Palčík Ďurkovi : My sme si nie ani jeden na príčine. Vy, vy ste nám na vine. Lebo ste sa nám dali pobrať, a nepomysleli, ako to bude teraz ťažko roztrhať, keď spolu žiť nemôžeme. Po dlhom ponižovaní sa Zuzka poberie a odíde od Palčíkov a od muža domov aj s ešte nenarodeným dieťaťom. Na druhý deň sa do Palčíkov nasťahuje stará Ďurkova láska, Beta. Ona išla za Ďurka pre majetok, vydala sa za majetok, a nie za Ďurka. Len vtedy Palčíkovci spoznali, čo je zlá nevesta a ocenili Zuzku, no už bolo neskoro. Z majetku ubúdalo, mladí neustále chceli prepisovať majetok, ale Palčík nechcel. Beta, keď sa jej nerobí po vôli, začína vyčíňať. Ej, že som bola zaslepená, že som ti verila, že som to nevidela. Ešte vraj prepíšem! Iba čo som si slobodu zakosíla. Ďurko si uvedomuje svoju chybu a ide poprosiť Zuzku o odpustenie. Chce, aby sa vrátila. Hovorí o sebe : Zhnusil som sa už dosť sám sebe. Zhnusil si celý mladý život svoj. Ale Zuzka, poznajúc jeho nestály charakter, odmieta a žije aj so svojím synom u rodičov.