Elena Maróthy-Šoltésová: Moje deti

Literárny smer: slovenský realizmus
Literárny útvar: román
Obsah: Šoltésovej najúspešnejšie dielo, dvojdielne zápisky o jej vlastných deťoch, bolo preložené do viacerých jazykov.

PRVÁ ČASŤ:

Drobné obrázky z matkinho denníka:

Zahŕňajú prvé zápisky o deťoch, začínajúc 28. septembra 1879. Vtedy mala Elenka tri roky a Ivanko skoro jeden. Elenka sa veľmi rýchlo vyvíjala, ale po zdravotnej stránke bola trocha slabá. Ivanko bol živým dieťatkom. Hoci ešte nechodil, ani nehovoril, vedel svojou živosťou priviesť do pohybu alebo do zmätku celú domácnosť a svojou detskou skomolenou rečou zabaviť celú rodinku. Boli to veľmi vnímavé a veselé deti, vďaka ktorým začala aj matka (autorka) písať tieto zápisky. Ako deti rástli, mamka si zapisovala ich huncútstva, dobré i horšie povahové črty. Ivanko každé ráno vstával ako prvý a svojim veselým a humorným štebotaním postupne zobúdzal celú rodinu. Od rodičov až po sestričku Elenku, ktorú mal veľmi rád. Elenka a Ivanko boli príkladnými súrodencami, znášali sa veľmi dobre. Už od skorého rána obe deti vedeli každého potešiť a navodiť mu dobrú náladu počas celého dňa. Hoci sa zdal každý deň taký istý ako ten predchádzajúci, vždy priniesol niečo nové -buď sa Ivanko naučil nové slovo, gesto alebo Elenka spoznala niečo nové, ešte nepoznané. Deti boli hravé. Každé malo svoju obľúbenú hračku- Elenka svojho Dunajka (umelý biely psík), bábiky a Ivanko väčšinou to, čo práve schmatol do ruky. Málokedy sa matke podarilo uložiť deti do postele bez plaču. Často si matka spomínala, ako za mladi nemohla zniesť detský plač a teraz boli jej deti pre ňu celým jej životom.

Svetlá a tiene:

V tejto časti si všíma aj temné stránky v charakterových črtách detí. Zápisky sa začínajú januárom 1881 a končia v jeseni toho istého roka.

Ako deti rástli, matka si začínala o ne robiť čoraz väčšie starosti. Vnímala, že sa už neznášajú tak bezproblémovo ako kedysi. Ich výchova sa začala pre ňu stávať ťažšia. Niekedy deti po neuposlúchnutí dostávali aj telesné tresty. Ivana tu matka zobrazuje ako milého, dobrosrdečného a prítulného chlapca. Narozdiel od Elenky, bral veci s humorom a všetko vedel prevrátiť na srandu. Elenka vždy brala veci s väčšou vážnosťou ako on. Keď sa stalo, že rodičia Elenku karhali, Ivan sa jej chcel vždy zastať a bolo mu jej veľmi ľúto.

V tejto časti autorka zaznamenala aj tragickú udalosť v ich rodine, keď im požiar zničil dom. S touto nehodou prišli aj finančné ťažkosti. Nemali kde prespať a útočište našli na fare, kde ich prijali s otvorenou náručou. Začali ťažké chvíle. Museli stavať nový dom (obchod im našťastie požiar nezasiahol), a tak na výchovu detí neostávalo veľa času. No postupne všetko zachádzalo do starých koľají.

Väčšie deti, väčšia starosť:

Rodinka už býva v novopostavenom dome, no v novom prostredí prichádza zmena spôsobu bývania. Matka začína brať deti skôr z tej horšej stránky ako lepšej.

Opisuje, ako deti chodia do školy, Elenku, ktorá rada študovala. Elenka veľmi rada chodila do školy a bola ňou doslova očarená. Medzi žiakmi vynikala a dosahovala tie najlepšie študijné výsledky. No v dome bolo oveľa tichšie a pokojnejšie, keď Elenka nebola doma. Často sa s Ivankom škriepili a on to neraz ukončil päsťou. Jemu však potom prišlo vždy sestry ľúto, a potom ju pekne odprosil. Ivan bol veľmi dobrosrdečný a rozdal by aj to posledné, čo mal. Mal dobré srdce a vždy mu prišlo človeka ľúto. Rodičia sa však aj neskôr obávali, aby sa mu táto dobrosrdečnosť nestala v budúcnosti osudnou.

Elenka, tá bola vždy tvrdohlavejšia a vedela si všetko urobiť podľa seba. Len zriedkakedy pripúšťala iný názor.

