Literárny smer: slovenský realizmus
Literárny útvar: román
Obsah: Šoltésovej najúspešnejšie dielo, dvojdielne zápisky o jej vlastných deťoch, bolo preložené do viacerých jazykov.

PRVÁ ČASŤ:

Drobné obrázky z matkinho denníka:

Zahŕňajú prvé zápisky o deťoch, začínajúc 28. septembra 1879. Vtedy mala Elenka tri roky a Ivanko skoro jeden. Elenka sa veľmi rýchlo vyvíjala, ale po zdravotnej stránke bola trocha slabá. Ivanko bol živým dieťatkom. Hoci ešte nechodil, ani nehovoril, vedel svojou živosťou priviesť do pohybu alebo do zmätku celú domácnosť a svojou detskou skomolenou rečou zabaviť celú rodinku. Boli to veľmi vnímavé a veselé deti, vďaka ktorým začala aj matka (autorka) písať tieto zápisky. Ako deti rástli, mamka si zapisovala ich huncútstva, dobré i horšie povahové črty. Ivanko každé ráno vstával ako prvý a svojim veselým a humorným štebotaním postupne zobúdzal celú rodinu. Od rodičov až po sestričku Elenku, ktorú mal veľmi rád. Elenka a Ivanko boli príkladnými súrodencami, znášali sa veľmi dobre. Už od skorého rána obe deti vedeli každého potešiť a navodiť mu dobrú náladu počas celého dňa. Hoci sa zdal každý deň taký istý ako ten predchádzajúci, vždy priniesol niečo nové -buď sa Ivanko naučil nové slovo, gesto alebo Elenka spoznala niečo nové, ešte nepoznané. Deti boli hravé. Každé malo svoju obľúbenú hračku- Elenka svojho Dunajka (umelý biely psík), bábiky a Ivanko väčšinou to, čo práve schmatol do ruky. Málokedy sa matke podarilo uložiť deti do postele bez plaču. Často si matka spomínala, ako za mladi nemohla zniesť detský plač a teraz boli jej deti pre ňu celým jej životom.

Svetlá a tiene:

V tejto časti si všíma aj temné stránky v charakterových črtách detí. Zápisky sa začínajú januárom 1881 a končia v jeseni toho istého roka.

Ako deti rástli, matka si začínala o ne robiť čoraz väčšie starosti. Vnímala, že sa už neznášajú tak bezproblémovo ako kedysi. Ich výchova sa začala pre ňu stávať ťažšia. Niekedy deti po neuposlúchnutí dostávali aj telesné tresty. Ivana tu matka zobrazuje ako milého, dobrosrdečného a prítulného chlapca. Narozdiel od Elenky, bral veci s humorom a všetko vedel prevrátiť na srandu. Elenka vždy brala veci s väčšou vážnosťou ako on. Keď sa stalo, že rodičia Elenku karhali, Ivan sa jej chcel vždy zastať a bolo mu jej veľmi ľúto.

V tejto časti autorka zaznamenala aj tragickú udalosť v ich rodine, keď im požiar zničil dom. S touto nehodou prišli aj finančné ťažkosti. Nemali kde prespať a útočište našli na fare, kde ich prijali s otvorenou náručou. Začali ťažké chvíle. Museli stavať nový dom (obchod im našťastie požiar nezasiahol), a tak na výchovu detí neostávalo veľa času. No postupne všetko zachádzalo do starých koľají.

Väčšie deti, väčšia starosť:

Rodinka už býva v novopostavenom dome, no v novom prostredí prichádza zmena spôsobu bývania. Matka začína brať deti skôr z tej horšej stránky ako lepšej.

Opisuje, ako deti chodia do školy, Elenku, ktorá rada študovala. Elenka veľmi rada chodila do školy a bola ňou doslova očarená. Medzi žiakmi vynikala a dosahovala tie najlepšie študijné výsledky. No v dome bolo oveľa tichšie a pokojnejšie, keď Elenka nebola doma. Často sa s Ivankom škriepili a on to neraz ukončil päsťou. Jemu však potom prišlo vždy sestry ľúto, a potom ju pekne odprosil. Ivan bol veľmi dobrosrdečný a rozdal by aj to posledné, čo mal. Mal dobré srdce a vždy mu prišlo človeka ľúto. Rodičia sa však aj neskôr obávali, aby sa mu táto dobrosrdečnosť nestala v budúcnosti osudnou.

Elenka, tá bola vždy tvrdohlavejšia a vedela si všetko urobiť podľa seba. Len zriedkakedy pripúšťala iný názor.

Pomaly mal prísť čas, kedy mal Ivan po prvýkrát prekročiť prah školských dverí. No jemu sa narozdiel od Elenky nechcelo učiť a čítať si šlabikár. Na začiatku sa mu vyhýbal ako čert krížu. Neskôr však po matkiných slovách a menších trestoch sa mu predsa len zapáčil a dokonca si ho aj sám občas roztvoril a prečítal pár riadkov.
Keď sa Elenka vrátila z prázdnin v Mochovciach, prišla veľmi prechorená. V tom čase mal zároveň aj Ivan kiahne, takže obe deti boli doma a bolo im treba venovať viac času. Elenke sa za školou veľmi cnelo a keby mohla, učila by sa aj každý deň. Po určitom čase Ivanovi kiahne zmizli a bol úplne zdravý. Elenka sa však ešte dlho po ňom liečila a pomaly začala uzdravovať. Keď bol Ivan prvýkrát v škole a začínal si zvykať na školské povinnosti, bol veľmi rád, že ho mama prinútila učiť sa ešte predtým, lebo teraz už mu to išlo lepšie.

Prečo? Prečo?:

Celkom sa už začalo Elenke dariť po zdravotnej stránke. No po určitom čase ju choroba opäť začala moriť, a teraz už veľmi vážne. Bolo to s ňou deň čo deň horšie. Zápal prsnej blany jej prinášal veľké utrpenie, hoci si robila starosti o brata i plány do budúcnosti. Umrela 19. decembra 1884 ako deväťročná pred matkinými očami.

V celej časti zachytáva ubolená matka chorobu a smrť dcéry.