmä s otcom Goriotom. Taktiež sa tu začína odvíjať život mladého študenta de Rastignaca, ktorý sa prostredníctvom svojej sesternice dostal do vysokej spoločnosti a spoznal sa s pani de Restaud. Keď ju raz po plese išiel navštíviť, zastihol ju v prítomnosti milenca de Trailles. Pri jeho neodbytnosti sa mu podarilo stretnúť sa s grófkou, no keď sa pred ňou zmienil o svojom spolubývajúcom - pánovi Goriotovi, nevediac, že je to jej otec, grófka ostala šokovaná a Eugène bol po trápnej chvíli prinútený odísť. Tým si za sebou zatvoril dvere do domu Restaudovcov. Navštívil svoju sesternicu a dozvedel sa, že de Restaud je jednou z dvoch dcér Jeana Goriota. Pani de Beauséant mu tiež dala rady, ktoré mu mali pomôcť dostať sa na vrchol smotánky. Slová „.. naučte sa nedôverovať svetu“ poukazujú na realistické chápanie vtedajšej spoločnosti a zákonov na prežitie v nej.

Rastignac sa pri týchto slovách rozhodol riadiť sa radami pani de Beauséant a to zmenilo celý jeho dovtedajší život. Po tejto schôdzke sa mladý ambiciózny študent rozhodol za každú cenu spoznať Delphine. Medzitým sa odohral jedno doobedie rozhovor medzi Vautrinom a Eugènom, v ktorom mu bývalý trestanec svojim dlhým monológom vyrazil dych. Najprv mu protikladom porovnal svet, ktorý by ho čakal pri cnostnom živote, ktorý považoval za nerozumný, teda zabudnutie zo strany ostatných, chudobu a nepotrebnú manželku v kontraste s úspešnou kariérou a bohatstvom, ktoré má postupne nadobudnúť korupciou, zradami a vypočítavosťou či už v profesionálnom alebo milostnom živote. Na záver mu dal šokujúci návrh. On sám sa postará o smrť Victorinho brata Frédérica v naschvál vyprovokovanom súboji. Victorine sa tak zapáči otcovi ako jediná dedička a získa jeho obrovský majetok. Rastignac sa s ňou môže oženiť, no musí desatinu zo svojho nadobudnutého majetku dať Vautrinovi. Hoci tento návrh Eugène hneď odmietne, ostane mu nepokojné svedomie a časom sa začne nad takýmto riešením zamýšľať čoraz častejšie, až nakoniec privolí.
Onedlho sa študentovi podarí v divadle, kde sprevádzal svoju sesternicu, stretnúť sa s Delphine. Zaľúbi sa do nej na prvý pohľad. Delphine je tento mladík taktiež veľmi sympatický. Postupne sa ich vzťah prehlbuje a stávajú sa z nich dôverný priatelia. Takto sa prehlbuje i priateľstvo medzi Goriotom a Rastignacom, ktorý začína spoznávať jeho neuveriteľnú lásku a túžbu po dcérach tohto ubiedeného a odvrhnutého otca, ktorý sa s dcérami stretáva iba tajne, bez vedomia ich manželov. Vzťah Eugèna a Delphine sa prehĺbi do takej miery, že Delphine sa mu zverí s tým, že manžel ju vydiera a psychicky týra, lebo si myslí, že jeho manželka priveľa míňa. Eugène pre ňu v kasíne vyhrá peniaze, ktoré je dlžná pánovi de Marsay, ktorý ju vydiera. Eugène, tento kedysi chudobný nevýznamný študent práva sa postupne stáva vítaným členom najvyššej parížskej spoločnosti a začína viesť hýrivý život na dlhy, ktoré spláca peniazmi, čo vyhrá v kasíne. Popri týchto príbehoch sa tu odvíja ešte jedna dejová línia, ktorej hlavnými postavami je starší pár – pán Poiret a slečna Michonneauová, ktorí na tajných schôdzkach s vyšším policajných úradníkom - pánom Gondureauom pripravujú zatknutie Vautrina, údajného trestanca z galejí. No pretože Gondureau si chce byť neomylnosťou tohto zadržania istý, poprosí pár o pomoc.

