Alexander Solženicyn

SÚOSTROVIE GULAG

1918-1956
Pokus o umelecký prieskum


Alexander Solženicyn
• Ruský autor
• Jeho prvé dielo bol Jeden deň Ivana Denisoviča. Hl. hrdina, Šuchov, je jednoduchý človek, nie inteligent, čo nevedie k tomu, že by sa staval k táborovej skutočnosti reflexívnejšie, zložitejšie. Jeho vnemy sú bezprostrednejšie, zato objektívna skutočnosť je o to drastickejšia a vypuklejšia. V Jednom dni Ivana Denisoviča sa hromadia hrôzy väzenského života, rozprávanie je vecné, realistické.
• Ďaľšie diela sú Rakovina, V kruhu prvom
• 1958 – začal písať Súostrovie Gulag

Dielo má 7 častí rozdelených do 3 kníh. Každá časť má niekoľko kapitol s názvom charakterizujúcim obsah kapitoly. Autor píše v určitých častiach vecne, ale pútavým štýlom. Celé dielo vyznieva ako výčitka režimu a ľudí, ktorí na túto hrôzu hľadeli a nič nerobili. On im však nechce nič vyčítať, pretože vie aká bola vtedy doba, lebo aj on sám bol presvedčený komunista a veril KS. S úspechom využíva iróniu, niekedy až čierny humor, čím sa však nechce vysmievať z utrpenia väzňov, ale upozorniť na absurdnosť celých nútených prác.


Začiatok knihy (str.9).
Prvá časť – Väzenský priemysel

1.kapitola - Autor opisuje spôsoby zatýkania nepohodlných ľudí v ZSSR. Ľudí zatýkajú hocikde, doma, v divadle, na ulici, v obchode.(str18). Človeka dokázali odviesť dokonca aj s operačného stola rovno do väzenia. Príbuzným povedali, aby nemali starosti, že o zatknutých bude dobre postarané, že im netreba nič baliť a že sa to iste vysvetlí. (Str.19) Takmer vždy zatýkali ľudí nevinných a preto nepripravených, takže nenastal žiadny odpor. Ľudia sa pri odchode do práce ráno lúčili s rodinami akoby ich už nikdy nemali vidieť (čo sa často aj stávalo). Autor opisuje aj vlastné zatknutie, keď bol na fronte cez WW2. Opisuje svoje prvé dojmy po zatknutí.

2.kapitola – Autor opisuje „riavy“ – transporty na nútené práce, masové zatýkanie. Celé to mali na starosti ORGÁNY – polícia, GPU-NKVD, a Správa táborov osobitného určenia. Začiatky týchto transportov siahajú už do rokov po nástupe bolševickej vlády. Lenin stanovil určité kritériá na tzv. očistenie ruskej krajiny od škodlivého hmyzu. (Str.29) Po členoch iných politických strán ako komunistickej, po robotníkoch odmietajúcich pracovať (odmietali spolupracovať s vedením KS a po duchovenstve prišla na rad inteligencia. Starých inžinierov ktorí viedli továrne ešte pred revolúciou, vyhlásili za škodcov štátu.(str.39) Potom boli na rade kulaci a podkulačnici.