V. spev

Svitla nedeľa, a tak sa Michal s Hankou vybrali do kostola. Hanka sa nádherne obliekla, ale niečo ju trápilo. V noci sa jej prisnil sen, že ju obluda vliekla ku priepasti, a keď ju Michal prišiel vyslobodiť, obluda ho zabila. Znepokojovalo ju to preto, lebo aj jej matke sa raz prisnil zlý sen a otec sa v hore podťal. Na omši sa zlé myšlienky vytratili a cestou domov bola už zase v poriadku.

VI. spev

Spievali si pieseň o tom, ako veľmi sa ľúbia, a ako im je spolu dobre.

VII. spev
Jedného dňa išiel Mišo tak ako každé ráno do hory, bola veľká búrka a Hanka ho nechcela pustiť. On išiel, že sa aj tak čoskoro vyjasní. Hanka zostala sama doma, bola veľmi dobrou gazdinou, práca jej išla naozaj od ruky. Počasie sa naozaj vyjasnilo, a tak išla k rieke prať. Zrazu sa tam objavili dvaja páni na koňoch. Bol to mladý pán Artuš Villáni a jeho sluha na koňoch. Artušovi sa Hanka zapáčila, tak si vypýtal vodu. Hanke sa zdal milý, a tak mu v krčahu priniesla vodu, už vtedy si k nej Artuš dovoľoval. Nepozerala sa na neho, tak až keď odišiel, našla v krčahu dukáty. Nahnevala sa, krčah aj s dukátmi hodila do rieky. Túto príhodu pred Mišom zatajila.

VIII. spev

Bola jeseň a príroda sa menila. Lesy sa ozývali piesňami maliniarok. K hájovni zablúdili dvaja malí chlapci (Janík a Ondrej), ktorých Hanka poznala. Dala im najesť a oni sa pobrali domov. Neboli ďaleko od chalupy, keď sa s krikom vrátili, lebo sa zľakli dupotu koňa. Bol to Artuš. Hanka sa tentokrát nezľakla, povedala mu, nech príde, keď bude jej manžel doma. Artuš sa ale ani náhodou nechystal odísť. Hanka vycítila nebezpečenstvo a rýchlo sa schovala v chalupe. Darmo sa pokúšal dostať dnu, Hanka bola šikovnejšia, a tak sa pred ním zachránila. Ani o tejto návšteve Artuša Hanka svojmu mužovi nepovedala.