Alexander Solženicyn Súostrovie Gulag

Alexander Solženicyn

SÚOSTROVIE GULAG

1918-1956
Pokus o umelecký prieskum


Alexander Solženicyn
• Ruský autor
• Jeho prvé dielo bol Jeden deň Ivana Denisoviča. Hl. hrdina, Šuchov, je jednoduchý človek, nie inteligent, čo nevedie k tomu, že by sa staval k táborovej skutočnosti reflexívnejšie, zložitejšie. Jeho vnemy sú bezprostrednejšie, zato objektívna skutočnosť je o to drastickejšia a vypuklejšia. V Jednom dni Ivana Denisoviča sa hromadia hrôzy väzenského života, rozprávanie je vecné, realistické.
• Ďaľšie diela sú Rakovina, V kruhu prvom
• 1958 – začal písať Súostrovie Gulag

Dielo má 7 častí rozdelených do 3 kníh. Každá časť má niekoľko kapitol s názvom charakterizujúcim obsah kapitoly. Autor píše v určitých častiach vecne, ale pútavým štýlom. Celé dielo vyznieva ako výčitka režimu a ľudí, ktorí na túto hrôzu hľadeli a nič nerobili. On im však nechce nič vyčítať, pretože vie aká bola vtedy doba, lebo aj on sám bol presvedčený komunista a veril KS. S úspechom využíva iróniu, niekedy až čierny humor, čím sa však nechce vysmievať z utrpenia väzňov, ale upozorniť na absurdnosť celých nútených prác.


Začiatok knihy (str.9).
Prvá časť – Väzenský priemysel

1.kapitola - Autor opisuje spôsoby zatýkania nepohodlných ľudí v ZSSR. Ľudí zatýkajú hocikde, doma, v divadle, na ulici, v obchode.(str18). Človeka dokázali odviesť dokonca aj s operačného stola rovno do väzenia. Príbuzným povedali, aby nemali starosti, že o zatknutých bude dobre postarané, že im netreba nič baliť a že sa to iste vysvetlí. (Str.19) Takmer vždy zatýkali ľudí nevinných a preto nepripravených, takže nenastal žiadny odpor. Ľudia sa pri odchode do práce ráno lúčili s rodinami akoby ich už nikdy nemali vidieť (čo sa často aj stávalo). Autor opisuje aj vlastné zatknutie, keď bol na fronte cez WW2. Opisuje svoje prvé dojmy po zatknutí.

2.kapitola – Autor opisuje „riavy“ – transporty na nútené práce, masové zatýkanie. Celé to mali na starosti ORGÁNY – polícia, GPU-NKVD, a Správa táborov osobitného určenia. Začiatky týchto transportov siahajú už do rokov po nástupe bolševickej vlády. Lenin stanovil určité kritériá na tzv. očistenie ruskej krajiny od škodlivého hmyzu. (Str.29) Po členoch iných politických strán ako komunistickej, po robotníkoch odmietajúcich pracovať (odmietali spolupracovať s vedením KS a po duchovenstve prišla na rad inteligencia. Starých inžinierov ktorí viedli továrne ešte pred revolúciou, vyhlásili za škodcov štátu.(str.39) Potom boli na rade kulaci a podkulačnici.

Ďalší boli sabotéri v poľnohospodárstve, vedúci poslúchali príkazy z ministerstva úplne presne, lebo sa báli, a keď experimenty ministerstva nevyšli, vyhlásili vedúcich kolchozov za kulakov a sabotérov.(str.46) KS zaviedla aj tzv. Veľký pasians, čo znamenalo, že odsúdeným, ktorí si odsedeli nejaký trest prišili ďalší trest (kriminálnikom však nie). V roku 1937 prišiel rad na samotnú KS. Stalin nechal pozatýkať celé vedenie KS a odsúdiť ich za rôzne previnenia, najčastejšie ako kontrarevolucionárov. Naďaľej však zatýkali bez príčiny.(str.54) Všetkých nevinných odsudzovali podľa paragrafu 58 ako politických.




