Prozaik, filmový a televízny scenárista. Narodil sa 22. januára 1940 v podtatranskej obci Hybe. Základnú školu vychodil v rodisku. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Hrádku, študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako redaktor vo viacerých redakciách (Mladé letá, Kultúrny život, Literárnodramatická redakcia Slovenského rozhlasu), od roku 1972 ako scenárista a dramaturg Slovenskej filmovej tvorby; 1992 - 1994 poslanec NR SR za SDĽ, umelecký riaditeľa Royal filmu, pracovník Národného literárneho centra. V súčasnosti pracuje ako spolumajiteľ a art director v spoločnosti Trigon production a v Národnom osvetovom centre.

Patrí medzi autorov, ktorí sa pokúsili koncom 50. a začiatkom 60. rokov modernizovať slovenskú prózu odklonom od jej socialistickorealistickej podoby. Písať začal už na strednej škole a prvé prozaické a poetické práce publikoval v literárnych mesačníkoch Mladá tvorba a Slovenské pohľady. Do literatúry naplno vstúpil dvoma knihami noviel Popoludnie na terase (1963) a Urob mi more (1964). Charakteristickým znakom oboch diel je ponor do psychológie ľudí z mestského prostredia. Námety pre svoju tvorbu čerpal z mestského prostredia, no najmä zo zážitkov z detstva, mladosti, prežitej v dedinskom prostredí na úpätí našich veľhôr. Hoci námety a príbehy vychádzajú z autorovho poznania a životnej skúsenosti, nie sú prísne realistické. Uplatňuje v nich prvky absurdity a paródie, grotesky a sarkazmu, ale aj snovofantastické vstupy s využívaním tvorivých postupov hororu a detektívky. Jeho tvorba sa vyznačuje neustálym experimentovaním. Umelecky a čitateľsky je najúspešnejší román Tisícročná včela (1979) O niekoľko rokov neskôr sa dočkal filmovej adaptácie. V nasledujúcej knihe poviedok Parádny výlet (1982), tematicky zakotvených v rodnom kraji, si vyskúšal nosnosť ďalších kompozičných postupov, ktoré posúvajú príbehy až do polôh bizarnosti, fantastiky a mystiky. Na Tisícročnú včelu voľne nadväzoval román Nemé ucho, hluché oko (1984). Ďalšie prózy sú prejavom hľadania novej témy i určitej umeleckej stagnácie. Pokúša sa reagovať na problémy človeka hľadajúceho nové etické hodnoty v meniacej sa spoločnosti.

Peter Jaroš je aj autorom filmových scenárov a viacerých rozhlasových hier. Jeho diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov (češtiny, poľštiny, maďarčiny, nemčiny, ruštiny, macedónčiny, bulharčiny).

Dielo:

Próza:

Popoludnie na terase (1963), Urob mi more (1964), Zdesenie (1965), Váhy (1966), Putovanie k nehybnosti (1967), Menuet (1967), Návrat so sochou (1969), Krvaviny (1970), Až dobehneš psa (1971), Pýr (1971), Trojúsmevový miláčik (1973), Pradeno (1974), Telo v herbári (1979), Tisícročná včela (1979), Parádny výlet (1982), Nemé ucho, hluché oko (1984), Lásky hmat (1988), Psy sa ženia (1990), Milodar slučka (1991), Biela pani, mŕtvy pán (1992), Lady Dracula alias Báthory story (1998)
výberOrechy (1972), Jazda na spiacom obrovi (1985)

Rozhl.dramatizácie a hry:

Splynutie (1968), Kráľovstvo Chimenéza (1969), Skrývačka (1971), Omyl (1973), Hlboko v zeleni (1974), Červený spln (1975)

Filmové scenáre:

Deň slnovratu (1973), Tetované časom (1975), Pacho, hybský zbojník (1975), Studené podnebie (1975), Sneh pod nohami (1978), Tisícročná včela (1983), Magma (1984), Jánošík (1993), Lady Dracula alias Báthory story (1995)