Prvá časť: Drobné obrázky z matkinho denníka
- september 1879: zápisky vlastných detí, najstaršia Elenka (3 roky) - podľa Šoltésovej "zázračné dieťa" - rada si pospevuje, má umelého psíka Dunajka na kolieskach
- október 1879: najmladší syn Ivan - je roztopašník, Elenka kričí, keď siahne na jej hračky. Elenka sa od otca naučila rátať gombíky (bubace)
- november 1879: hry detí, Ivanko sa vie postaviť
- december 1879: Elenkina starostlivosť o báby. Mama si všimne, keď je Ivanko ospanlivý, zlostný, že chce, aby ho mama poláskala.
- február 1880: Ivan vyslovuje slová, hlásky, šušle. Schovávačka s otcom, hra s loptou. Materinská láska - Ivanova tvárička nie je moc pekná, ale pre mamu je to tá najkrajšia.
- apríl 1880: pomocnica teta Belka - číta im z kníh, šlabikárov. Šibalstvá Ivana, jeho ochota a prajnosť (jedlo).
- máj 1880: hry detí, Elenka sa pýta, ako vznikol Mesiac.
- jún 1880: Ivan naháňa kačičky, je celý zablatený. Elka vyšíva.
- júl 1880: spoločné rodinné raňajky. Úvahy Šoltésovej o duši, o úlohe rodiča. Ivko sa učí slovo prosím (posém) – šušlavé slová.
- august 1880: Elka vie každého pretromfnúť, vie sa vynájsť a oponovať.
- september 1880: jedenie ovocia – černíc, sliviek...
- október 1880: Ivkova choroba – výsyp. Materská láska, opatera. Učenie sa nemeckých slov – Ivkove skomoleniny
- november 1880: každé ráno si pospevujú pesničky – Ivkove skomoleniny. Sen - skutočnosť (Ivkov sen o kačacinke a chlebíku, kt. mu vraj mama zjedla)
- december 1880: 27.12. – 2 r. Ivka. Strach matky o deti, aby nezomreli, v dedine sa vyskytla sypanica (dievčatá na ňu pomreli). Úvahy o deťoch, o láske matky
k nim, o detských radostiach, starostiach, chybách. Strach o výchovu detí.
Svetlá a tiene
- január 1881: výchova detí je ťažká – treba aj tresty. Veľká materinská láska, deti sú hašterivé, neposlušné. Ivko pochytil vonku nadávky (napr. žer).
- február 1881: Ivan – v hneve prudký, v láske vrúcny. Keď neposlúchajú, dostanú „packu“. Ivko sa príde ospravedlniť, ale Elenka je tvrdohlavá. Matkine názvy pre Ivka (bumbík, zurvalček, malý darebák). Elenka rozjíma o smrti, nechce, aby žila dlhšie ako mama. Spolu s Ivkom vypytujú sa na nebo, kde je krásne. Ivko si chce vyrúbať srdce kutáčom, lebo mu v hrudi skáče. Trest pre deti – kľačanie (strkali sa) – potom stále hovoria, že sa polepšia, aj keď to nedodržia.
- marec 1881: obavy matky z choroby detí (aby sa nestalo niečo horšie). Keď je zle, nemá chuť zapisovať. Elenkino poetické vyjadrovanie, vie dobre počítať.
- apríl 1881: choroba detí – kašeľ, ktorý sa stále vracia, lieky nezaberajú. 4,5-ročná Elenka vie čítať aj švabachom.
- máj 1881: deti sú vyliečené. Starajú sa o vrabčeka, ktorý zdochne, Elenka sa rozplače. Vystroja mu pohreb.
- august 1881: v Martine požiar 5. mája, ktorý zachvátil aj ich dom, Šoltésová má málo času na písanie – treba zabezpečiť aj hmotné veci. Zostal im len obchod. Prichýlia ich na fare. Dom prešiel do iného vlastníctva, oni sa rozhodli, že si postavia nový. Majú málo času na deti. Ivanova radoprajnosť a štedrosť - matkina obava o budúcnosť synu „Všetko dá, čo kto od neho zapýta, o všetko svoje by sa dal obrať". Úvahy nad výchovou detí (aby jej Boh pomáhal).
Väčšie deti, väčšia starosť- október 1883: bývajú vo vlastnom dome. Elenka začala chodiť do školy, všetko vie; stále sa hašteria s Ivkom. Elenka má na starosti hydinu. Zdochol im pes Tref (ale deti neplakali za ním) – nové šteňa bernardínka Luna. Majú aj novú sliepku, ktorá prilipla k Šoltésovej. Ivko je protivný na Elenkine kamarátky. Pil pálené. Ivko už málokedy odprosí, a Šoltésovej sa zdá, akoby strácala jeho lásku. Ivkova túžba po vonkajšom svete, odpútať sa od izolovanosti v rodine. Ivko je zaľúbený – Olinka. Zaťatosť Ivkovu rieši Šoltésová – trestom zavretím do pitvora.
