A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto prapodstatu maskovali.“
Prídu sa s ním rozlúčiť aj Veronika Hatalová (stará učiteľka) i Judita, partizánske dievča, ktoré malo vo vojne zápletku so štátnikom. V súčasnosti sa venuje chovu psov. U Juditiných rodičov našiel úkryt štátnik. Oni boli lekárnici, ale neskôr ich zničil, lebo si myslel, že sú špióni (otec si písal s jedným Izraelčanom).

Charakteristika moci:
„Ako s ňou vie zaobchádzať? Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“

Frankovi ho však bolo ľúto:
„Dopustil sa nejednej hanebnosti, neraz zneužil moc, ktorá mu nepatrila, zapríčinil nejedno ľudské nešťastie. Ale to všetko bolo predsa len akosi cítiť človekom. Jeho pohnútky, jeho motívy, jeho kroky neboli vždy dôstojné, ale vyplývali z ľudských, i keď nie čistých a správnych pohnútok. Bol to predsa len človek. Chybujúci. Možno aj biedny a nešťastný človek.“.