Autor - narodil sa 27. apríla 1822 v Rakovej na Kysuciach, v rodine učiteľa. Počas teologického štúdia v Bratislave, Ostrihome a v Trnave si osvojil národné názory. Zoznámil sa s nemeckou i francúzskou dramatickou literatúrou. V rokoch 1848 – 49 pôsobil ako kaplán , zabiť sa ho snažili maďarskí vojaci, avšak bol zachránený. Neskôr vydáva časopis Cyril a Metod, v ktorom navrhuje zriadiť slovenské arcibiskupstvo v Trnave alebo v Nitre a katedry slovenskej reči a literatúry v uhorských seminároch. Za svoje vyhlásenia je však dostatočne kruto potrestaný – cirkev počas jeho mesačného cirkevného väzenia, vydala údajne jeho vyhlásenie, že sa zrieka svojich názorov, a následne na to je preložený do Pešte. V rokoch 1852-1856 vydáva Katolícke noviny, v ktorých obhajuje spisovnú slovenčinu, žiada spriemyselnenie Slovenska. Neskôr spolupracuje i s Maticou Slovenskou, zúčastňuje sa na založení politickej strany Novej školy, ale keď badá, že strana presadzuje promaďarskú politiku, prestáva s ňou spolupracovať.

Hlavným ťažiskom jeho tvorby je dráma. Svoje veselohry uverejňoval v almanachoch Lipa a Concordia Najznámejšími sú : Drotár, Inkognito, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Okrem toho bol činný i ako osvetár, napísal niekoľko učebníc náboženstva, čítaniek a gramatík pre slovenské školy.

„ Verte mi, ak nikdy dobrých národných divadelných kusov, v ktorých sa rodinný a spoločenský život národa nášho s jeho dobrými a zlými stránkami, s cnosťami i tôňami v zaujímavých a pikantných výjavoch líčiť má, Slovákom nepodáme, tak ani divadlo u nás nikdy nepovstane, ale ani život náš spoločenský nikdy sa v národný neprerodí, nezošľachtí.“

Téma

Život na zámku slobodomyseľnej grófky Elízy Hrabovskej. Spolunažívanie Slovákov s Maďarmi.

Idea

Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom, medzi obyčajným ľudom a šľachtou. Touto hrou chce autor poukázať na reálnu možnosť spolunažívania národov v Uhorsku vo vzájomnej úcte a porozumení.

Charakteristika hlavných postáv

Elíza Hrabovská – krásna mladá grófka, predstavujúca liberálnu vrstvu uhorskej spoločnosti. Je sirota, preto sa už v mladosti dostáva do rúk svojho tútora, starého pána Kostrovického.

Miluša Oriešková – predstavuje ideálnu slovenskú devu. Je dcérou národne uvedomelého učiteľa, dostatočne vzdelaná o rozhľadená. Ako spoločnica má silný vplyv na grófku – práve ona v nej prebudila národné cítenie. Medzi nimi je silný kamarátsky vzťah.

Ľudovít Kostrovický – mladý barón, ktorý predstavuje ľahkomyseľnú konzervatívnu šľachtu. Keďže žije v Pešti a silne naňho vplýva maďarizácia, stáva sa z neho skutočný Maďar, hovorí tak, núti všetkých okolo seba , aby tak rozprávali... „Nečakane“ sa zamiluje do mladej grófky, ktorá má byť jeho ženou už od detstva. Je priateľský a dáva prednosť láske pred bohatstvom.

Rohon – zememeračský inžinier, starý priateľ mladého baróna. Síce pôsobí v Maďarsku, zostáva stále Slovákom, čo neskôr prezentuje i pred Miluškou, do ktorej sa vrúcne zamiluje.