- január 1884: spomínanie na Vianoce. Obavy matky o život detí (Elenka je telesne slabšia), túži aby boli staršie. Raz Elenka šla do školy bez kabáta, musela za trest kľačať v kúte (matkin strach, aby sa jej nevrátilo prechladnutie). Elenka je nedočkavá každé ráno, vždy sa hrnie do školy. Ivan už vie správne vyslovovať hlásky, slová; uvažuje o smrti (či keď mama umrie, sa s ním bude rozprávať). Ivko rád reční, cvičí sa v reči (recituje napr. od Chalupku). Šoltésovej úvahy o písaní kníh (nemala času kvôli fyzickej práci a hmotnému zabezpečeniu). Rozpráva rozprávky deťom s výchovným charakterom (napr. Elenke o Marienke, ktorá nechcela jedávať, tak ako Elenka). Úvahy nad povesťami (deti sú z nich smutné – mnoho neprávostí).
- apríl 1884: prichádza jar, s ňou aj choroby. Zdochla im sliepočka. Príbeh o psovi a mäsiarovi, ktorý rozľútostil Elenku.
- máj 1884: Ivko sa ťažšie učí zo šlabikára (má to po Šoltésovej - tiež ťažšie chápala veci). Trest – „hladoliečba“; radšej chodieva za kamarátmi.
- jún 1884: Ivko je zurvalec, ľahkomyseľník. Elenka má kašeľ. Deti idú k tete Belke do Dobronivej na pár dní, Šoltésová je sama, v tichosti - rozmýšľa o deťoch.
- júl 1884: Ivkove zážitky z Dobronivej. Šoltésová ho nepúšťa medzi deti, lebo tam vládnu osýpky a šarlach. Ivan má osýpky, Elenka je chorá na Dobronivej, kde sa o ňu starajú.
- september 1884: Šoltésová po zhromaždení Živena ide na Dobronivú za Elenkou. Je stále nedoliečená, sem-tam pokašliava, má horúčku. Má už 8 rokov.
- október 1884: Ivko je školák, je rád, že ho mama učila čítať skôr, v škole ho chvália. Vie aj počítať. Elenka už začína silnieť. Ivko necháva veci tak (spolužiak mu zobral nožík), nerobí si z toho veľkú hlavu. Rodičia mu dohovárajú.
Prečo? Prečo?
- november 1884: Elenka ide z jednej choroby do druhej (má šarlach).
- december 1884: Elenka je „izolovaná“, Ivko k nej nesmie, aby nerozniesol do školy šarlach. Ale smúti za ňou. Šoltésovej útrapy o dcéru, ktorá rozjíma o Bohu, duši, smrti, večnom živote (kreslieva kostlivcov). Choroba zvíťazila, 19. dec. zomiera Elenka. Šoltésová mala v spánku pocit, že umiera, a to zmiernilo jej žiaľ.
- máj 1885: Šoltésovej viera v Boha, nechápe, prečo práve Elenku si vyvolil.
Druhá časť: Jedinák- december 1885: rok po smrti Eleny. Úvahy matky o smrti, o pôvodcovi sveta (viera a nádej) – každá vec po Elenke je jej vzácna. Ivkovi chýba: „Nepredarmo sa zo sna bol rozplakal v tú chvíľu, keď ducha vypustila. Ako jej tu niet, i jemu je pustejší rodičovský dom, chýba mu v ňom tá družná dušička, čo mu vo všetkom najľahšie porozumela, čo pri zábavkách bola mu i družkou i učiteľkou, čo v hašterení sa s ňou cvičieval si vtip a meriaval jazyk. Teraz má tu iba nás rodičov, ktorí mu ani pri najlepšej vôli nemôžeme byť tým, čím sú dieťaťu detskí druhovia, i keby sme neboli prikvačení večitou, neodbytnou robotou.“ Ivan je živý, rozbíja okná (dostáva výprask), v škole najradšej má biblickú históriu.
- júl 1886: sen o Elenke (pozdvihol jej náladu).
- január 1887: Ivkove rozhovory s mamou, dobre sa učí, má veľa kamarátov.
- október 1887: Ivan neposlúcha – trstenicou ho otec bije. Má rád gymnastiku.
- december 1887: 9-ročný Ivan sa zabáva s Luninými šteniatkami
- jún 1888: má po skúške. Rozpráva príbehy zo školy mame. Záujem o výpisky o deťoch (o Elenke a Ivanovi), poučenie Ivana na vlastných chybách z detstva.
- júl 1888: cez prázdniny má voľnosti – hrá sa s kolkami.
- september 1888: zdokonaľuje sa v škole. Chystajú sa na Dobronivú za rodinou.
- október 1888: rodič nedosiahne také výsledky pri výchove dieťaťa, ako si želá
- november 1888: trest – hladoliečba. Pripravuje sa na meniny profesora vinšom.
- december 1888: poctivo chodí do školy; píše si lekcie z katechizmu.
- január 1889: posledná zima Ivanova, potom pôjde do školy v Bystrici. Ivan je „kustoš“ – dáva pozor na ostatných žiakov a na poriadok – mama je naňho hrdá.
- február 1889: guľujú dievčence – mama ho napomína za to.
- marec 1889: učenie zanedbáva, kamarátske rozkmotrenie – pre rodičov užitočné.
- máj 1889: zážitok Ivana s jedným pánom, ktorý sa priznal, že je Slovák, nie Maďar
- jún 1889: „bitka“ so židovskými chlapcami. Ivan do učenia sa moc nehrnie.
- august 1889: spravil poslednú skúšku, chystanie na gymnázium - musí vedieť dobre po maďarsky.
- september 1889: Ivan odišiel do Banskej Bystrice na gymnázium - smutno, strach o syna. Korešpondencia matky a syna. Úvahy o „slovenských synoch“, zatvorenie gymnázií bolo v tej dobe, učilo sa v maďarských školách.
Gymnazista- slovenskí profesori pomáhajú žiakom upraviť cudzorečové učivo; na vianočné sviatky prichádza domov, otec ho učí, ako má hospodáriť s peniazmi; Ivan sa učí dobre. V druhom ročníku sa zhoršuje, aj korešpondenciu zanedbáva. Na prázdniny chodieva domov – je stále zhovorčivý, detská naivnosť. Ivan dospieva, viac sa stará o svoj zovňajšok, učí sa samostatnosti.
- rodičia ho po 4-roč. gymnázia dajú na evanjelicé gymnázium do Šopronu, kde je viac slovenských žiakov. Tu vznikajú rozbroje medzi maďarskými a slovenskými žiakmi (Ivan má problémy s profesorom, lebo sa hlásil k slovenskej reči a profesor nechápal, prečo nie k maďarskej, keď má maďarské priezvisko Šoltýsz). Ivan sa spustil s kamarátmi, neučieva sa – má aj nedostatočnú, je náruživým fajčiarom – na čo míňa peniaze. Šoltésová je znechutená, zatrpknutá - rozmýšľa nad výchovou. Ivan šiel do divadla, napriek zákazu, lebo sa držal sviatok za zomrelým Lajosom Kossuthom – udali ho niektorí, pohádal sa s profesorom, že on nie je Maďar, tak nebude sláviť maďarský sviatok.
- prestupuje do Prešova na kolegiálne gymnázium, kde sa učí lepšie ako druhí (maďarskí žiaci), ale nedostáva dobré známky, ako maďarskí žiaci. Musí prerušiť školu – má pľúcny katar - mení zase školu v meste Sarvaš – šťastný rok; býva u bezdetnej Valiky – s ňou si Šoltésová začala dopisovať o zdravotnom stave syna. Obnovenie korešpondencie s Ivanom. Zmaturoval. Príhoda s Valikou (maďarskou vlastenkou) – nechcel si pripäť stužku na maďarský sviatok 15. marca – Valika sa urazila, ale potom sa pekne uzmierili.
- úvahy o výchove detí: „pri výchove synov dopúšťajú sa chýb viac otcovia než matky. Matky už preto, že od začiatku stále sa zaoberajú pri výchove pristupovať ku každému podľa jeho povahy. A že to má svoje dobré účinky, svedčia mnohí vynikajúci ľudia, s vďakou spomínajúci, že hlavne matkino porozumenie dopomohlo im priviesť k platnosti svoje schopnosti.
Dospelý- Ivan je vysokoškolák; je zaľúbený do Oľgy (rodičia ho upozorňujú, že ho láska bude odvracať od učenia).
- stáva sa z neho doktor práv – advokátska prax v rodnom meste, láska k Oľge; vracia sa mu pľúcny katar – ide na liečenie do Sliezska, kde sa mu prilepšilo, ale ako sa vrátil, a chcel ísť skúšky skladať, sa mu pohoršilo, a na skúšky ho nepripustili. A k tomu sa ešte stratili všetky dokumenty (vysvedč., index, doktorský diplom).
- Chodieva častejšie na liečenia.
Pri cieli
- Ivan má 32 r., stále sa zmieta v stupňujúcej chorobe (tuberkulóza). Šoltésová trpí so synom. Svadba s Oľgou na smrteľnej posteli. Ivan zomiera.
Dozvuky- úvahy o živote, smrti; bolesť a utrpenie matky; spomienky na syna.
Prívety - bez odvety- spomienky na syna, Šoltésová prihovára sa mu. Návšteva mŕtveho syna vo sne – blaženosť matky.
Láska
- láska k mŕtvemu synovi v nej ďalej prechováva, láska božská– nezaniknuteľná viera
V decembri 1917
- 7 rokov po smrti syna – žiaľ; 2 roky od smrti muža. Nevzdáva sa, stále pracuje, pokiaľ môže, spomína, uvažuje.
Dodatok- zúri vojna; úvahy o miliónoch matkách, ktoré strácajú vo vojne synov, pohľad do budúcnosti; úvahy o chorobe, ktorá je zákernejšia ako vojna. Vyzýva ľudí, aby pomáhali radšej v chorobách.
