Jerome David Salinger: Kto chytá v žite

Príbeh je o mladučkom, len 16-ročnom Holdenovi Caulfieldovi. Je to vlastne o jeho posledných dňoch strávených v Pencey(jeho bývalá škola, z ktorej ho vylúčili, pretože prepadal zo všetkého okrem angličtiny) a niekoľkodňovom pobyte v jeho rodnom New Yorku.

Holden nie je zlý chalan. Má len inú predstavu o tom, čo a ako by chcel v živote robiť. Nebaví ho škola, pretože ju považuje za zbytočnú a nepotrebnú pre budúcnosť a jediné, čo mu ide je angličtina. Po tom ako ho vylúčia z Pencey, rozlúčke s profesorom Spencerom a konflikte s jeho spolubývajúcim kvôli jeho bývalej, sa Holden zbalí a sám na vlastnú päsť odchádza predčasne do New Yorku. Tu sa ubytuje v lacnom hoteli, kde dostane nakladačku od chlapíka, ktorý mu na noc pohodí ľahkú ženskú, ale nedostane zaplatenú celú žiadanú sumu, a tak si ju ručne- stručne popýta. Holdenove prechádzky po New Yorku sú sprevádzané návštevami rôznych klubov a podnikov, kde sa stretáva s rozličnými typmi ľudí. Keďže je v New Yorku predčasne, a rodičia ešte nevedia, že ho zo školy vylúčili, je nútený otravovať všetkých, na ktorých si len spomenie. Stretne sa so svojou bývalou, ale na konci stretnutia skonštatuje, že to nebol práve najlepší nápad.

Nakoniec sa predsa len odváži a ide pozrieť svoju sestričku Phoebe, ktorá mu príde na to, že ho výlúčili zo školy. Keďže doma nemôže ostať kvôli rodičom, rozhodne sa, že noc prespí u svojho bývalého profesora angličtiny. Pán Antolini je veľmi milý a spolu so ženou ho neváhajú prichýliť na noc, hoci im volá neskoro v noci. Po vyčerpávajúcom rozhovore s pánom Antolinim, kde sú mu odovzdávané rady do života, zaspí a zobudí sa na to, ako ho profesor hladká po hlave. Zľakne sa a utečie od nich s výhovorkou, že si ide po kufre na stanicu. Viac sa však už nevráti. Na druhý deň sa chce ešte rozlúčiť s Phoebe, pretože sa rozhodol, že uskutoční svoju cestu na Západ. Tam bude žiť v malej chatrči na kraji lesa spolu so svojou ženou a ich deti nebudú chodiť do školy, ale budú ich učiť sami. Phoebe však v dohodnutý čas nie je na mieste stretnutia a keď sa dievčatko konečne objaví aj s kufrom, že ide s ním na Západ, strašne na ňu nakričí a pohádajú sa. Keď jej však sľúbi, že pôjde domov, opäť je medzi nimi všetko v poriadku a život ide ďalej. Celý román sa končí hrdinovým konštatovaním, že nikdy nikomu netreba o nikom rozprávať, lebo vám potom bude každý chýbať.

Charakteristika hlavného hrdinu

Holden Caulfield je 17-ročný Američan, ktorý rozpráva o tom, ako ho ako 16-ročného vylúčili z prestížnej Pencey, kvôli tomu, že prepadol zo všetkého okrem angličtiny. Inak sa javí ako veľmi bystrý a citlivý chlapec. Je však aj výrazne odlišný od iných mladých ľudí. Neznáša, napríklad, hercov, pretože sú podľa neho veľmi afektovaní, a ak sú to dobrí herci, takisto ich neznáša, lebo tvrdí, že tí sú potom namyslení na to, že sú dobrí.

Celým príbehom prechádza ako samotár, ktorý je nespokojný s, podľa neho, falošným svetom dospelých. Dokáže výstižne popísať pokrytectvo, faloš a klamstvo v tomto svete. V rozhovore s Phoebe hovorí, že dospelí sú nevyhnutní klamári a pokrytci, a čo je horšie, neuvedomujú si to. Všetko toto mu poskytuje utiahnuť sa do svojho sveta, kde rieši také veci, ako napríklad kam sa podejú kačky z rybníka v Central Parku, keď v zime zamrzne. Alebo si kúpi výraznú červenú poľovnícku čiapku hneď po tom, ako stratí celú šermiarsku výbavu družstva, len aby si urobil radosť. Sám však nehľadá pokrytca a klamára v sebe samom. Zlí sú predsa všetci okolo neho. Ani si neuvedomuje, že sa svojimi často nepotrebnými a veľakrát krutými klamstvami (napríklad vo vlaku, keď oklamal spolužiakovu mamu), pomaličky zaraďuje do ním tak nenávideného sveta. Obdivuhodné je, s akou láskou spomína na svojho mŕtveho bračeka Allieho. Podľa neho je práve on vzorom pre česť a nevinnosť, proti ktorým stavia celú zlobu okolitého sveta.

Samozrejme, že Holden nebol len človekom utiahnutým do svojej ulity cynizmu. Častokrát riešil aj celkom obyčajné veci ako dievčatá, rozhovory so staršími chlapcami o sexe a aj alkohol, ktorého na svoj vek naozaj dosť zniesol. Celkovo poskytuje zaujímavý príklad toho, ako mladí, často názorovo nestabilní, ľudia pohŕdajú svetom okolo nich. Páčila sa mi aj myšlienka, ktorú napísal profesor Antolini Holdenovi na papier, keď bol u neho. Píše tam:“Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.“ Celé je to generačná spoveď hlavného hrdinu, v ktorej sa stretáva reálny svet s jeho vysnívaným životom. Holden mi pripadá ako rozpoltená osobnosť, ktorý má zo všetkého len zmätok, ale bojí a nechce si to pripustiť. Nenávidí školu, ľudí, pretože sú podľa neho všetci len pokrytci, vlastne nenávidí celý svet. Všetko je to o hľadaní ľudských hodnôt.

Kto chytá v žite – citát, ktorý si autor vybral z básne Roberta Burnsa hovorí „Keď raz človek niekde v žite stretne človeka“. Caulfield si však mylne myslí, že je to „Keď raz človek niekde v žite chytí človeka“. Od toho sa odvíja aj jeho túžba chytať deti v žitnom poli, aby nespadli do priepasti.

Kniha je rozdelená na 26 krátkych častí a spolu s doslovom predstavuje nenáročné čítanie. Jazyk je slangový a dôverne známy našej vekovej kategórii. Stredný rozsah, perfektná práca autora so slovami a celkovo s prejavom mladého hrdinu, robia túto knihu jedinečným unikátom, ktorý by som odporučila prečítať každému dospievajúcemu človeku. Salinger tu krásne ukázal, aké sú niektoré názory mladých ľudí ešte nezrelé. Myslím, že je to skvelá ukážka toho, aký sú mladí aj dnes. Častokrát v zajatí pesimizmu, ale aj neodolateľnej túžby byť individuálny, iný ako tí ostatní. Výhodou je, že človek nemusí byť veľký milovník náročných kníh, a predsa toto dielo poskytne zážitok jednej aj druhej strane. Každý sa v ňom nájde.