Jozef Gregor Tajovský Statky zmätky

O diele:
Rodina Ľavkovcom má syna Ďura na ženenie. Ďurko je švárny mládenec, prelietavý, rád pozerá za dievčatami. Jeho matka Žofa, živá a jazyčná žena, ktorá sa tiež ulakomí na peniaze, o ňom hovorí : „Ty nie si mládenec hocijaký. Ty si hodný, pekný úrastok, na rozume ti z vrstovníkov nikto nechytí, nuž si môžeš aj trošku preberať, meno moje!“ Žofa ho chce oženiť tam, kde by nemusel hrdlačiť, len si svoj mladý život chrániť a žiť si po vôli. Jeho otec Ľavko tiež súhlasí. Natrafí sa im vhodný okamih. Ich rodina Palčíčková sú bezdetní ľudia a na staré kolená chcú, aby ich niekto doopatroval a zveľadil ich nie malý majetok. Preto chcú Ďurka oženiť so Zuzkou Kamenských a vziať si ich za svojich.
Zo začiatku Žofa a Ľavko váhajú, no keď počujú, že mladým Palčík prepíše svoj majetok, menia nôtu a Ľavko hovorí Hádam kresťanská povinnosť opatriť cudzieho, nieto ešte rodinku. A Žofa Nuž či nie radšej dám syna sestre za svojho, ako čert vie akej testinej za podnož? Aj Ďurko, keď počuje o majetku, pristáva na ženbu so Zuzkou. Členovia rodiny Kamenských nesúhlasia všetci. Zuzkina matka Kata, taktiež lakomá na peniaz, súhlasí, ale nesúhlas prejavuje otec a brat Ondriš. Otec Tomáš vraví žene : Ty len na majetok sa lakomíš. Chceš vziať dievča zo služby a do horšej ho dať. To sú skupáni, lakomci. A dcéru varuje : Ja ti len toľko poviem. Lebo je to tebe na celý život. A na majetky sa nelakom, aj chudobní žijú statočne, spokojne. Po dlhých nahováraniach aj Zuzka pristane na svadbu s Ďurkom. Zuzka je tiché 18-ročné dievča. Jej matka o nej hovorí takto : Je vždy takô, chúďa, zamyslenô, až sa o ňu bojím. Palčíkovci sú spokojní so svojim úspechom. Oni vlastne potrebujú robotníkov, a nie deti. Starý Palčík : Robotník cudzí, drahý, a len je cudzí, nie ako svoj. Nemožno sa spoľahnúť. A plácu si už nevie akú pýtať. A roboty nespraví za polovicu. A tá chova drahá...! Ďurko zas, keď aj Zuzka súhlasí, vraví potešene : Tak, už máme vyhratô u Palčíkov. Po polroku sa už Ďurko nemôže so Zuzkou zhodnúť. Zuzka tichá, Ďurko zalietavý, behá za starou láskou Betou, vysedáva v krčme. Palčíka to hnevá, lebo Ďuro má tvrdú hlavu, nedá sa prevrátiť. Mara, Palčíkova žena, je z toho tiež nešťastná a vyzvedá príčinu ich nezhôd. Ďurko odpovedá : Zo dňa , na deň je mi nemilšia. To ani vravieť, ani sa zabaviť, len sa tmolí, zahúlená, človeku do očí nepozrie, chodí ako zabitá, ani slova nepovie, nuž či si ju môžem zamilovať? Nastávajú prudké hádky, jeden vyčíta druhému.

Palčík Ďurkovi : My sme si nie ani jeden na príčine. Vy, vy ste nám na vine. Lebo ste sa nám dali pobrať, a nepomysleli, ako to bude teraz ťažko roztrhať, keď spolu žiť nemôžeme. Po dlhom ponižovaní sa Zuzka poberie a odíde od Palčíkov a od muža domov aj s ešte nenarodeným dieťaťom. Na druhý deň sa do Palčíkov nasťahuje stará Ďurkova láska, Beta. Ona išla za Ďurka pre majetok, vydala sa za majetok, a nie za Ďurka. Len vtedy Palčíkovci spoznali, čo je zlá nevesta a ocenili Zuzku, no už bolo neskoro. Z majetku ubúdalo, mladí neustále chceli prepisovať majetok, ale Palčík nechcel. Beta, keď sa jej nerobí po vôli, začína vyčíňať. Ej, že som bola zaslepená, že som ti verila, že som to nevidela. Ešte vraj prepíšem! Iba čo som si slobodu zakosíla. Ďurko si uvedomuje svoju chybu a ide poprosiť Zuzku o odpustenie. Chce, aby sa vrátila. Hovorí o sebe : Zhnusil som sa už dosť sám sebe. Zhnusil si celý mladý život svoj. Ale Zuzka, poznajúc jeho nestály charakter, odmieta a žije aj so svojím synom u rodičov.