Rudolf Jašík – Námestie sv. Alžbety
Námet - Situácia v Československu počas 2. svetovej vojny.
Téma - Tragická láska dvoch mladých ľudí, Igora a Evy; represálie voči židovskému obyvateľstvu.
Idea - Autor zachytáva arizáciu židovského obyvateľstva a jeho prideľovanie nežidovskému obyvateľstvu, vraždy zo zištných dôvodov, povzbudzovanie udavačstva za úplatu.
Časopriestor – Dej sa odohráva v roku 1941 v “meste pod viničným vrchom”
Dej - Príbeh sa začína stretnutím Igora so žltým Dodom, ktorý je Igorov kamarát z detstva, no ich cesty sa rozišli, pretože Dodo si našiel iných kamarátov. Igor má chorú matku, a preto chce niekam aspoň na chvíľu vypadnúť, trocha sa odreagovať a na všetko zabudnúť:
“Matka mi je chorá a ... . Rakovina ju ničí, je kosť a koža. Mŕtvola! A zje, však tomu ani nerozumiem. Čím viac zje, tým je chudšia. Len to brucho sa jej akosi.... nadúva. Bojím sa jej do očí pozrieť a slovo s ňou prehovoriť. Po večeroch mi je tak otupno .... včera som to už nemohol vydržať, preto som ťa dnes popoludní pristavil.”
Dodo Igora zavedie do pochybného baru plného opitých ľudí a prostitútok. Dodo tam často chodieva, pretože ho tam všetci poznajú. Igor sa však dostane do problémov, a preto musí z baru utiecť. Je večer a Igor uteká k Námestiu sv. Alžbety, kde ho pod gaštanom čaká Eva. Po gaštane spolu vylezú do kostolnej veže, svojej skrýše, kde často chodievajú. Tam sa od nej dozvedá, že do mesta prišli Nemci a všetci Židia, čiže aj ona, musia nosiť žltú hviezdu:
“Igor, ty ešte nič nevieš. Každý Žid musí od zajtrajšieho dňa nosiť na prsiach hviezdu. Žltú Dávidovú hviezdu! Synovia a dcéry Dávidovej hviezdy, ha... .” Akosi chorobne sa zasmiala. Igor stŕpol.
Igor sa vracia domov neskoro v noci, jeho matka ešte nespí, čaká na neho. Rozpráva jej, čo sa dozvedel od Evy. Skoro ráno Igor odchádza do holičstva Jána Flórika, ktoré má upratať, pretože ho chce Flórik predať. Flórik nenávidí Židov. Na dvere holičstva si vyvesí tabuľu, že Židov nestrihá ani neholí. Chce sa stať členom HSĽS, lebo sa chce dostať k arizovanému židovskému majetku. Jeho snom je mať holičstvo na hlavnom námestí:
“Videl sa už v prepychovo zariadenej miestnosti. Vzduch tam bol ľahký, svieži, ako v ihličnatom lese po búrke. Hostia sedeli na pohodlných stoličkách, obracali k nemu svoje zraky. Kývali hlavami, akoby chceli povedať: “Dobre sa cítime, vieme, že sme u Flórika. Je to najlepší a najelegantnejší salón v meste pod viničným vrchom... .””
Aj keď nenávidel Židov, nemal odvahu vyhodiť zo svojho holičstva starého Žida, Maxiho Schlesingera.
Igor, kedže nebol za nič vyučený, pretože nedokončil gymnázium, nepracoval nikde, chodil len po rôznych brigádach, najskôr pracoval s matkou vo vinohradoch, no často chodieval na železničnú stanicu, kde nosil cestujúcim kufre alebo vykladal tovar z vozňov. Raz ako zvyčajne čaká na stanici plnej vojakov na vlak. Vystúpi z neho mladá žena Erna spolu s mužom Kvikom a káže Igorovi, aby jej odniesol kufor. Igor jej ho nesie až k jej vile, Erna ho vedie dnu, no Kvika posiela preč. Erna sa mu dá najesť a rozplače sa mu na ramene. Nakoniec skončia spolu v posteli. Igor odchádza ráno domov, ale cestou ho stretá Samko, ktorý ho žiada o pomoc pri rozvážaní uhlia. Spolu s Maxim ho rozvážajú až do večera. Maxi tuší, čo sa stane so Židmi, že ich budú zabíjať a rozpráva o tom Igorovi a Samkovi, ale oni si to nechcú priznať. Večer ide Igor pod gaštan, kde sa stretá s Evou, trápi ho to, čo povedal Maxi. Chce Evu nejako ochrániť, ale nevie ako. Ráno sa rozhodne, že zájde za obuvníkom Magušom, ktorého si všetci na námestí vážia. Maguš mu radí, aby zašiel za farárom a dal Evu prekrstiť, aby mu povedal, že sa chce s ňou aj oženiť:
“Igor! A keby si dal Evu prekrstiť!”
Otázka zostala visieť vo vzduchu nezodpovedaná.
“Počul som, že Židia to tak robia.” Zamrmlal Maguš pre seba. Posmeľoval sa.
“Choď na faru. A môžeš kňazovi povedať, že sa s Weimannovou dcérou chceš naskutku oženiť.”
Farár sa spočiatku zdráhal, chcel vedieť, odkiaľ Igor vie o tom, že krstí Židov. Nakoniec sa spolu dohodnú, ale farár si za pokrstenie vypýta desaťtisíc korún. Igor mu prisľúbi, že mu tie peniaze donesie.
Flórika medzitým prijali do HSĽS, a preto sa hneď vyberie na sekretariát predstaviť sa hlavnému tajomníkovi, ktorý tam však nebol, a tak ho prijal iba jeho zástupca Haso. Stanú sa z nich kamaráti, Haso spočiatku učí Flórika správaniu, pretože sa zajakával, nevedel sa poriadne vyjadriť. Hneď po príchode tajomník povýšil Hasa na nadporučíka a Flórika vymenoval za poručíka. Po istom čase si Flórik zvykol na miesto v HSĽS, aj na novú uniformu, už sa nezajakával, používal cudzie slová. Hasovi sa takto sprotivil.
