Peter a Magdaléna sa majú radi. Poznajú sa ešte od detstva, ale Peter potom odišiel do sveta. Keď sa vrátil, zistil, že má soka-Jána Zápotočného. Magdaléna sľubila Petrovi, že na neho počká, ale Zápotočný ju predsa , i proti jej vôli, dostal za ženu Peter sa mal po ňu vrátiť s troma gaštanovými koňmi, keď si postaví vlastné panstvo. Keď sa dozvedel, že je už vydatá, zostal ešte pár dní v jej dedine. Akoby niečo tušil. Zápotočný s Magdalonou veľmi zle zaobchádzal. Raz, keď ju nútil držať koňa na dvore, on mu vypaľoval na bok nápis "TULÁK" (tým myslel Petra), splašený kôň ho zabil. Magdaléna s Petrom už mohli byť navždy spolu.
Citáty :
Dva ľudské životy som mal v moci, Magdalénin a svoj. Vedel som, že nijaký zázrak nás nevytrhne z položenia, v akom sme sa nachodili. Bolo mi jasné od prvopočiatku, že len vlastnou húževnatosťou dosiahneme to, po čom sme túžili celým srdcom. Prvý krok mal som spraviť ja, mal som splniť sľub, ktorý som dal Magdaléne. Po návrate zo Žiliny vymienil som si teda, že už nebudem chodiť do krajov obzerať hory, ale že zostanem pracovať na píle. Veď i tam sa našla robota pre mňa. Vo voľnom čase po práci zamýšľal som si postaviť domček.
Čo by som z toho mal, keby som usmrtil človeka a sám sa stal vrahom? Nebolo to primerané mojej povahe, lebo viem, že cesty pravdy sú inakšie, a ja som chcel kráčať po nich, po cestách spravodlivých.
Pri pohľade na jej ruky cítil si vôňu miesenia chleba. Pri pohľade na jej nohy tušil si vlahu rannej rosy z trávy. Pri pohľade na jej postavu javili sa ti v celej prelesti tvary rodného chotára. Pri pohľade na jej ústa miešalo sa ti materino mlieko so šťavou čerešní. Pri pohľade na jej oči zmäkol si od sily a dobroty, ako mäkne plodné pole pod tichým nájovým dažďom.
...lenže človek nie je človekom len podľa imania. To by bola pre život falošná, neprimeraná miera. Sú isté ľudské vlastnosti, ktoré majú cenu veľkého bohatstva a na to ste zabudli. My dvaja s Magdalénou dávame prednosť týmto vlastnostiam pred leštinským chotárom. Jedine my dvaja máme právo rozhodnúť o svojej budúcnosti, lebo sa rozhodujeme dobrovoľne, a bez násilnosti a čistým srdcom.
Kôň pripravený o zrak nevedel, kde sa vrhnúť. Hodil sa znova dozadu a splašený krikom ľudí pred vrátami sa potom rozletel. Nevidomý, zaryl kopytami do pŕs Zápotočnému a podkovou mu búšil do pravej sluchy.
Ale nemilovala ho. Presvedčil som sa o tom neskoršie. Plakala nad ním len ako nad nešťastníkom, s ostatnými ľuďmi.