smer: realizmus – francúzska medzivojnová literatúra (tragická novela, malý román)

postavy:

Peter Aubier – 18-ročný, pochádza z meštianskej rodiny, o pol roka má odísť bojovať na front počas 1. svetovej vojny, táto skutočnosť ho ťaží, vojna zasiahla do jeho života práve vtedy keď nastal čas hľadať sám seba.

Filip Aubier – 24-ročný, Petrov brat, vojna narušila ich vzťah, dôverný vzťah medzi nimi sa vytratil

Lucia – mala usmievavú, pokojnú povahu, brala život tak, ako prišiel, maľovala obrazy, pochádzala z chudobných pomerov, netrápila sa o zajtrajšok, vedela , že na prerušenie života stačí málo, vojna zasiahla do jej vzťahu s matkou

miesto deja: Paríž (od stredy 30. januára do Veľkonočného piatku 29. marca 1918)

Dej

Peter si nerozumel so svojimi rovesníkmi. Vojna ho odtrhla aj od nich. Nechápal ešte svet. A práve uprostred pochmúrnych myšlienok prenikol k nemu záblesk života – v parížskom metre po prvýkrát uvidel dievčinu. Peter intenzívne prežíval prvé vzruchy lásky, znásobené hrozbou vojny. Kým sa Paríž zviecha z posledného náletu, Peter je zaujatý len svojím vnútrom, mysliac na dievčinu, ktorá ho očarila. Náhoda im pomohla opäť sa stretnúť pri schodoch Mosta umierania, ale kým sa Peter spamätal, opäť mu zmizla.

Po týždni sa stretli v Luxemburskej záhrade a tam sa jej po prvýkrát prihovoril. Dozvedel sa, že Lucia chodí denne do múzea, lebo amatérsky maľuje pre peniaze reprodukcie slávnych diel, alebo zhotovuje portréty podľa fotografií. Svoje štúdium na umeleckopriemyselnej škole nedokončila. Ešte viac ho vydesila predstava, že Lucia by ochotne pracovala v muničnej továrni tak ako jej matka, keby nemala inú možnosť. Chce predovšetkým žiť a zažiť trochu šťastia. Ich stretnutia boli čoraz častejšie, sprevádzal ju po Paríži, keď chodila obchodníkom predávať svoje obrazy. Počas chladných dní sa stretávali v kostole, kde sa zhovárali o všeličom len nie o vojne. Keď Lucia maľovala Petrov portrét, dozvedel sa niečo o jej rodine a detstve. Lucia predvídala prekážky, ktoré by nasledovali, keby sa chceli zobrať. O vojnu sa nezaujímali. Lucia poznala zápas o každodenný chlieb – pochádzala z chudobných pomerov. Táto skutočnosť veľmi trápila Petra, preto mu Lucia nehovorila všetko. Petrovi sa Lucia priznala, že si už s matkou už nerozumie tak dobre ako pred vojnou.

Vojna hlboko prenikla do medziľudských vzťahov. Vojnu zatlačili do úzadia a venovali sa len svojim citom. Lucia pre Petra znamenala viac ako jeho brat Filip. Avšak Filip prichádza na to, že jeho brat je zaľúbený a opäť nachádzajú dôverný vzťah. Čas Petrovho odchodu na vojnu sa blíži, čo ho napĺňa smútkom. Peter prisahá, že pokiaľ bude na vojne, nebude zabíjať. Filip však vie, že vojna vie zmeniť človeka. Lucia a Peter sa potajomky rozhodli, že sa jeden druhému oddajú skôr, ako ich od seba oddelí vojna. Tým veľkým dňom mala byť Veľká noc (posledný marcový deň). V sobotu sa vybrali na prechádzku do lesa. Tu Luciu zachvátili smutné myšlienky. Trápila ju vojna, láska, matkine výstupy s milencom, od ktorého čakala dieťa a mala dojem, že to všetko poškvrňuje ich vzájomnú lásku. Čím viac sa blížila svadba, tým viac sa báli. Na Veľký piatok išli Peter a Lucia do chrámu svätého Gerváza. Boli plní lásky. Mohutný pilier, o ktorý sa opierali, sa začal rútiť, Lucia chcela chrániť Petra vlastným telom avšak obaja tragicky zomreli.

hl. myšlienka: Vojna, ktorá hlboko zasahuje do medziľudských vzťahov.