3.kapitola – Autor opisuje spôsoby vyšetrovania. Každého zatknutého zavrú do väzenia a predvolávajú na výsluchy. Potom mu predložia vymyslené obvinenie, ktoré má podpísať, že sa priznáva. Ľudí často aj nadrogovali. Potom im prikázali zostaviť zoznam osôb, ktoré s nimi v nejestvujúcej organizácii spolupracovali. Čím viac osôb napísali, tým menej bolo mučenia. Mučenie bolo rôzne. Od fyzického týrania až po psychické. Fyzické – bitie, pálenie cigaretami, karcer, zákaz spánku na niekoľko dní, hlad, státie vo výklenku, kde nemohol ani ohnúť kolená ani otočiť hlavu. Psychické – vydieranie, že zavrú aj jeho rodinu, poníženie, zastrašovanie, spôsob odvádzania na výsluch. Často nechávali vyšetrovaných kľačať aj niekoľko dní, (niekedy sa mu dozorca vymočil do tváre). Autor popisuje zákony, ktoré žiadny obvinený ani civil nemali k nahliadnutiu. Autor opisuje aj svoj odchod k transportu, ako dôstojník necháva niesť svoju batožinu zajatému Nemcovi.

5.kapitola – Opis väzenia, v ktorom ho vyšetrujú. Autor sa zoznamuje s rôznymi ľuďmi, ich názormi a spôsobom života vo väzení. Opisuje stretnutie s tzv. Cárom Michailom.

6.kapitola – Červená Armáda. Vojaci vracajúci sa zo zajatia boli buď odsúdení za špionáž, alebo rovno zastrelení. Počas WW2 vládol v Rusku tzv. Červený teror. Dôstojníci boli odsudzovaní ako sabotéri neúspešných ofenzív, alebo zradcovia a špióni.(str.152) Tak isto po WW2 Američania a Angličania vydávali do ZSSR všetky ruské jednotky bojujúce pod anglickou a americkou vlajkou. Najskôr ich týrali a odzbrojili, aby sa nemohli brániť, a potom ich vlastní strieľali za špionáž a spoluprácu s buržoáznym západom. Vo Francúzsku, Anglicku a iných západných krajinách sa na ruských konzulátoch ponúkal návrat do vlasti, zabezpečené živobytie. Vo vlasti ich však čakalo vyšetrovanie a pracovný tábor.

7.kapitola – Výšku trestu mala na starosti OSO – osobitná porada, ktorej členmi boli traja ľudia, a tí robili rozsudky podľa objednávok z Gulagov. OSO oficiálne neexistovala, pracovala bez zákonov. Na obvinenia mala zavedené dvoj až štvor písmenové skratky.

(ASA – antisovietska agitácia, VAS – pestovanie protisovietskych nálad.) Pre každý prípad tu existovala možnosť odsúdenia, nedalo sa jej vyhnúť.(str.185)

8.kapitola – Autor opisuje vývin zákona ešte v rannej dobe teroru. Popisuje aj činnosť ČEKY,(str.192). Autor dokazuje absurdnosť výmyslov a obvinení KS a Čeky (str.195-196). Ďalej opisuje najväčšie a najabsurdnejšie súdne procesy s politickými stranami, časopismi a rôznymi režimu nepohodlnými osobami.

9.kapitola – Zákon sa začal zaoberať inteligenciou – inžiniermi. Pozatýkali takmer všetkých vzdelaných ľudí, ktorí vzdelanie nadobudli pred a počas revolúcie, alebo v zahraničí. Preto ruská ekonomika stagnuje a čaká sa na ďalšiu generáciu inžinierov, zďaleka už nie s takým rozhľadom a šírkou vedomostí. Preto Stalin vyhlasuje NEP, ktorý sa neskôr ukázal ako veľký podvod. V Povolží vypukol hladomor. Boľševici to využili na potlačenie Cirkvi (str.218-219).
Vydali dekrét o rekvirácii cirkevného majetku a keď to Cirkev berie ako svätokrádež, zatýkajú a odsudzujú. Opisuje procesy s Cirkevnými predstaviteľmi a esermi. 10.kapitola – Zákon dozrel. Autor sa znovu venuje a podrobnejšie rozoberá záškodníctvo a odsudzovaniu inžinierov a vedúcich podnikov. Opisuje veľký proces s ôsmimi predstaviteľmi priemyslu krajiny. Inžinieri sú vinný v každom prípade.(str.243) (str.249)
Opisuje aj procesy s inteligenciou. Porovnáva metódy v ZSSR a v cárskom Rusku. 11.kapitola – Na trest smrti. Autor opisuje vývin trestu smrti, jeho akože zrušenie a tajný dekrét o tom, že na niektoré (takmer všetky) prípady neplatí zrušenie. Opisuje pocity ľudí odsúdených na smrť.

12.kapitola – Opis väzenia. Vo väzení dostávali slabo jesť a boli tyranizovaní od dozorcov. Pravda, nedá sa to porovnať s hrôzami Gulagu. Vo väzniciach sa pravidelne popravovalo, nie však vo veľkých množstvách, pretože sa odvážali do gulagov.



Druhá časť - Večný pohyb

1.kapitola – Opis transportu vlakom. Do kupé pre 6 ľudí natlačili niekedy až 30 odsúdených. (str.305) Počas cesty dostávajú sušené solené ryby, ale takmer žiadnu vodu. Autor porovnáva transporty dnešných politických s cárskymi. Vo vozni opisuje boj o dobré miesto(na vrchných pričniach, kde sú tzv. banditi. Tí sú spravodlivo odsúdení kriminálnici, ku ktorým sa dozorcovia správajú lepšie ako k politickým. (str.311) Banditi sa často spájajú s dozorcami, aby mohli okrádať politických, ktorí majú ešte pomerne slušné oblečenie a predmety. Dozorcovia si často prisvojovali väčšinu ich prídelu, hlavne cukor, a predávali im ho za cennosti. Vo vlaku sa dozvedá o osudoch rôznych ľudí.(str.318)Takisto v transportných autách (str.325). 2.kapitola – Distribučné väznice. Režim takmer ako v táboroch ale bez roboty.

Do väzníc narýchlo prerobených zo starých kláštorov určených pre 30 000 ľudí často natlačili aj 100 000 ľudí. Bol problém s hygienou, s jedlom, nebolo do čoho dávať ani vodu, problémy s miestom, ohrady ako pre prasce. Už tam sa dozvedá o poriadkoch vládnucich pri príjazde do gulagu.

3.kapitola – Opisuje posledné prípravy väzňov pred deportáciou do gulagu. V distribučkách a transportných vozňoch je aj výchovný poradca (udavač). Do konca transportu si isto niektorí politickí vyslúžia aj ďalší trest. Tábory vznikajú každý deň.(napr. odvedú transport do lesov a kážu im postaviť tábor). 4.kapitola – Autor sa dostáva do gulagu, v dotazníku označí sám seba za jadrového fyzika, preto ho odvážajú do tzv. ulievarne. Tam sa zoznamuje s mnohými ruskými vedcami, ktorí sú taktiež na nútených prácach.



Tretia časť – Vyhladzovacio-pracovné

1.kapitola – rozoberá vznik gulagov a počet ľudí, ktorí v gulagu zahynuli.(str.9) Rozpisuje samotné gulagy podľa názvov. Vznik oddelení podriadených gulagu a trestných oddelení.

2.kapitola – Vznik prvého z gulagov na Soloveckých ostrovoch. Z kláštora vyhnali na pevninu mníchov a urobili z neho väznicu. Zničili Solovecké hospodárstvo. Opisuje trestanie v prvých táboroch.(str.25) Opisuje Solovecké ostrovy z hľadiska časopisov a informácii určených pre radových občanov. Veľmi ironicky píše o oficiálnych informáciach a o tom čo sa dialo v skutočnosti.


Ďalšie citáty: str.51, 53, 60-61(absurdita nút. prác), 69(útrapy bez jedla), 121(smrť), 128(ženy), 130-131, 134(mater).