Obsah:
Nastáva jar a ľudia sa púšťajú do jarných prác, iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Nevedeli, či môžu ísť orať v stredu, lebo vždy začínajú v piatok. U Ťapákovcov ich je veľa, keď sa zídu. Štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší- Mišo, ktorý je ešte slobodný a jedna sestra Anča, ktorá už má 30 rokov. Je stále slobodná, postihnutá a ako jediná sa postaví proti Ili. Iľa, braná od Jablonkovcov, je Paľovou ženou. Volajú ju kráľovná, Anču zasa zmija. Nemajú v dome niekoho, kto by ich viedol, ale Iľa sa o to pokúša. Neustále sa háda s Ančou, je ale nespokojná s tým, že ich je v dome 16 a začne sa sťažovať Paľovi. Už tam nechce bývať, chce sa osamostatniť, nepáči sa jej rozbitá studňa, chce nový dom. Paľo ju ignoruje a ju to moc hnevá. Rozhodne sa trucovať a ukázať mu, že jej nakoniec vyhovie a to tak, že pôjde ako spoločnica ku pani učiteľke. Každý večer čaká na Paľa, že sa pomeria, spolu odídu a postavia si dom v záhrade jej rodičov. Každý deň necháva otvorené zadné dvierka- on nechodí. Zo začiatku mu to bolo jedno, neskôr odišiel pásť ovce a dlhšie nebol doma. Iľa vie, že Ťapákovci bývajú pár domov od škôlky a Anča každý večer sedí na lavičke a šije. Preto nahlas vykrikuje ako je jej dobre, aj keď to nie je pravda, aby ju rozzúrila. U nich sa zatiaľ nič nedeje. Mišo je smutný, lebo si nemôže vziať Katku. Anča smúti, že jej láska Jano Fúzakovie sa ide ženiť s Marou. Ona má tú drzosť požiadať Anču, ktorá šije vence pre tri dediny, aby jej ušila svadobný veniec prednostne a dá jej peniaze dopredu. Práve v tom čase spomína Anča na svoje detstvo, keď ešte vedela normálne chodiť. Potom dostala lámku a už sa nevystrela. Chodila po doktoroch, ale nič nepomohlo. Na druhý deň prichádza do dediny po dlhom čase Paľo. Iľa vykrikuje a snaží sa, aby si ju všimol- on nič. Anči vadí, že kráľovná ušla. Pri večeri to povie Paľovi, ale aj to že pri škôlke vidí chodiť nejakého chlapa, čo sa rozpráva s Iľou- márne. Nakoniec keď mu povie kamarát, že by sa patrilo ísť si po ženu, tak ide. Iľa sa robí, že spí. Vtom sa akože zobudí a nadáva mu, kde sa tu vzal. Nakoniec to všetko vyrieši pán notár. Povie, že Iľa nesmie byť aj slúžkou, aj pôrodnou babou v dedine. Teda prestane slúžiť, ide ku rodičom domov a hovorí, ako s Paľom v lete postavia dom. Poviedka má šťastný koniec. Mišo už nespomína na Katku. Anča, keď večer ostane sama, pozerá do obloka domu Jana a lká: „ Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie..!“ 

Charakteristika hlavných postáv:
Iľa: Paľova žena, prezývaná kráľovná, je vzdelaná (vyučená za pôrodnú babu), konfliktná, tvrdohlavá, nespokojná, namyslená pár domov od škôlky
Anča: mrzáčka, prezývaná zmija, je talentovaná, citlivá, nežná, málovravná, pohodlná, flegmatická
Paľo: Hlava rodiny Ťapákovcov, najstarší zo súrodencov, je typický Ťapák- všetko mu bolo jedno, nič ho nerozhádzalo, najšťastnejší by bol, keby mal od všetkých pokoj

Kompozícia: poviedka

Jazykové prostriedky:
Prirovnania: vypätá jako bohyňa; tučné jako cesto
Epiteton: skromný hlas; ostré oči
Priama reč: „To by si mi spravila naozaj?“ ; „Domy chce stavať? A koľko?“
Metafory: líca zapálili sa jej; šibe očami nabok; vlna zlosti ju zaliala

Vlastný názor:
Aj keď toto dielo nebolo písané veľmi príťažlivou formou nebolo náročné na pochopenie. Páčil sa mi postoj Ili, že sa snaží zmeniť primitívny a zaostalý život Ťapákovcov. Nepáčilo sa mi, že nemala oporu u svojho muža,tak mu už len dala na výber: „Tak si voľ: alebo dom postavíš a oddelíš sa, alebo ja odídem.“ Zamyslieť ma donútila Ančina myšlienka: „Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie…!“