Prvá časť: Drobné obrázky z matkinho denníka

- september 1879: zápisky vlastných detí, najstaršia Elenka (3 roky) - podľa Šoltésovej "zázračné dieťa" - rada si pospevuje, má umelého psíka Dunajka na kolieskach
- október 1879: najmladší syn Ivan - je roztopašník, Elenka kričí, keď siahne na jej hračky. Elenka sa od otca naučila rátať gombíky (bubace)
- november 1879: hry detí, Ivanko sa vie postaviť
- december 1879: Elenkina starostlivosť o báby. Mama si všimne, keď je Ivanko ospanlivý, zlostný, že chce, aby ho mama poláskala.
- február 1880: Ivan vyslovuje slová, hlásky, šušle. Schovávačka s otcom, hra s loptou. Materinská láska - Ivanova tvárička nie je moc pekná, ale pre mamu je to tá najkrajšia.
- apríl 1880: pomocnica teta Belka - číta im z kníh, šlabikárov. Šibalstvá Ivana, jeho ochota a prajnosť (jedlo).
- máj 1880: hry detí, Elenka sa pýta, ako vznikol Mesiac.
- jún 1880: Ivan naháňa kačičky, je celý zablatený. Elka vyšíva.
- júl 1880: spoločné rodinné raňajky. Úvahy Šoltésovej o duši, o úlohe rodiča. Ivko sa učí slovo prosím (posém) – šušlavé slová.
- august 1880: Elka vie každého pretromfnúť, vie sa vynájsť a oponovať.
- september 1880: jedenie ovocia – černíc, sliviek...
- október 1880: Ivkova choroba – výsyp. Materská láska, opatera. Učenie sa nemeckých slov – Ivkove skomoleniny
- november 1880: každé ráno si pospevujú pesničky – Ivkove skomoleniny. Sen - skutočnosť (Ivkov sen o kačacinke a chlebíku, kt. mu vraj mama zjedla)
- december 1880: 27.12. – 2 r. Ivka. Strach matky o deti, aby nezomreli, v dedine sa vyskytla sypanica (dievčatá na ňu pomreli). Úvahy o deťoch, o láske matky
k nim, o detských radostiach, starostiach, chybách. Strach o výchovu detí.

Svetlá a tiene

- január 1881: výchova detí je ťažká – treba aj tresty. Veľká materinská láska, deti sú hašterivé, neposlušné. Ivko pochytil vonku nadávky (napr. žer).
- február 1881: Ivan – v hneve prudký, v láske vrúcny. Keď neposlúchajú, dostanú „packu“. Ivko sa príde ospravedlniť, ale Elenka je tvrdohlavá. Matkine názvy pre Ivka (bumbík, zurvalček, malý darebák). Elenka rozjíma o smrti, nechce, aby žila dlhšie ako mama. Spolu s Ivkom vypytujú sa na nebo, kde je krásne. Ivko si chce vyrúbať srdce kutáčom, lebo mu v hrudi skáče. Trest pre deti – kľačanie (strkali sa) – potom stále hovoria, že sa polepšia, aj keď to nedodržia.
- marec 1881: obavy matky z choroby detí (aby sa nestalo niečo horšie). Keď je zle, nemá chuť zapisovať. Elenkino poetické vyjadrovanie, vie dobre počítať.
- apríl 1881: choroba detí – kašeľ, ktorý sa stále vracia, lieky nezaberajú. 4,5-ročná Elenka vie čítať aj švabachom.
- máj 1881: deti sú vyliečené. Starajú sa o vrabčeka, ktorý zdochne, Elenka sa rozplače. Vystroja mu pohreb.
- august 1881: v Martine požiar 5. mája, ktorý zachvátil aj ich dom, Šoltésová má málo času na písanie – treba zabezpečiť aj hmotné veci. Zostal im len obchod. Prichýlia ich na fare. Dom prešiel do iného vlastníctva, oni sa rozhodli, že si postavia nový. Majú málo času na deti. Ivanova radoprajnosť a štedrosť - matkina obava o budúcnosť synu „Všetko dá, čo kto od neho zapýta, o všetko svoje by sa dal obrať". Úvahy nad výchovou detí (aby jej Boh pomáhal).