Medzi nimi bola obrovská priepasť.“
Časom sa ukázalo, že to bol z jeho strany len špás a tak sa Krista rozhodla vydať sa za Ondra.
V dedine sa následkom vojny ľuďom žilo čoraz horšie. Eve Hlavajovej, ktorá čakala dieťa, celá dedina ukázala chrbát. Výčitky ju sprevádzali na každom kroku. Nastal čas ďalšieho verbovania a ľud sa proti tomu bránil, lebo pochopil, že panstvo ho len využíva,
· „...že život človeka, s ktorým v iných okolnostiach robia toľké patálie, je nič viac a nič menej než ohorok z cigarety, ktorý sa odhodí nabok.“
Vzbúril sa aj Ilčík a čatárovi rozsekol rýľom hlavu, za čo ho odsúdili na smrť a popravili. Medzitým sa v dedine ľudia búrili. Všetko sa búrilo aj v Eve, ktorej sa narodil syn a kaplán ho odmietol pokrstiť. Rozhodla sa skoncovať so svojim životom a ľudia ju neskôr našli utopenú v potoku. Napriek protestom ju pochovali na cintoríne.

2. časť - Adam Hlavaj
Adam, ktorý utiekol z vojny, si na ceste domov uvedomuje jej hrôzu:
· „Ľudia zúrili od hladu. V tom bahne rozbitého ľudstva, zdeptaných, zvrátených pojmov, v tej nahote vyzlečeného človeka v pekle najpodlejších vášní čosi sa odhaľovalo. Ľudia začali cítiť v celej hĺbke svoje otroctvo, svoju bezmocnosť, videli len, že sú prostriedkami na sprosté vraždenie. Kadiaľ išli, len krv tiekla zbytočne za nimi, len dediny horeli a polia sa obracali naruby.“
· „Jediným kladom hnusnej svetovej ruvačky bolo, že vojaci začali nachodiť sami seba, svoje stratené ruky, začali sítiť svoju osobitosť, svoje ja a prestali sa spoliehať na nadprirodzené sily. Prestávali veriť v zázraky.“
Adam bol prekvapený, keď ho doma nevítala Eva. Hroznú správu mu oznámila Ilčíčka, no skôr, ako sa z nej stihol spamätať, našla ha polícia a len šťastnou náhodou sa mu podarilo uniknúť. Notár Okolický ho chcel dostať za každú cenu a aj napriek sporom s Janom Kúrňavom uzavrel s ním dohodu výhodnú pre oboch. Jano dostane späť svoj „prepitý“ dom ak vyzradí Adama a okolický sa zbaví výčitiek. Polícia odviedla Kramára a zavrela ho na povalu. O Janovi sa však rozšírilo, že Adama prezradil a ten, aby si napravil reputáciu, pomohol Adamovi ujsť. Kramár ujsť nestačil, ale na úteku Kúrňava Adamovi vyzradil, že mu ženu Okolický zviedol. Adam myslel napomstu. Keď ho ľud počúval, uvedomil si, že sa musí postaviť vrchnosti na odpor. Keď sa vojna skončila a muži sa vracali z bojísk, boli popudení proti pánom:
· „Kto to zavinil, alebo čo to zavinilo? Prečo sa ľudstvo štyri a pol roka zmietalo v kŕčoch? Nebol to len pokus šialenca topiaceho sa vo vlastných nezmysloch? Nebol to čin ľudí, ktorí stratili kontakt s prírodou a jej zákonmi? Bol.