Pomaly mal prísť čas, kedy mal Ivan po prvýkrát prekročiť prah školských dverí. No jemu sa narozdiel od Elenky nechcelo učiť a čítať si šlabikár. Na začiatku sa mu vyhýbal ako čert krížu. Neskôr však po matkiných slovách a menších trestoch sa mu predsa len zapáčil a dokonca si ho aj sám občas roztvoril a prečítal pár riadkov.
Keď sa Elenka vrátila z prázdnin v Mochovciach, prišla veľmi prechorená. V tom čase mal zároveň aj Ivan kiahne, takže obe deti boli doma a bolo im treba venovať viac času. Elenke sa za školou veľmi cnelo a keby mohla, učila by sa aj každý deň. Po určitom čase Ivanovi kiahne zmizli a bol úplne zdravý. Elenka sa však ešte dlho po ňom liečila a pomaly začala uzdravovať. Keď bol Ivan prvýkrát v škole a začínal si zvykať na školské povinnosti, bol veľmi rád, že ho mama prinútila učiť sa ešte predtým, lebo teraz už mu to išlo lepšie.

Prečo? Prečo?:

Celkom sa už začalo Elenke dariť po zdravotnej stránke. No po určitom čase ju choroba opäť začala moriť, a teraz už veľmi vážne. Bolo to s ňou deň čo deň horšie. Zápal prsnej blany jej prinášal veľké utrpenie, hoci si robila starosti o brata i plány do budúcnosti. Umrela 19. decembra 1884 ako deväťročná pred matkinými očami.

V celej časti zachytáva ubolená matka chorobu a smrť dcéry.DRUHÁ ČASŤ:

Jedinák:

Po Elenkinej smrti bolo všetko iné. Ivan sa stal pre rodičov dvojnásobne cenný a viac sa o neho obávali. Škola mu celkom išla a dokonca sa začal venovať aj čítaniu. V škole sa postupne dostával medzi tých najlepších. No boli časy, kedy prechádzal pubertálnym obdobím a začal sa flákať s kamarátmi. Školské skúšky však zvládal veľmi dobre a čoskoro mal prísť čas, kedy mal ísť študovať na gymnázium do Bystrice. Matka sa najskôr o neho troška obávala, ale neprestávala mu veriť. A tak po prázdninách odcestoval do Bystrice.

Gymnazista:

Už po niekoľkých dňoch poslal domov rodičom list, že je všetko v poriadku a s ubytovaním a so školou je spokojný. Dni v škole ubiehali rýchlo a dobre. Polročné vysvedčenie mal veľmi dobré, z čoho mali veľkú radosť aj jeho rodičia. No potom to s ním išlo trocha dolu kopcom. Nevedel dobre hospodáriť s peniazmi. Po Banskej Bystrici odišiel študovať do Šoproňu. Tu sa však Slováci neznášali dobre s Maďarmi. Ivan začal fajčiť, no po otcovom vysvetlení s tým prestal. Začal sa zlepšovať. Bol hrdý na svoj pôvod (že je Slovák), a preto odchádza do Prešova. V poslednom ročníku vážnejšie ochorel, a preto musel odísť na školu do Šarvaša, kde si našiel dobrých priateľov. Zaľúbil sa a našiel si priateľku. Dobre zmaturoval a šťastný sa vracia domov.

Dospelý:

Konečne mali rodičia Ivana doma a mohli sa tešiť z jeho prítomnosti. Matke, ako za detstva, rozprával veselé historky a zážitky zo školy. Veľmi rada ho počúvala. Priznal sa rodičom aj o svojej láske k jednému dievčaťu, s ktorou sa zoznámil počas štúdia. Otec mu však povedal, aby na ňu a ostatné dievčatá zabudol, ak chce študovať ďalej. No Ivan sa na neho nahneval, lebo vedel, že láska je to, čo ho robí šťastným.

Odchádza na univerzitu do Sedmohradska. Veľmi sa mu tam páčilo, no jeho zdravie bolo čoraz horšie. Obnovil sa mu pľúcny neduh. Neskôr však vyzdravel. Zdravie mu slúžilo dobre a začal sa venovať aj rôznym športom. Z domu mu dokonca poslali na jeho žiadanie korčule.

Výdavky na školu však boli veľké a on nechcel stále zaťažovať svojich rodičov. A tak si napožičiaval veľa peňazí, a tým mal aj veľa dlhov. Neskôr sa mu však opäť podlomilo zdravie a musel odísť na liečenie do zahraničia. Po liečení opäť vyzdravel, dokončil si školu a stal sa z neho doktor práv. Vrátil sa domov a našiel si novú lásku – Oľgu. Ich láska bola veľmi veľká a silná. Obaja si boli navzájom všetkým. Keď rodičia videli, ako sa veľmi ľúbia, nebránili im v tom. Dokonca si Oľgu obľúbili.

Neskôr chcel nastúpiť ako právnik do advokátskej kancelárie, ale jeho zdravie bolo veľmi zlé a čoraz horšie. Veľmi ho bolieval chrbát a opäť sa mu vrátil pľúcny neduh. A tak nemohol nastúpiť a musel odísť na liečenie. Bol vo viacerých liečebných ústavoch. Po liečbe sa v zdraví vracia a chystá sa na advokátske skúšky do Paríža. Stratil však svoje doklady o školách a znovu podľahol chorobe.

