až ďaka príde vyššej vôli
ku práci: prstom pokynúť-
Kde z jednej misky berú, jedia, a toho, ktorý už tam stojí
z jedného krčiažka kde pijú: u dvier a i len stáť sa bojí,
k tým ono ako vtáča sedá konečne opýtať sa tiahle
čo tretie v tichú harmóniu: a v istom s nemilosťou boji:
a keď si vpadli kolo šije: čo trúbi takto strmo, náhle?
im hudie rajské melódie.
Chalúpky
Nuž nepýšte sa tak, vy chladné hrady, vy kaštiele,
veď bledne už váš kment, veď pustnete, veď v priepasť rúcate sa,
bo zľahčili ste vlastný fundament.
A chalupy? Tie stoja,hľa, a budú stáť, žiť bude, kto v nich hniezdi.