Dej: Dej sa odohrava medzi 30 januarom 1918 / zacalo sa bombardovanie Pariza / a 29 marcom v Parizi. Hned na zaciatku romanu sa zoznamujeme s Petrom Aubierom, ktory cestuje metrom domov a zoznami sa s Luciou /prvy krat ju uvidel/. Zacnu bombardovat Pariz a Lucia sa v strachu prituli k Petrovi. Peter ju chyti za ruku. O dve stanice dalej vystupila a ani sa za nim nepozrela. A kde sa vlak pohol, zislo mu na um, ze mal ist za nou. Pani Aubierova – Petrova matka – bola zas horlivou krestankou. Peter ma este o 6 rokov starsieho brata Filipa, ktory na zaciatku vojny odrukoval na front. O niekolko dni neskor, kde sa Peter prechadzal po Seinskom nabrezi okolo Institutu, opat zazrel Luciu a ani o tyzden neskor, uvidel ju v luxemburkej zahrade a tento krat sa jej prihovoril. Sedeli při fontane a rozpravali sa. Tam sa stretavaju aj nasledujuce dni. Lucia mu prezradi, ze maluje kopie obrazov a fotografii a niektore mu aj ukaze. Petrovi sa nepacia a nechape, ze si musí nejakym sposobom zarabat na zivobitie. Lucia je chudobna a zije na predmesti Pariza so svojou mamou, ktora zase pracuje v tovarni na vyrobu zbrani. Peter a Lucia sa stretavaju coraz castejsie, pod zavanom svojej lasky si nevsimaju buducnost. Filip pride domov na niekolko dnovu dovolenku. Zisti, ze medzi nim a bratom sa vytvorila siroka priepast. Peter ho uz nezahrna zboznym obdivom. Raz nahodou zazrie Petra a Luciu a vsetko pochopi. Zela si zachranit tie dva zivoty. Peter musí onedlho narukovat na front / bude mat 18 rokov /. Dohodne sa s Luciou, ze sakor, jako odide, oddaju sa jeden druhemu. Dohodnu sa na poslednom marcovom dni / bola velka noc /. Vosli do kostola, aby si vypoculi hudbu Debusyho a tu sa konci ich život. Zacne sa bombardovanie a kostole sa na nich zruti pilier.

Autor cez osud Petra a Lucie odsudzuje vojnu. Lasku vyuziva ako zbran, ktorou bojuje proti vojne.

Uryvok:1, Takto stali v ochrannej tme a ich ruky boli sta dve vtacata tuliace sa v jednom hniezde a krv ich srdc prudila nepretrzitym prudom, teplom ich dlani.
2,
Okolo ich lasky chulila sa smrt a noc. Lezi nad ich hlavami jako v magickom kruhu nad razsosinou dvoch ciernych murov uzkej ulice zbiehajucich sa kdesi vysoko v lone nebies, bilo srdce hviezdy.