Nikolaj Vasilijevič Gogoľ Ženba

N.V.Gogoľ (1809 – 1852) bol ruský realistický spisovateľ. Písal prózu (Tatras Buľba, Petrohradské poviedky), román (Mŕtve duše), divadelné hry (Revízor, Ženba). V románe aj v oboch komédiách neúprosne kritizoval feudálno-nevoľnícke zriadenie a štátny aparát cárskeho Ruska. Jeho dielo obohatilo realistickú metódu o nový typ satiry, charakterizovanej najlepšie gogoľovským “smiechom cez slzy“. Prvé literárne pokusy robil už na gymnáziu. V Petrohrade pod pseudonymom V.Alov napísal romantickú poému Hans Küchelgarten, ktorá sa neujala. G. skúpil všetky exempláre a spálil ich. Sklamaný odišiel do Nemecka a po príchode sa neúspešne uchádzal o herca a namiesto toho sa stal štátnym úradníkom. Ku tejto práci mal odpor, čo ho inšpirovalo v jeho tvorbe. Veselé a fantastické rozprávačské príhody svedčili o jeho rozprávačskom talente. Námet k jeho najúspešnejšej hre Revízor mu poskytol Puškin. Kniha Mŕtve duše (námet tiež od Puškina) je otrasným svedectvom o nevoľníckom a statkárskom Rusku, ostrou satirou na prehnitú cársku byrokraciu. Jeho rozprávačské umenie, schopnosť spájať reálne s fantastickým mali veľký vplyv na ďalší vývoj literatúry. Gogoľ chcel byť autor súčasný a humoristický. Ako sám povedal: „Keď už sa smiať, tak od srdca a tomu, čo si zaslúži všeobecný posmech.“
Postavy:
1. Agafia Tichonovna: kupecká dcéra, nevesta, je rozpačitá a ľahko ovplyvniteľná.
2. Arina Pantelejmonova: teta A.T., trochu staromódna
3. Duňaška: slúžka A.T.
4. Podkolesin (Ivan Kuzmič): úradník, dvorný radca, ženích, ľahkomyseľný, milý a ovplyvniteľný, vyberavý, nepozná svoj cieľ a nevie čo chce
5. Kočkariov: P.ov priateľ, chce mu to najlepšie, manipulátor (myslí to v dobrom), dohadzovač
6. Stepan: P.ov sluha
7. Fiokla Ivanovna: dohadzovačka, “presviedčačka”
8. Praženica (Ivan Pavlovič): exekútor, uchádzač, materialista, tučný
9. Ževakin (Baltazár Baltazárovič): námorník vo výslužbe, je chudý, chce mať tučnejšiu ženu, punktičkár, nemá nábytok a iba fajčí fajku, veľa cestuje
10. Anučkin (Nikanor Ivanovič): pechotný dôstojník vo výslužbe, chce aby jeho žena bol vzdelaná a vedela po francúzsky
11. Starikov: kupec

Dej:
Prvé dejstvo sa začína v izbe Podkolesina (P.), ako tam leží na posteli a rozmýšľa nad svojou svadbou. Nad topánkami, oblekom atď. V tom za ním príde Fiokla (F.) a rozpráva mu, aby sa už konečne oženil, lebo je už starý. On sa jej spýta niečo na tú, o ktorej mu rozpráva už celé tri mesiace. O Agafii.

Ona mu povie všetko, aká je pekná a aj to, že má veľa majetku a pekný dom. On sa stále nevie rozhodnúť. Príde jeho priateľ Kočkariov (K.) a vyhodí Fioklu. Sľúbi Podkolesinovi, že on presvedčí Agafiu, aby si ho zobrala a nahovorí mu, aby za ňou išiel. P. sa mu však snaží vysvetliť, že on sa ešte ženiť nechce. K. ho začne prehovárať, potom prosiť a nakoniec mu začne nadávať. Presvedčí P. a podajú si na to ruky. Fiokla celá nazlostená pobehá celé mesto a všetkých starých mládencov nahovorí, aby išli na pytačky ku Agafii. Ďalší výstup sa odohráva u Agafii doma. Agafia (A.) sa rozpráva so svojou tetou Arinou a leží na posteli a hovorí, akého by chcela mať muža: mal by byť bohatý a šľachtic vo vysokom úrade a mal by byť vzdelaný. Arina mu na to hovorí, že nech si radšej zoberie niekoho chudobnejšieho – Stepana, kupca, lebo ten je menej náročný. V tom príde F. a prichádza so správami o ženíchoch: prvý je Baltazár Baltazárovič Ževakin. Je to námorník a má iba jednu podmienku. Aby bola nevesta pri tele. Ale nie je to nič moc, nemá žiaden nábytok a stále fajčí fajku. Druhý je Ivan Pavlovič Praženica. Je to exekútor, dôstojný, neprístupný, tučný a má asi 50 rokov. Hneď sa na mňa rozkričal, aby som mu povedala, koľko má nevesta majetku, hnuteľného aj nehnuteľného. Ďalší bol Nikanor Ivanovič Anučkin. To ti je zasa veľmi fajnový pánko, ústočka ma ani malinu. Podmienky sú, aby nevesta bola pekná, mala dobré maniere a aby vedela po francúzsky. A. nato povedala: Takí subtílni, ako je Anuškin sa mi nepáčia. Keby som si vybrala Praženicu, volala by som sa Praženicová. Vtedy niekto zaklope na dvere. Duňaška ide otvoriť a uvedie Praženicu ďalej. Neskôr príde Anučkin, potom Ževakin a nakoniec príde K. s P. Praženica zatiaľ skontroluje majetok, Ževakin sa porozpráva s Anučkinom o svojich príhodách. Potom príde A. s tetou a uvedú hostí. Neskôr príde Starikov, ale keď uvidí, že nie je vítaný, rýchlo odíde. A. je zmätená a nevie, ktorého si má vybrať. Chcela by si z každého niečo vybrať, ale to sa nedá.
K. pôjde za A. do izby a presviedča ju, aby si zobrala P. Ten si zatiaľ vysedáva v cukrárni. K. sa podarí presvedčiť A., aby všetkým povedala: Vypadnite hlupáci. Jej sa to zdá vulgárne, ale nakoniec to povie. Praženica na ňu začal kričať, ona sa zľakla a utiekla. K. odišiel hľadať P. Po krátkom hľadaní K. nájde P. Privedie ho ku A. a nechá ich, aby sa spolu rozprávali. Tí spolu prehodia asi jeden a pol strany reči (aj to o počasí) a P. odchádza. K prinúti P., aby si zobral A. ešte dnes, lebo on medzičasom všetko vybavil (kostol, kuchára, hostinu,...).

Po pár hodinách rozmýšľania sa P. rozhodne jej to povedať. A. je z toho celá hotová a nevie, čo má povedať. P. ide do izby sa porozprávať s K. aby sa A. mala čas obliecť do svadobných šiat. K. sa obáva, že P. utečie a preto mu schová klobúk. Nakoniec sa P. predsa rozhodne neoženiť sa a vyskočí z okna aj bez klobúka a utečie naspäť niekam do cukrárne. Celý príbeh sa končí obrovskou hádkou medzi K. a P. Ešte k tomu A. s Fioklou vynadajú K., že si z nich vystrelil a odídu.

