Krátka novela o láske,domove, prírode a spravodlivosti, so sociálnym pozadím, v ktorej sa prelína rozprávka a symbolizácia. Dej tejto rozprávky pre dospelých je zložitý a plný zvratov, ale nakoniec končí šťastne, aj keď toto šťastie je vykúpené ťažkým utrpením a sebazapieraním. Dej nie je presne časovo určený, odohráva sa niekedy na prelome 20-tych a 30-tych rokov, prostredie je presne určené, je ním Orava a Kysuce. Prostredie je tak, ako charaktery podrobne opísané.

Dej: Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náružlivosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Hlavné postavy diela, Margaréta, vnútorne čistá, krehká a citová, ušľachtilý obchodný cestujúci Peter a násilnícky dedinský boháč tvoria aj hlavné protipóly napätia. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie.

V úvode diela sa stretávame s Petrom, ktorý sa po niekoľkých rokoch odlúčenia vracia k svojej detskej i terajšiej láske Magdaléne. Cestou stretá jej bratranca Joža Greguša s Janom Zápotočným, ktorí pašujú s Poľska kone. Peter sa dozvedá od Joža, že Jano si má zobrať za manželku Magdalénu, čo ho veľmi ohromí, ale ovládne sa. Medzi ním a Zápotočným vypukne antipatia, ktorá ešte zosilnie po príchode k Maliarikovým, Magdaléniným rodičom. Peter sa stretne s Magdalénou a spoznáva, že i napriek tomu, že sa o ňu uchádza Zápotočný, ona ho tak, ako on ju, stále miluje. Za svätojánskej noci si sľúbia vernosť a spoločne sa dohodnú, že až Peter postaví dom, vráti sa po Magdalénu na troch gaštanových koňoch.

Nevedia, že ich vypočul Zápotočný, ktorý po odchode Petra, zneuctí Magdalénu a donúti ju tak vydať sa za neho. Peter odchádza, aby sa s elánom, povzbudený láskou pustil do stavby doma, ktorý po namáhavej práci s vypätím všetkých síl a za pomoci rodiny a ľudí z dediny za dva roky postaví. Po dvoch rokoch sa s tromi gaštanovými koňami vracia po Magdalénu a už pri príchode na Oravu sa dozvedá o tom, že Magdaléna je vydatá za Zápotočného. To ho veľmi nahnevá, ale cestou sa zastaví v krčme a tam sa dozvedá pravdu o vydaji Magdalény, o tom, že ju bezbrannú Zápotočný zneužil a matka donútila k vydaju. Zápotočný trýzni Magdalénu prostredníctvom koňa, ktorého bije, pričom kôň uprápenú, vyslabnutú Magdalénu poraní tak, že skoro zomrie. Keď sa trocha pozbiera z choroby, Jano ju znova začína mučiť, ale utrápený, zmrzačený kôň ho smrteľne poraní.

Po smrti manžela sa Magdaléna odmieta vydať za Petra, lebo sa považuje za nehodnú jeho, pretože nesplnila sľub, ktorý mu dala. Ale Peter, farár a Magdalénina švagriná je presvedčia, že nie je vinná, že si zaslúži lepší život po boku Petra. Petrovi sa splní sen a odchádza spolu s Margarétou, ktorá odmietla majetok po Zápotočnom, na troch gaštanových koňoch v ústrety novému, šťastnému životu do nového domu.

Záver diela vyznieva ako harmónia-riešenie ľudského života, dobra a zla. V diele je zámerne zvýraznené protikladné poňatie lásky, aby vynikla hlbšia rovina úvah o nej, o živote, chápanom ako harmonizujúca sila. Sú tu ocenené obidve podoby lásky, jej živelnisť i mravná sila pretvoriť. Tak ako v rozprávke aj tu vyplýva popri príbehu myšlienka o správnom a spravodlivom konaní človeka, čo nesie v sebe Peter, hrdina a rozprávač.
Dielo je prepletené symbolom troch koní. Tri gaštanové kone tvoria vstup aj záver diela, jeho rámec. Trojica koní na začiatku a na konci si je podobná, no chýba medzi nimi kôň Zápotočného, ktorého Zápotočný ako symbol lásky a vernosti medzi Petrom a Magdalénou skaličil. No práve ten kôň zabíja

Zápotočného a oslobodzuje tak Petra a Mgdalénu. Kone sú symbolom sily, čistoty a vášene, sú obrazom pevným mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí.

Charakteristika:

• Petra - mladý človek, sirota, ktorý vyrastá spolu s Magdalénou a už vtedy je do nej zaľúbený a táto láska pokračuje, ale je vystavená mnohým ťažkým skúškam, ale silou vôle a charakteru ich spolu s Magdalénou prekonajú. Zápotočný ho nazýva tulákom, Maliariková tulákom-popolvárom, no Peter nie je tulák a popolvár, jeho osud je ešte ťažší, nemá paloš aby s jeho pomocou prekonal zlo v podobe peňazí a túžby po nich. Pre autorku je symbolom stálosti, pevného stanoviska a etického presvedčenia, no i on sa bojuje s dvoma podobami lásky, náružlivou a mravnou, jeho charakter je vystavený tlaku dvoch odporujúcich si síl. Peter je vnútorne hlboko založený človek, v rozhodujúcich chvíľach si zachováva zmysel pre seba samého, snaží sa nepodľahnúť egoistickému svetu okolo seba. Ide neschodnejšou, no pre neho správnou cestou. V rozhodujúcej chvíli si uvedomuje svet okolo seba, že svet nežije jeho smútkom, že je voči jeho smútku ľahostajný. Zisťuje, že neexistuje len miera v človeku - jeho svedomie, ale aj miera v život - ľudský údeľ, ktorom má každí určenú svoju cestu. Toto je prejavom, že nie zahľadený len do seba a vyvrcholením diela.
• Magdalény - vnútorne čistá, citlivá, má podobné vlastnosti ako Peter, no život ju zaskočí, podľahne svojej matke, ktorá v túžbe po peniazoch neváha ani obetovať šťastie svojej dcéry. V postave jej matky autorka prejavila svojej odpor peniazom, ukázala akénešťastie prináša ľudom bezohladná túžba po nich, urobili život nešťastným aj pre Magdalénu, aj pre Petera no i pre samého Zápotočného. Zaskočená krutosťou reality, odovzdá sa do rúk osudu, je pasívna a zmierená s bolesťou. No nakoniec je šťastná.
• Jana Zápotočného - bohatý sedliak, príležitostný pašerák koní. Je sebavedomý, pomstichtivý, krutý, egoista. Slepo verí v moc peňazí, táto viera spolu s jeho krutosťou a s poznaním, že lásku, nemožno získať násilím sposobia jeho tragický koniec.

Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi.