AUTOR: Sofokles
NÁZOV DIELA: Antigona
ROK VYDANIA: 1947
LITERÁRNY DRUH: dráma
LITERÁRNY ŽÁNER: tragédia
MIESTO DEJA: pred kráľovským palácom v Tébach
ČAS DEJA: mýtická doba
HLAVNÉ POSTAVY: Antigona, Kreón


Charakteristika Antigony ako postavy
(esej)

Antigona bola dcérou tébskeho kráľa Oidipa a jeho matky Iokasty. Mala troch súrodencov, sestru Ismenu a bratov Eteokla a Polyneika. Po smrti jej otca i oboch bratov na trón v Tébach nastúpil nový vládca Kreón. Keď vystrojil pre Eteokla, hrdinu Téb, slávnostný pohreb a Polyneika ako zradcu zakázal pochovať, Antigona jeho rozkaz neposlúchla a druhého brata si aj napriek varovaniu Ismeny uctila. Kreontové stráže ju prichytili pri čine a priviedli pred kráľa. Antigona svoj čin neľutovala, ale s hrdosťou prijala svoj osud. Po treste, ktorý jej dal kráľ, sa v kamennej hrobke, kde ju zaživa pochovali, obesila na vlastnom závoji.

Najdôležitejšími vlastnosťami Antigony boli vernosť božským zákonom, odhodlanosť, tvrdohlavosť a drzosť.

Antigonina vernosť v božské zákony sa prejavuje v reči ale aj v skutkoch ktoré vykonala. Už pri úvodnom rozhovore s Ismenou, kde sa Antigona chystá pochovať brata, hovorí: „Ty buď rozumná a ja pochovám brata. Ty, ak chceš, maj v neúcte, čo uctievať nám kážu bohovia.“ (prológ, str. 17) Ďalším dôkazom tejto vernosti sú Antigonine slová pri rozhovore s Kreontom. „Áno, lebo to bol zákaz, ktorý nepochádza od Dia a ani Diké, spoločníčka bohov v podsvetí, nám nenariadila nič podobné. Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nepísane a neochvejné božie zákony. Tie predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia od dôb, kam nám pamäť nesiaha a platia večne.“ (druhé dejstvo str. 45)

Odhodlanosť Antigony bolo vidieť pri rozhovore s Ismenou i pri rozhovore s Kreontom. Keď sa Ismena zľakla Kreontovho zákazu, Antigona sa napriek všetkému nechcela vzdať svojho plánu Polyneika pochovať. „Chceš ho pochovať i napriek hrozbe? Pre svojho a ak sa nemýlim i tvojho brata som to rozhodnutá spraviť.“ (prológ, str. 15) „Kreón nemá právo brať mi, čo je moje!“ (prológ, str. 15) Pri rozhovore s Kreontom Antigona svojho brata obraňovala. „Je hanbou ctiť si brata?“ (druhé dejstvo, str. 49) „Nieto medzi nimi rozdielu pred tvárou smrti.“ (druhé dejstvo, str. 51)

Dôkazom Antigoninej tvrdohlavosti a drzosti bol hlavne rozhovor s Kreontom, kde Antigona otvorene vyslovuje nesúhlas s Kreontovým zákazom pochovať Polyneika. „Ak by som pripustila, aby zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný, to by ma bolelo – nič viac. Ale keď sa tebe zdá, že som si počínala pochabo, vedz, že ma z pochabosti obviňuje pochábeľ.“ (druhé dejstvo, str. 47) „Mne sa bridí každé slovo z tvojich úst a ani nechcem aby sa nebridilo, tebe sa zas bridí všetko na mne.“ (druhé dejstvo, str. 49) „To len tyranovi žičí šťastie i v tom, že môže hovoriť a robiť, čo si zmyslí.“ (druhé dejstvo, str. 49)

Sofoklova Antigona je jednou z najlepších tragédii aké som čítala. Antigona síce nie je celkom kladná postava, ale práve jej záporné vlastnosti upútavajú pozornosť čitateľa. Počas celého príbehu sa drží svojich zásad a aj keď sa mi to miestami zdá príliš prehnané, snaží sa vykonať správnu vec. Pohreb brata je pre ňu dôležitejší ako vlastný život a preto sa nezastaví ani pred hrozbou smrti, ale príjme ju ako svoj osud.