Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Samo Chalupka: Mor ho!

Autor sa stal predstaviteľom romantickej poézie v slovenskej literatúre. Patril medzi najstarších členov Štúrovej družiny revolučno-demokratickej generácie 19. storočia. Chalupka tu nastoľuje problém, ktorý je úzko spätý s urputným bojom slovenského národa za národnú, ale i osobnú slobodu človeka.

Obsah:
Skupina slovenských junákov bola vyslaná k rímskemu cisárovi Konštantínovi s ponukou mieru a s darmi. Slovenských junákov poslal k nemu slovenský snem. No cisár chcel niečo viac ako dary slovenského národa, preto ponuku odmietol s vyhráškou, že zotročí celý slovenský národ. Slovenskí chlapci sa pustili do boja s cisárovou strážnou a pretože ich bola menšina, všetci tu položili svoje životy. Práve tieto činy charakterizujú bojovnosť a národné povedomie slovenského národa, odhodlajúceho sa za svoju vlasť položiť aj svoje životy.

Postavy:
- Konštantín – rímsky cisár
- Slovenský junáci
- Vojaci
- Cisárska stráž

Charakteristika:
- Slovenská junač (predstavitelia vykorisťovania a utláčanej triedy vo feudalizme) – odhodlaná brániť svoju vlasť a bojovať za národnú samostatnosť Slovákov.
- Cisár Konštantín – vystatovačný panovník, pýšiaci sa svojou silou v prítomnosti silnej stráže, snažiaci sa dobývať cudzie územia a tým si podmaňovať aj ich národy.
- Cisárska stráž – úplne oddaná a verná svojmu pánovi, plniaca jeho príkazy bez súcitu k druhému človeku, neuvedomia si, čo vlastne koná a mysliaca len na to, aké zisky bude mať z toho.

Idea :
V diele autor zobrazuje boj slovenského národu proti cudziemu útlaku. Je prejavom vlasteneckého cítenia a demokratizmu nášho národa, túžiaceho po mieri, slobode a rovnoprávnosti. Na druhej strane stojí násilie, zotročovanie a snaha dobíjať národy.

Autor v plnej miere využíva básnické ozdoby a prostriedky:
(Porovnania, metafory, personifikácie)
zvuk vôľu – metagora
liať krv po osudnom poli – metafora

Citát:
…hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí,
Vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
ój, veď padnú za národ – ój, veď to nebolí!

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk