Po vojne sa vracá a v Brezne stretáva cigáňa Imra ktorý mu povie, že mu mater umrela a, že jeho milá sa musela vydať za Jana Maka z donútenia.
Po návrate si Jožko berie za ženu Julu Petriskovú, ktorá sa opisuje ako nie veľmi pekná osoba, ale mala predsa dobrú povahu. I keď sa Jožo správal dosť bezohladne voči Jule, Jula Joža veľmi milovala a dala by i svoj život pre ňeno.
Raz Joža postavili pred súd, že počas vojny bol medzi nimi burič Ivan Pietor, s ktorým sa často rozprával. Keď sa vrátil našiel doma Julu s malým synčekom. Jožko strácal u July istotu, lebo sa Jula dozvedela od Hiriačka, že Jožo chodil za Marušou. Maruša keď videla beznádej svojej lásky, utopila sa. Neskoršie sa Jule a Jožkovy narodilo aj druhé dieťa, no po pôrode Jula zomrela. ,, Radosť, čo sa do nej tisla v posledné dni, nemohla tak, naraz a ticho umrieť, ako umrela pokorná Jula. To nejde!…Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.
Jozef stratil Julinou smrťou všetko čo mal.
,,- Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr tušila, že ma budeš raz I návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola by som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo...Keby som trochu skôr...Veď mi už aj srdce začalo biť, a ja ani sama neviem, prečo a ako prestalo. Veď by som ja i plakala, keby som mohla nuž odpusť mi, Jožko, a staraj sa o deti. Ver mi, hockedy by som sa rozbehla z neba za vami, mne by nebolo ťažko za vás hocičo opušťať, ale...“

,,Nuž vedz, že sa ešte všetko neskončilo. V románoch bývajú takéto veci ukončené. Lenže život je nie román, život je bralo, dolina, vrchy, kláty, sekera, náruživosti, chlieb a inovať, a všetky tieto veci nie sú iba kulisy, aby sa dali hocijako postrkovať, ako sa fantázii páči. Nuž nemôžeš ty len tak zmiznúť, Jozef Mak. Obyčajní človek si a obyčajný človek musí zachovať veľký zákon sveta: musí v druhej tridsiatke žať, čo v prvej nemúdrej sial. Hocikto ti uverí, že je to smiešny poriadok, ale nepomôže ti nik, lebo zákon je zákon.
Trp, Jozef Mak.
Človek-milión si, nuž vydržíš všetko: keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajní Jozef Mak.“

Vlastná mienka o románe:

Román Hronského pod menom Jozef Mak znázorňuje tažký život hlavného hrdinu. Jozef Mak svetu neznamená nič, on je ako autor uvádza: iba človek milión bez ktorého svet bude aj daľej fungovať. Román sa mi páči, lebo znázorňuje ťažké životné zákony bytia a jestvovania.