VIII.
Krista bola mladá krásna žena s jamkami a šošovičkou na lícach, a preto bol o ňu veľký záujem zo strany mladých chlapcov. Predtým ako Ondrej odišiel na vojnu chodili spolu, keď odišiel dala sa dokopy so žandárom Angyalom.
IX.
Richtár Vorčiak, žandár Angyal a Jano Krútňava chodili popisovať ľuďom dobytok, ktorý mal poslúžiť ako potrava pre vojakov na fronte. Ľuďom sa to nepáčilo, ale nemali odvahu sa vzoprieť. Iba Kramár sa nedal a hodil Krútňavu do hnoja.
X.
Krútňava sa po tomto incidente cítil veľmi zahanbený. Ľuďom, ktorí sa tam vtedy na Kramárovom dvore zišli, prišlo ľúto čo sa stalo, tak sa im všetkým trom chodili odprosovať. Táto udalosť, ale mala dohru na súde, lebo to bola svojím spôsobom vzbura proti vrchnosti, a tak sa títo ľudia stretli na súde. K ničomu sa nepriznali, ani nikoho neudali, a tak sa notár hneval. Svoju zlosť si chcel vybiť na Ilčíčke, na ktorú mal ešte stále ťažké srdce, aj keď ona tam ani nebola. Dal si ju zavolať a postavil proti nej aj Krútňavu, ktorý mu prisvedčil, že tam bola aj keď klamal.
XI.
Štefana a Chovanca pridelili do jednotky v Trenčíne. Podmienky, v akých cestovali a neskôr aj bývali boli hrozné. Uniforma bola tvrdá a v posteliach mali hmyz. Pomaly si privykali, jediné čo im pomáhalo prežiť tieto strašné časy boli surové vtipy, z ktorých išli niekedy až zimomriavky po chrbte.
XII.
Veliteľom Štefana bol neznesiteľný hnusný muž Róna, ktorý vojakov doslova týral. Stále ich bil a škaredo im nadával. Najviac si zlosť vybíjal na malom slabom vojakovi, ktorého ostatní nazývali pánča. Čím viac mu Róna ubližoval, tým viac si ho vojaci zastávali.
XIII.
Život v Ráztokách plynul pomaly. Kňaz Létay, veľký vlastenec, mal veľmi zlé kázne, ktoré ani ľudia nemali radi. Vybral sa za ním dekan Mrva, že musí zmeniť svoje kázne, lebo na to sám doplatí. Že chce meniť ľudí, a to nie je náplňou jeho práce.
XIV.
Prišlo leto, ale jeho krásu si akosi nevedeli vychutnať. Jeho krása bola veľkým kontrastom tej hroznej vojny. Krista sa rozišla s Angyalom a keď stretla Ondreja a ponúkla sa mu len si pred ňou odpľul a odišiel.
XV.
V dedine už ubúdalo potravín a ženám sa žilo stále horšie. Cítili veľkú krivdu, aj keď vedeli, že za všetko môžu páni žijúci z ich mozoľov, stále zatínali päste a zuby aj keď nevedeli do kedy to ešte vydržia.
XVI.
Eva Hlavajová bola tehotná, mala ťažké tehotenstvo a bola chorá. Ľudia ňou stále viac opovrhovali a nikto jej nechcel pomôcť aj keď už naozaj nevládala. Iba Ondrej Koreň sa nad ňou zľutoval a občas jej pomáhal, aj keď mu to matka zakazovala.
XVII.
Evin zdravotný stav sa každým dňom zhoršoval. Nemali s malým Adamkom už ani čo jesť. Zavolal si ju dekan Mrva dal jej jedlo a psychicky ju podporil, aj keď mu nepovedala kto je otcom jej dieťaťa podporil ju a dodal jej silu. Ľudia ho za to potom odsudzovali, že takej žene pomáha, ale jemu to nevadilo.
XVIII.
Adam sa domov nevracal, Eva bola už bezradná, a tak sa vybrala za Okolickým. Veľmi na neho kričala on ju oklamal, že Adama mali prepustiť už dávno, že možno on sa nechce vrátiť. Všetko to počul Krútňava. Eva porodila bol to chlapec.
XIX.
Vojna ľudí v dedine stále viac ničila, už boli všetci vyhladovaní, podvyživení a chorí. Jediný kto mal z vojny úžitok bol krčmár a obchodník Áron a ten svoje postavenie využíval ako vedel. To čo sa ľudu už naozaj nepáčilo bolo to, že museli aj zvon nazvaný Ondrej z kostola dať vojakom, aby si ho mohli roztopiť a spraviť si z neho kanón. To už bolo aj na nich moc...
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie