hlavné postavy:
Štefan Ilčík:
· „Štefan bol od prírody zápalistý mládenec, jeho široká smädná duša svojim prirodzeným rozumom pila všetko ako huba“
Ilčíčka:
· „Ilčíčka, hoci nežná matka, v živote bola pravým dieťaťom svojej zeme, tvrdá, nepoddajná. Tá bezohľadná cesta ju vábila neoddateľnou silou.“
Ondrej Koreň:
· mládenec, ktorého vojna zmrzačila, ostal bez ruky i jazyk mu vojna vzala - onemel
· „Tak žobráka vám z neho urobili, zjedli vám ho. Darmo ste ho vychovali. Čo si teraz počne? Žobrák na celý život.“
Eva Hlavajová:
· bezbranná žena odkázaná na seba, vylúčená zo spoločnosti pre spáchaný hriech - nemanželské dieťa
Adam Hlavaj:
· prhký, rebelant
Kristína Dominová:
· „Nebola stvorená pre robotu. Ruky mala jemné, kožu mäkkú, celú telesnú sústavu akúsi útlejšiu, bez sedliackej hranatosti, ktorú vyžaduje každá ťažká roľnícka práca. (...) To dievka len na parádu.“
notár Okolický:
· „Ako muž v plnej sile svojich 54 rokov, s mäsitou červenou tvárou, z ktorej vynikala dvojica belasých očí so silne vyvinutými bielkami, podobal sa vteedy podráždenému medveďovi.


1. časť - Stratené ruky
Dej, odohrávajúci sa v dedine Ráztoky sa začína verbovaním mužov na vojnu, ktorí si uvedomujú, aká vzácna bola pre nich sloboda:
· „Za čo pôjdu tí chlapi, majúci doma kŕdeľ detí, bojovať? Za vlasť? Ale kdeže je tá vlasť? Robili do úmoru a vlasť im nepomohla. Vlasť nemala zľutovania.“
Ondrej Koreň sa vrátil z vojny ako mrzák a to v ľuďoch vyvolalo hrôzu a strach. Štefanovi sa na vojnu nechcelo a chce ujsť do Poľska - mať mu v tom však zabráni. Ked si Krista začne s Angyalom, Ondrej je nešťastný a vie, že tento románik dlho nepotrvá. On sám má o Kristu záujem.
V dedine spisuje majetok Kúrňava, Angyal a Vorčiak a ľuďom sa to nepáči, ale nikto sa nepostaví na odpor okrem starého Kramára, ktorý ich tak vystaví na posmech celej dediny. Po čase však ľudia chodia odprosovať k žandárom a k richtárovi:
· „Tým, pravda, vyšli najavo nové podrobnosti a Ráztoky začali sa trhať, deliť sa na skupiny s odlišnými náhľadmi. I začali sa prejavovať v prvotnej podobe človeka - zvieraťa neznajúceho ohľady, vypestované vekmi, neznajúceho predpisy ani zákony, slovom nič...“
Štefan s Chovancom narukujú do kasární. Krista flirtuje s Angyalom, ktorému sa páči, ale
· „jedno mu bolo isté: vážnejšie na Kristu myslieť nemohol. Pekná bola, ale sedliačka nevzdelaná, nemožná do spoločnosti.