- býval výborný partizánsky veliteľ, verný republike, svoju vernosť dokázal činmi
- keď vypukla revolúcia, bol udatný, ale ochabol a bojí sa smrti
- pobil viac ľudí než morová rana, ale teraz by rád išiel na odpočinok
- zožiera ho pohľad na krásnu Mariu (Pilar)
- „ v čiernej dedinskej halene a tmavosivých nohaviciach, na nohách mal lykové krpce a na chrbte prehodenú karabínu"
- ťažká, strniskom porastená okrúhla tvár, hlava guľatá a vtisnutá medzi plecami, oči malé, príliš ďaleko od seba, uši malé a pritlačené k hlave, zavalitý chlap strednej výšky, veľké ruky a nohy, nos prevalený, ústa v jednom kútiku preseknuté, jazva cez hornú a dolnú peru mu prerážala strniskom na tvári
- nevie čítať
- bystrý ale surový, robí mu radosť zabíjať
- zožierajú ho výčitky svedomia, najradšej by vzkriesil, tých, ktorých zabil
- je uzavretý sám do seba, má svoju pravdu, považuje sa za najbystrejšieho
- je zúfalý a stavia sa navonok ľahostajne voči dianiu na fronte
- má silné pochybnosti a nenachádza zmysel vo vojne ako takej
- postava nevyspytateľná, komplikovaná
- útechu hľadá v alkohole
- všetci ním opovrhujú, že je zbabelý
Pilar
- udatná žena, oddaná republikánka („ .. a nakoniec to nebola krutosť, len ich zbavili života, čo ako sme sa všetci po tieto roky naučili, je vec ošklivá, ale aj potrebná, ak máme zvíťaziť a zachrániť republiku.")
- má cigánsku krv, nemá rada Cigánov: „ A čo robíš teraz, ty leňoch, ožran, ty vyhnustenec cigánskej cundry matere? Čo robíš?"
„Cigán je nanič, hoci má dobrú vôľu a dobré srdce."
- vie čítať z ruky
- potvorská baba, kľaje a šľahá jazykom ako býčou žilou, má však dobré srdce
- stará sa o Mariu, empatická
- radí Marii vo vzťahu k Robertovi, učí ju, aká má byť správna žena
- taká široká, ako bola vysoká, v čiernej dedinskej sukni a kabani, s hrubými vlnenými pančuchami na hrubých nohách, v čiernych lykových krpcoch a s hnedou tvárou ako model na žulový pomník, veľké, ale pekné ruky a husté kučeravé čierne vlasy na krku zviazané do uzla, pekné sivé oči
- hovorí o sebe, že je škaredá
- Pablovi neverí
- nadáva Pablovi do Ožranov, má ho rada, no chce ho vyprovokovať k aktivite
- preberá velenie, lebo Pablo je zbabelý, majú pred ňou rešpekt
- je hrubá a odvážna aj namiesto svojho muža, nemá však radosť zo zabíjania („Ja sama som sa cítila prázdno a nie dobre a bola som plná hanby a vedomia, že sme vykonali zle.")
- je rada, že Robert prišiel a prosí ho, aby bol pozorný k Marii
- žiarli na Mariu a Roberta, ale zároveň im praje a podporuje ich
Augustín
- rozprával oplzlo a škaredo
- vždy žartuje, ale je to vážny človek
- dá sa mu veriť, je spoľahlivý, rázny, otvorený (povie Robertovi, aby zabil čím skôr Pabla, lebo ja nedôveryhodný)
- páči sa mu Maria, Robertovi pred jeho smrťou sľúbi, že dá na ňu pozor
Anselmo
- „Bol to nízky, silný starý človek v čiernej dedinskej halene, v sivých, ako plech pevných nohaviciach, a na nohách mal plechové krpce."
- 68- ročný sprievodca po horách
- plakal, keď musel niekoho zabiť, považoval to za ťažký hriech
- mal kresťanskú výchovu
- umiera pri odpálení mosta
Cigán Rafael
Eladio a Andrés (bratia)
Primitivo
Obsah:
Román sa sústredí na 4 dni života amerického profesora španielčiny Roberta Jordana. Bojuje ako dobrovoľník v španielskej občianskej vojne. Pripája sa k jednej z partizánskych skupín v horách, aby vyhodil do vzduchu most a znemožnil tak prístup nepriateľským posilám v čase chystaného republikánskeho útoku. Počas pobytu v skupine mu Pablo - jej prvotný vodca nedôveruje. Protipól vytvára jeho žena Pilar, ktorá ho od začiatku považuje za spoľahlivého spojenca. Robert sa na prvý pohľad zaľúbi do Marie, ktorej sa Pilar ujala po výbuchu vlaku v rukách fašistov. Naďalej je však oddaný svojmu posolstvu, čo mu skomplikuje Pablo, keď mu v noci ukradne materiál na odpálenie výbušnín v presvedčení, že Robertova snaha je márna. Napokon si to však rozmyslí a vracia sa späť aj s posilou piatich mužov, ako zadosťučinenie za svoje zbabelstvo. Napriek úspešnému odpálenie mostu stihne Roberta tragický osud pri ústupe, keď mu jeho kôň zlomí nohu. Vyvrcholením je jeho lúčenie s Mariou a osamelosť pri umieraní v horách, pričom smrť prijíma ako súčasť života.
„Humanistická kniha o ľudskej solidarite, o veľkých etických problémoch, antifašistická kniha, preniknutá vrúcnou a horúcou láskou k Španielsku a jeho ľudu" Ivan Kaškin