Vlastný názor: Ženba je stará komédia, ktorá sa zdala smiešna ešte aj mne. Hlavne štýlom, ako to bolo písané a dedinskými nadávkami. Dielo poukazuje na naivnosť a pomaly až takú sprostosť vysokopostavených ľudí. Niet divu, že diela ako toto sa takýmto ľuďom v Rusku nepáčili a, že kvôli nim bol Gogoľ vyhodený z krajiny. Preto sa mi odvážnosť Gogoľa veľmi páči a oceňujem ju. Úryvky z textu:
1. Keď Kočkariov presviedča Podkolesina, aby išli:
PODKOLESIN. To určite! Už aj ísť!
KOČKARIOV, Prosím ťa, čo z toho robíš vedu? Veď je to jasné ako facka'. Uváž sám: no čo máš z toho, že si slobodný ? Pozri sa na svoju izbu. No čo máš v nej ? Tamto stojí zablatená čižma, tamto lavór so špinavou vodou. Hentam celá hŕba tabaku na stole, a ty sám sa tu celý deň vyvaľuješ na boku ani medveď.
PODKOLESIN, To je fakt, Aj sám viem, že poriadok tu, bohvieaký nemám.
KOČKARIOV. No, a keď budeš mať ženu, vlastnú izbu mať pohovku, psíčka, v klietke dákeho čížika. háčkovanie. No len si to predstav: sedíš si na pohovke, a vtom si k tebe prisadne ženuška.. taká peknučká, natiahne k tebe rúčku...
PODKOLESIN. Máš pravdu, dočerta, naozaj, tie to vedia tými rúčkami. Kamarát. tie ti ich majú...
KOČKARIOV, Zadrž! Čo si myslíš, tie majú iba rúčky.. Kamarát. tie ti majú.. Škoda rečí, kamarát, tie ti majú. čert vie, čo ti tie nemajú,
PODKOLESIN. Nuž ak mám byť úprimný, mám rád, keď si ku mne sadne taká peknučká.
.. text ...
KOČKARIOV. Čo to budeme odkladať? Veď si za, nie ?
PODKOLESIN. Ja? Nie veru ...nie som ja ešte tak celkom za.
KOČKARIOV. Čo to táraš, prosím ťa! Veď sme to už takmer celé dali dokopy.. Vari sa ti nepozdáva život ženatého človeka ?
PODKOLESIN. Ale čoby, pozdáva.
KOČKARIOV, Tak čo potom? Kde to viazne7
PODKOLESIN. Ale nikde, len mi je to čudné...
KOČKARIOV, Čo ti je čudné?
PODKOLESIN. Ako mi to nemá byť čudné: stále som bol
slobodný, a tu zrazu mám byť ženatý,
KOČKARIOV.

Bože môj, Čo si ty teraz vlastne?
Obyčajný drúk, neznamenáš vôbec nič, Načo ty vlastne vôbec
žiješ? No len sa pozri do zrkadla, čo tam vidíš? Hlúpy ksicht -
nič viac
.. nakoniec ho teda K. presvedčí.
2. Keď Kočkariov presviedča Agafiu – ona sa najprv nevie rozhodnúť:
AGAFIA. Naozaj to nie je ľahké - vybrať si! Keby tak ešte bol jeden, dvaja, ale oni sú štyria. Nuž vyber si, dievča, Nikanor Ivanovič nie je škaredý, aj keď je trochu vysušený, ani Ivan Kuzmič nie je škaredý, Nuž a keď mám pravdu povedať, Ivan Pavlovič je síce tučný, ale inak je to veľmi pekný muž- Čo len ja, nešťastná, spravím? Aj Baltazár Baltazárovič má svoje prednosti. Ťažko sa mi rozhodnúť, ani sa to vypovedať nedá, ako ťažko. Keby sme tak Nikanorove Ivanovičove ústa priložili pod Ivanov Kuzmičov nos a k tomu by sme pridali trochu nenútenosti, akú má Baltazár Baltazárovič, a to všetko by sme spojili s postavou Ivana Pavloviča hneď by som sa rozhodla, Ale takto aby som si hlavu lámala, a veď ma už aj bolí. Myslím, že najlepšie bude losovať. Nechám to všetko na vôľu božiu, ktorý vyjde, ten to bude, Napíšem si ich všetkých na lístočky, lístočky pekne skrútim do trubičky, a nech sa deje, čo sa deje, (Pristúpi k stolíku, vyliahne z neho nožnice a papier, nastrihá lístočky a šúľa ich, pritom hovorí.) Ach, dievča to nemá ľahké, a ak je zamilované, to už je koniec, To nijaký chlap nepochopí, a veď to ani pochopiť nechce. Tak. už je to.. teraz ich vložím do kabelky, zavriem oči, a nech sa deje, čo sa deje, (Kladie lístočky do kabelky a rukou ich mieša.) Hrôza.. Ach, keby som tak vytiahla Nikanora Ivanoviča. A prečo vlastne jeho? To už radšej Ivana Kuzmiča, A prečo Ivana Kuzmiča? Vari sú tí ostatní horší....? Nie, nie, nechcem.. ktorého vytiahnem, ten nech to bude, (Šmátra rukou v kabelke a vyliahne namiesto jedného lístka všetky.) Uch! Všetci! Všetkých som si vytiahla! Juj, ako mi len bije srdce! Nie! Musí to byť jeden- jeden, iba jeden! (Vloží lístočky späť do kabelky a mieša ich, V tej chvíli potichu vchádza Kočkariov a postaví sa za ňu.) Ach, keby som tak vytiahla Baltazára.. Čo som! Chcela som povedať Nikanora Ivanoviča ...nie, nechcem, nechcem, Koho mi osud vyberie!
KOČKARIOV. Vytiahnite si Ivana Kuzmiča, ten je najlepší
AGAFIA. Ach! (Vykríkne a zakryje si tvár rukami, bojí sa obzrieť.)
KOČKARIOV. Čoho ste sa zľakli? Nebojte sa, to som ja. Naozaj, vezmite si Ivana Kuzmiča.
AGAFIA, Ja sa hanbím; vy ste ma počúvali,
KOČKARIOV. Ale čo tam po tom! Veď ja som vám rodina, predo mnou sa nemusíte hanbiť. No.. ukážte tváričku.
AGAFIA (ukáže kúsok tváre), Ja sa hanbím. Naozaj,
KOČKARIOV. No. vezmite si Ivana Kuzmiča.
AGAFIA.

Ach! (Vykríkne a opäť si zakryje tvár rukami.)
KOČKARIOV, Je to skvelý človek, môžete mi veriť, celé oddelenie má na hlave.. je to jedinečný človek, fakt.
AGAFIA. pomaličky odhaľuje tvár), A iní čo? A Nikanor Ivanovič? Veď aj ten je fajn,
KOČKARIOV, Prosím vás! Proti Ivanovi Kuzmičovi je to obyčajná nula,
AGAFIA. A to už prečo?
KOČKARIOV, Čo už tu treba vysvetľovať? Ivan Kuzmič je človek.. no. jednoducho človek.. človek.. takých je na sto jeden,
AGAFIA. No a Ivan Pavlovič?
KOČKARIOV. Aj Ivan Pavlovič je nula! Všetci sú nuly!
AGAFIA, Naozaj všetci?
KOČKARIOV. Veď si to len porovnajte: na jednej strane Ivan Kuzmič a na druhej voľajakí Ivanovia Pavlovičovia, Nikanorovia Ivanovičovia, všetci dokopy nemajú väčšiu cenu ako kopa sena
AGAFIA. Ale veď.. sú takí.. slušní.
KOČKARIOV, Tí a slušní? Bitkári sú to, zúrivci! Chcete, aby vás hneď na druhý deň po svadbe zdral?
AGAFIA. Bože môj dobrotivý! To by bola smola.. Nič horšie si už neviem ani predstaviť!
KOČKARIOV. Presne tak! Nič horšie už ani neexistuje,
AGAFIA. Tak vy mi radíte vziať si radšej Ivana Kuzmiča ?
KOČKARIOV, Ivana Kuzmiča, jedine Ivana Kuzmiča. (Pre seba.) Tuším je to na dobrej ceste, Podkolesin sedí v cukrárni, hneď ta poňho skočím.
AGAFIA. Tak vy myslíte - Ivana Kuzmiča?
KOČKARIOV. V každom prípade Ivana Kuzmiča,
AGAFIA. A tých ostatných mám odmietnuť?
KOČKARIOV. Odmietnuť a basta!
AGAFIA. Ale ako to spravím ? Ja sa hanbím!
KOČKARIOV. Čo sa máte čo hanbiť? Povedzte im, že ste ešte mladá a že sa nechcete vydávať
AGAFIA. Ale oni mi neuveria, začnú sa vypytovať: a čo to, a prečo to, a ako to?
KOČKARIOV. Viete čo? Ak chcete s nimi skončiť so všetkými naraz, povedzte im len toľko: Vypadnite, hlupáci
AGAFIA. Ako to môžem vysloviť(?
KOČKARIOV. Len to skúste, Spoľahnite sa - vypadnú všetci do jedného!
AGAFIA. Ale to sa nepatrí,
KOČKARIOV. Môžu vám byť ukradnutí, viac ich už aj tak neuvidíte,
AGAFIA. Celé sa mi to akosi nepáči.. budú sa hnevať.
KOČKARIOV. No a čo, keď sa budú? Ak by to malo mať nejaké následky. to by bola iná vec, ale tí vám v najhoršom prípade napľujú medzi oči, veľká vec!
AGAFIA. No vidíte!
KOČKARIOV. No to mi je už len nešťastie! Aj iným napľuli, a koľko ráz, a žijú!

3. Keď sa rozpráva Podkolesin s Agafiou:
AGAFIA. Buďte taký láskavý, sadnite si u nás, (sadnú si a mlčia)
PODKOLESIN. Milostivá slečna, rada sa, ako sa povie, člnkujete?
AGAFIA. Ako to, prosím?
PODKOLESIN. V lete na letnom byte je člnkovanie, ako sa povie, veľmi príjemné.
AGAFIA. Áno, niekedy sa člnkujeme so známymi
PODKOLESIN, Ktovie, či sa tohto roku leto vydarí
AGAFIA. Všetci si želáme, aby sa vydarilo. Obaja mlčia.
PODKOLESIN.

Milostivá slečna, ktorý kvietok máte, ako sa povie, najradšej?
AGAFIA. Ten, ktorý najtuhšie vonia, Klinček..
PODKOLESIN. Dámam, ako sa povie, veľmi pristanú kvety,
AGAFIA. Áno, majú z nich radosť. (Mlčia.) V ktorom kostole ste boli minulú nedeľu?
PODKOLESIN. V kostole Nanebevstúpenia Pána. A týždeň predtým som bol v Kazanskom, Ale v každom sa modlím rovnako, Akurát, že Kazanský je, ako sa povie, krajší. Mlčia Podkolesin bubnuje prstami po stole.) Čochvíľa tu máme výlet do Jekaterinodvorca.
AGAFIA. Hej, tuším o mesiac
A podobné dialógy
4. A (skoro) záverečné slovo má Arina – teta Agafii
ARINA PANTELEJMONOVNA (pristupujúc ku Kočkariovovi). Tak vy ste si z nás chceli vystreliť, pán môj? Na posmech nás obrátiť sa vám zachcelo? Do hanby nás priviesť sa vám zažiadalo? Šiesty krížik mám na chrbte, ale takú hanbu som ešte nezažila. Za to vám, pán môj, napľujem do očí, ak ste čestný človek. Po tomto ste chrapúň. ak ste čestný človek. Pred celým svetom ste dievča na hanbu vystavili! Ja som sedliačka, ale to by som nespravila. A vraj šľachtic! To vaše šlachtictvo je dobré len na podlosti a svinstvá! (Rozčúlená odchádza a odvádza aj nevestu.