Majú podľa vypracovaného plánu zistiť, či má Vautrin, či vlastným menom Jacques Collin, na ramene vypálené iniciály označujúce trestanca z galejí.
Od tohto momentu sa začína spád deja veľmi rýchlo. Sluha donesie správu o smrteľnom zranení pána de Taillefera zo súboja. Pani Couturová so slečnou Victorine hneď odídu za ním. Ešte v to ráno sa Michonneauovej a Poiretovi podarí zistiť, že Vautrin je skutočne zločinec a polícia ho okamžite zatkne. Keď ho zatýkali, začal kričať v prítomnosti všetkých obyvateľov Vauquerovského domu na starú slečnu ako na udavačku a pri tom dal ostatným na vedomie, že to je bývalá kurtizána a kupliarka. Po tejto nemilej scéne, teda keď Collina odviedli, spoluobyvatelia penziónu donútili pani Vauquerovú vyhnať z penziónu Michonnetku. S ňou odišiel i starec Poiret. Náhle prišiel odkaz od Victorine, že ostáva bývať u svojho otca spolu s pani Couturovou. A keď pani Vauquerovej Rastignac s Goriotom oznámi, že sa sťahujú do druhého bytu, ktorý pre svojho milovaného a svojho otca zariadila sama Delphine, aby sa s nimi mohla častejšie stretávať, vdova si uvedomila, že v jeden deň prišla o siedmych stálych obyvateľov, úplne ju to položilo. V poslednej dejovej fáze románu prichádza k Goriotovi do penziónu Delphine posťažovať sa na svoje finančné problémy. Otec je z toho nešťastný a bol by schopný i zomrieť, keby jej tým pomohol. Náhle sem prichádza i Anastasie, ktorá predala manželove diamanty na zaplatenie dlžôb de Traillesa. Manžel to zistil a vyhrážal sa jej, že ju zruinuje, ak sa mu nepodriadi a nebude ho poslúchať. Vzápätí dochádza k ostrej potýčke a hádke medzi sestrami. Krik dcér a ich hádka zlomila úbohého otca natoľko, že ich plačúc a kľačiac prosil, nech prestanú a zmieria sa. Na druhý deň poobede starého Goriota porazilo. Napriek snahám Rastignaca, ktorý sa snažil priviesť Delphine k zúfalo prosiacemu Goriotovi bol neúspešný, lebo tá ho nechcela počúvať, náhlivo sa pripravujúc na ples k vikomtese de Beauséant, ktorý ju mal voviesť do spoločnosti na predmestí Saint-Germain. Po plese Eugène zistil, že Goriot po pár hodinách zomrie a ide ho navštíviť. Pri tejto návšteve si študent vypočuje pri posteli umierajúceho monológ starca v agónii. Jeho reč, ktorej myšlienka je úplne odlišná od rečí starca počas celého života, je hlavnou a nosnou myšlienkou diela. Goriot si prvýkrát v živote uvedomuje, aký bol neuveriteľne slepý, keď sa rozdal dcéram do posledného franku svojho majetku, keď im obetoval všetko, čo mu bolo na svete milé a ony sa teraz zabávajú a nestoja pri ňom ani na sklonku jeho biedneho života. V noci starý Goriot umiera túžiac po svojich dcérach. No Delphine má vraj zápal pľúc a spí.

Anastasie ujde v noci od manžela, no prichádza už po otcovej smrti. Keď Goriot posledný raz vydýchne, stojí pri ňom jedine študent, ktorého mal rád, ako vlastného syna. Keďže sa Goriotovi zaťovia neunúvali prispieť ani na pohreb svojho svokra, Rastignac a jeho priateľ Bianchon obstarali na svoje trovy najlacnejšiu truhlu a sami ho pochovali na parížskom cintoríne Père-Lachaise. Posledný okamih tvorí obraz osamelého študenta kľačiaceho večer pri hrobe Goriota a jeho záverečná veta, ktorou vypovedal boj parížskej spoločnosti: „A teraz uvidíme, kto z koho.“

Literárna charakteristika:

Honoré de Balzac je prozaikom francúzskeho kritického realizmu sústredeným na svoju dobu a medziľudské vzťahy, ktoré ovládli peniaze a túžba presadiť sa v spoločnosti. Pripisuje sa mu i autorstvo novej románovej formy používanej až dodnes zvanej Balzacovský román. Vyznačuje sa tým, že postavy sú komponované podľa reálnych vzorov a vytvára tak erbové typy (úžerník Gobseck, milujúci Goriot, ambiciózny Rastignac, galejník Vautrin a pod.). Pracuje sa tu s reálnym časom a priestorom, má vševedúceho rozprávača, dynamicky rozvíjaný dej s intrigami a peripetiami a dlhšiu expozíciu. Román prestal byť nenáročným sledom príhod, má svoju dramatickú štruktúru a zákonitosť, ktorej autor nemôže uniknúť. Balzacovský hrdina sa cíti oprávnený mať úspech, a preto nepokladá za zvláštne previnenie, ak nedodrží vždy bežne zaužívaný kódex morálky. Vytvára si svoj vlastný, kde právo na úspech je zapísané ním uznávanou formou.
Román Otec Goriot je vrcholné dielo realizmu vo francúzskej literatúre 19. storočia. Je to otrasný dokument o ľudskej bezočivosti, ktorá pramení vo vtedajších spoločenských podmienkach. Popri dráme starca opusteného a zruinovaného dcérami sa odvíja príbeh galejníka prenasledovaného políciou, citová dráma dámy z veľkej spoločnosti, zrod ambicióznej kariéry mladého muža z vidieka v parížskom prostredí a pod. Autor tu podáva realistický obraz pomerov v parížskej šľachtickej spoločnosti, no zároveň kritizuje i jej nedostatky. Hýbateľom doby bol spoločenský úspech, postavenie, a teda predovšetkým peniaze. Autor – Honoré de Balzac v tomto diele prvý raz tak zreteľne a plne vyjadril základné vlastnosti svojej tvorby – úsilie zobraziť súčasnosť so všetkými zmenami, interpretovať boj v nej a posúdiť ju. Použitá literatúra:

Honoré de Balzac – Otec Goriot, Tatran, Bratislava, 1977

Dejiny francúzskej literatúry
Encyclopaedia Beliana I. – (A - Belk)
Encyklopédia literárnych diel
Literatúra pre 2.

ročník stredných škôl
Literárna rukoväť.