A plakala nad sebou a nad svojím trúchlivým životom.
O koňoch: To je aj ich zásluha, že teraz Magdaléna sedí so mnou na chrbte prostredného a ja už smelo a bez pobáv môžem jej povedať : moja žena.
Pôjdeš teda do svojho rodného kraja a prihotovíš kútik, do ktorého by sme sa mohli uchýliť. Najradšej by som bola, keby si sa vzdal túlania po svete, lebo škoda pre tuláka srdce, aké máš ty.
Vrátiš sa s troma gaštanovými koňmi a na mieste, kde si ich uviažeš, tam sa stretneme. To bude znamenie.
Budem ťa čakať slobodná a čistá, i keby to trvalo rok, dva, tri roky.