Doba vzniku: Dielo vzniklo v roku 1831.
Zaradenie: historický román
Téma: Na pozadí romantického príbehu autor vykresľuje silu lásky, ktorá je slepá pre všetky zlé ľudské vlastnosti, ktorými milovaný človek oplýva. Dielo sa taktiež zaoberá krásou. Hovorí o tom, že skutočnú krásu nemožno vidieť na povrchu, lebo sa skrýva v najhlbšom jadre osobnosti každého človeka, ktorého tajomstvá však málokto odhalí na prvý pohľad. Charakteristická pre tento román je romantická harmónia kontrastov (ostrý kontrast medzi vonkajšou a vnútornou krásou).
Miesto a čas príbehu: Dej sa odohráva v Paríži vo Francúzsku okolo roku 1642.
Kompozícia: Dielo je rozdelené na sedem kníh, ktoré sa ďalej rozčleňujú na kapitoly.
Obsah: Dej začína veľkolepou oslavou sviatku Troch kráľov v Paríži. Na počesť sa pripravili mystériá mladého básnika Pierra Gringoira, ktoré však nemali úspech. Ľud si zvolí iný druh zábavy- voľbu kráľa bláznov. Víťazom tejto zábavnej hry sa stáva hluchý zvonár Quasimodo, od narodenia telesne postihnutý mladý muž, ktorého sa kedysi dávno ako opustenej siroty ujal arcidiakon Chrámu Matky božej Claude Frollo. Po tejto slávnosti samotársky Quasimodo, ktorého sa všetci stránia kvôli jeho odpudzujúcemu zovňajšku, unesie krásnu cigánsku tanečnicu Esmeraldu. No do nádhernej devy sa zamiluje básnik Gringoire, ktorý ju celý čas sleduje. Preto sa tiež stane svedkom násilného únosu. No prv, než stihne niečo podniknúť, Esmeraldu zachraňuje vojenský kapitán Phobeus so svojou družinou. Dievčina sa do elegantného mladého šviháka okamžite zamiluje. O pár dní po týchto udalostiach sa Gringoire zatúla do štvrti tulákov, lupičov a cigánov, ktorí ho zajali. Chcú ho obesiť, no zachraňuje ho krásna Esmeralda, ktorá si ho podľa starého zvyku zoberie na štyri roky za manžela. Odvtedy si spolu zarábali na živobytie a stali sa dobrými priateľmi.
Quasimodo je za únos ženy odsúdený na bičovanie na pranieri pred zrakmi Parížanov. Keď je smädný, nik mu nepríde podať vodu, dokonca ani jeho vychovávateľ arcidiakon Frollo, kvôli ktorému sa nešťastný mladík snažil uniesť krásnu cigánku. Claude Frollo bol do nej šialene zaľúbený láskou sebeckou, ktorú sa snažil pred každým skryť. Esmeralda, vidiac utrpenie ošklivého hrbáča na pranieri sa nad ním uľútostí a podá mu vodu, aby sa mohol napiť. Mladík sa do devy zamiluje, lebo to bola jediná osoba na svete, ktorá si nevšímala jeho odpudzujúci zovňajšok. Jediný, kto má u Esmeraldy úspech je kapitán Phobeus, ktorý si s ňou dá schôdzku, no túto známosť neberie vážne, lebo je zasnúbený s inou, bohatou dievčinou. Keď kapitán počas schôdzky v starom penzióne vyznáva naivnej Esmeralde lásku, vyrúti sa naňho z tieňa arcidiakon Frollo, ktorý ich po celý čas sledoval. Šialený žiarlivec prebodne Phobea a spolu sa zrútia do Seiny. Esmeraldu obvinia z vraždy, i keď sa telo nikde nenašlo. V skutočnosti bol Phobeus len zranený, no pre aféru sa neodvážil ísť na súd, a tým očistiť Esmeraldu, ktorá je pre nedostatok dôkazov z vraždy poslaná pred inkvizičný súd na popud žiarlivého arcidiakona. Nešťastná deva je odsúdená na smrť obesením a do vykonania rozsudku uvrhnutá do väzenia. V osudný deň, už na popravisku ju zachráni pred istou smrťou na šibenici Quasimodo, ktorý ju odnesie na azylové územie v Chráme Matky božej.
Tu ju strážil ako oko v hlave. No vojaci mali v pláne odsúdenkyňu odvliecť z azylu a obesiť ju. Pierre Gringoire však zorganizuje medzi parížskymi tulákmi útok na chrám pre záchranu cigánky. Hluchý Quasimodo však nepochopí účel tejto akcie a bráni tulákom vojsť do katedrály. Nevšimne si však, že Esmeralda zatiaľ uteká s Gringoirom a zamaskovaným arcidiakonom po Seine. Keď prídu na Grevské námestie so šibenicou, arcidiakon jej zo sebeckosti dáva vybrať medzi jeho láskou alebo istou smrťou. No keď vidí ako sa od neho cigánka s nechuťou odvracia, odchádza zavolať vojakov, no predtým ju necháva strážiť starou pustovnicou zatvorenou v malej miestnosti za zamrežovaným oknom v Rolandovej veži. Táto žena tu žije dobrovoľne už veľa rokov a plače nad dieťaťom, ktoré jej už dávno uniesli cigánky. No v Esmeralde spoznáva podľa detskej topánočky, ktorú mala pri sebe svoju vlastnú dcéru a snaží sa ju ukryť pred vojakmi. Pri pokusoch ochrániť svoje znovuobjavené dieťa však nakoniec nešťastnou náhodou zomiera. Krásnu cigánku Esmeraldu vojaci obesia na šibenici a šialeného arcidiakona víťazne sa pozerajúceho na popravu z veže Chrámu Notre Dame zhodí Quasimodo, ktorý vzápätí navždy zmizne. (Až o dva roky nachádzajú ľudia v miestnosti pre popravených kostru ženy, ktorú pevne objíma kostra znetvoreného, hrbatého muža.)
Postavy:
Quasimodo je romantický hrdina, no na rozdiel od ostatných nie je fyzicky idealizovaný. Práve naopak, má úplne znetvorený zovňajšok. Ošklivosť jeho výzoru však nevplýva na jeho charakter. Je individualista vypudený zo spoločnosti, preto je tichý a nesmelý. Je však slepo oddaný svojmu vychovávateľovi, kvôli ktorému by urobil čokoľvek, no ktorý aj preto využíva jeho veľkú silu. Hlavný hrdina je titan, koná až nadľudské činy, čo sa prejavuje najmä v boji za ochranu svojej lásky pred návalom tulákov. Koná na základe svojich citov a jeho láska k Esmeralde je najčistejšia, no má najmenšiu šancu na šťastie. Je typickým príkladom na tvrdenie: „Srdce krásneho človeka býva často škaredé!“
Claude Frollo je prvý kňaz, ktorý je v literatúre zároveň zápornou postavou. Navonok vystupuje ako múdry muž, ktorého musí každý rešpektovať, no jeho sebecká až chlipná láska k Esmeralde ho privedie k šialenstvu.
Esmeralda je dievčina maximálne idealizovaná fyzicky i duševne. Bola však veľmi naivná a neprezieravá v láske k nemorálnemu sukničkárovi Phobeovi a nechala sa zaslepiť jeho vonkajšou krásou a eleganciou. Pritom ju miloval muž síce škaredý, no s najmilujúcejším srdcom. Predstavuje tisíce nešťastných žien, ktoré v láske viac dbajú o zovňajšok muža ako o jeho psychickú krásu.
