Pán majster Dionýzius Ježo nebol len jednoduchým čižmárom, ale aj členom slávneho obecného výboru. Bol to vážený a hrdý občan. Všetci jeho slovo zastávali a uznávali. Len pred svojou ženou bol úplne iný. Doma pracoval až sa z neho parilo. Musel robiť, čo mu žena prikázala. Raz išiel na zasadnutie výboru. Nie práve šťastne povedal kostolníkovej žene, že ide búrlivé zasadnutie. A že sa tam budú biť, strieľať a t ď. Ona si to zle vysvetlila a bežala za Ježovou ženou. Práve keď sa začali baviť o elektrickom osvetlení, ktoré predniesol inžinier Hluchý, vtrhla do siene jeho žena a začala ho hnať domov so slovami Hybaj! Hybaj! ty trubiroh!.. Veď ti ja dám . Počkaj! Ty ozembuch. Máš štyri deti doma a ty chumaj, ideš sem do búrlivého zasadnutia. Ja ti dám búrlivého zasadnutia! Marš! Páni neskôr pochopili o čo ide a až im slzy tiekli od smiechu. Takto sa navonok ukázalo, aký Ježo v skutočnosti je.