Pri cieli:

Choroba ho úplne ovládla, a tak neodchádza na skúšky. Choroba ho celkom pripútala na lôžko a deň čo deň to bolo s ním horšie. Pomaly strácal zrak. Mával aj stavy, keď úplne blúznil. Svoju chorobu a svoj zlý zdravotný stav si uvedomoval. Vždy mal rád, keď ho prišiel navštíviť lekár, pretože bol jeho dlhoročným priateľom. Veľmi ho trápilo, keď videl svoju matku so slzami v očiach a jej trápenie kvôli nemu. Ale všetci sa pre neho trápili. Najmä jeho milá Oľga. Vždy snívali o ich spoločnom živote a svadbe. Keď vedeli, že to už nebude lepšie, zosobášili sa. Bola to veľmi smutná svadba. Ivan podliehal chorobe čím viac, ale Oľga sa o neho starala vždy s veľkou láskou a oddanosťou. Videli, že sa už pomaly blíži jeho koniec. V deň jeho smrti lietal okolo ich domu veľký kŕdeľ čiernych vrán. Aj keď neverili na povery, všetci vedeli, čo príde. Jeho veľký boj s chorobou sa skončil o šiestej hodine večer, kedy jeho duša navždy opustila pozemský život.

Dozvuky:

Posledná kapitola knihy vrcholí tým, že matka po nekonečnom utrpení nachádza silu vo viere. Ivan sa jej vracia do predstavy už nie ako utrpením zlomený človek, ale premieta si celý jeho život, od detstva až po jeho odchod.Charakteristika postáv:

Elena Šoltésová: matka Elenky a Ivanka (autorka diela)

Ivanko: brat Elenky, veselý, milý, dobrosrdečný, prítulný a spravodlivý, ale tiež občas nahnevaný a prudký, nepremyslene letí do všetkého, rozdal by všetko, čo len mal – mal veľmi dobré srdce, čoho sa rodičia neskôr aj obávali, či sa mu to v budúcnosti nestane osudným, nebol za mladi až taký pekný ako Elenka, nerád chodil do školy,

Elenka: Ivanova sestra, milá, rozumná, dobrosrdečná, narozdiel od Ivanka veľmi pekná, múdra a veľmi rada sa učila, vyhýba sa nebezpečenstvu, nedopustí nikomu krivdu, je však aj urážlivá, keď sa jej neuzná pravda, nevie si uznať chybu, veľmi tvrdohlavá, často nepochopiteľná pre svoju mamu;

Belka: ich teta

Mariena: opatrovateľka Ivanka a Elenky, deti ju majú radi,

Kompozícia: dielo je rozdelené na 2 časti: PRVÁ ČASŤ a DRUHÁ ČASŤ.

V prvej časti sa nachádzajú 4 kapitoly (časti)- Drobné obrázky z matkinho denníka, Svetlá a tiene, Väčšie deti, väčšia starosť..., Prečo? Prečo? 
V druhej časti 5 kapitol (častí) - Jedinák, Gymnazista, Dospelý, Pri cieli, Dozvuky

Básnické prostriedky:

- zdrobneniny- Ivčo, Ivanko, sestrička, braček, očká, Ježiško, Elenka, nebožiatko, vanička, krôčik, tvárička, hlások, uško, čľapkanie, Belka;
- prirovnania- hravý ako šteňa,
- epiteton- moja žeravá bolesť; pochmúrnym obrazom; jasné i temné časy; anjel smrti; lúč božej milosti;
- metafory- V tom je moja žeravá bolesť, v ktorej sa tratia všetky ostatné pohľady, takže bez otáľania hotová by som bola položiť svoj vlastný život, keby som tým jeho život mohla vykúpiť; že smrťou prechádzame z horšieho do lepšieho, z tmy do svetla; nepripisovala tomuto životu veľkú cenu; Život a utrpenie sú, zdá sa, nerozlučné; Tá láska spustí sa do srdca rodičov a starostlivo obklopuje dieťa, obhajuje ho ako najdrahocennejší poklad;
- priama reč- „Jeden bubác, dva bubáce!“ ; „Nejdem, mama moja, už nejdem – len neplač!“ ; „ Mamko moja.“ ; „Mama, mama!“ ;

Vlastný názor:

Najkrajšia myšlienka, ktorá ma veľmi zaujala : Tá láska, ktorú doniesol ľudstvu Kristus, keď ako syn boží prišiel na svet, ktorá bola zosobnená v jeho bytosti, je nad všetky zákony, nad všetku múdrosť. Ona je tá dokonalá božská láska, ktorá nikomu zle neurobí, iba dobre, preto je práve ona plnosťou a vrcholom zákona. Ona objíma celý svet, u nej niet nepriateľstva, nenávisť je jej neznáma

Veľmi sa mi páčilo, ako vedela matka prostredníctvom knihy vyjadriť svoju veľkú lásku k svojim deťom: počas ich výchovy, alebo počas ich choroby a nakoniec i po ich smrti.

Linky:

Naša trieda - www.osmabe.wbl.sk