XVIII.
Vojna skončila. Vojaci sa vrátili do Ráztok ku svojim rodinám. Všetci sa zišli v krčme a už vtedy ich napadlo, že by mohli Áronovi vrátiť jeho správanie počas vojny. Sedmík sa do neho pustil ako prvý, potom si ho podali vojaci. Prišli vojaci, vojaci sa aj s nimi chceli biť, ale Adam Hlavaj ich odhovoril.
XIX.
Vojaci zbili Krútňavu. Dedinčanov to veľmi nahnevalo. Chceli ho pomstiť. Vymysleli plán, že pôjdu na vojakov postupne a pomaly ich porazia. Gyori, veliteľ vojakov, cítil bezmocnosť, a tak chcel z dediny odísť. Keď to oznamoval Okolickému aj ten si uvedomil, že bude lepšie odísť.
XX.
Aj v okolitých dedinách sa ľud búril ako vedel. Ráztočania to počúvali s radosťou, inokedy by sa zhrozili pri takých slovách, ale teraz im to prišlo normálne. Hlavaj s chlapmi napadli a zajali niekoľko vojakov. Keď išli pre ostatných do školy, už tam neboli. Domin totiž niektorých pustil.
XXI.
Hnev vyvrcholil 27. októbra, kedy sa dedinčania na čele s Ilčíčkou, vybrali k žandárskej stanici, kde sa vojaci skrývali. Vojaci na nich nemilosrdne začali strieľať. Hlavaj s chlapmi ich, ale prekvapili zozadu a tak ich rýchlo porazili. Ešte ich povyzliekali, priviazali o plot a bili opaskami. Potom sa vybrali ešte k Áronovi vybiť svoj hnev.
XXII.
Vojaci zastrelili Ilčíčku aj syna Matajov-Dolných. Ľudia smerovali k Áronovi.
XXIII.
Okolický sa chcel vytratiť z dediny, zavolal si Vorčiaka, aby ho odviezol. Ten ho teda chcel odviesť v slame, ale nepodarilo sa im to. Keď zistili, že je v slame Okolický hneď sa okolo neho všetci zhŕkli, ale keď ho tam chudáka zbadali normálne im ho prišli ľúto. Doviedli ho k rieke a pod hlavu zaviazali poleno a hodili ho do vody.
XXIV.
Árona rozzúrení Ráztočania už naozaj nešetrili. Odnášali si od neho všetky veci, pili a jedli všetko čo videli. Boli ako zmyslov zbavení, každý sa snažil ukradnúť si toho čo najviac. Jediné čo ich, ale len na sekundu zastavilo bol zvuk bijúcich kostolných zvonov. Hlavaj potom podpálil Áronov dom a ako tam horel akoby horel jeden hnusný vred a oni cítili konečne slobodu.
Postavy:
Adam Hlavaj
- veľký rebelant
-dezertoval z vojny a nakoniec viedol vzburu v Ráztokách
-veľmi šikovne sa vedel skrývať
-bol silný a vytrvalý (vydržal dlhú cestu z frontu do dediny)
Štefan Ilčík
-dedinčan, bol odvážny a silný
-mal veľmi rád matku a jeho láska bola Hanka Belanovie
-proti vojne sa vzbúril, ale neúspešne
„Štefan bol od prírody zápalistý mládenec, jeho široká smädná duša svojim prirodzeným rozumom pila všetko ako huba„
notár Okolický
-bezcharakterný muž
-dedinčania ho nemali radi
„Štyridsaťpäť rokov žil, a predsa nebolo človiečika, ktorý by mu bol zaviazaný vďakou. Polovicu svojho života narábal s ľudom, a predsa ani iskierky lásky k sebe nevykresal z neho. Jediný život doniesol na svet, no aj ten zaprel: jeho dieťa, vynútené násilím z Evy Hlavajovej, zomrelo a s ním zomrel i zmysel jeho života, to, čo by mohlo odôvodniť jeho jestvovanie.“
„Ako muž v plnej sile svojich 54 rokov, s mäsitou červenou tvárou, z ktorej vynikala dvojica belasých očí so silne vyvinutými bielkami, podobal sa vtedy podráždenému medveďovi.“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie